Výročná špeciálna výstava boxerov 31.8.2003 Malacky

Tohto roku opäť na slovenskej scéne viacerí velikáni európskeho chovu!

Vo fungujúcom médiu má  každý určený svoj podiel zodpovednosti. Inú má vydavateľ, inú šéfredaktor inú editor aktuálneho vydania. Ak je teda šéfredaktor rozhodne koncepcii časopisu a editor odbornej publicistiky má jasnú koncepciu o umiestnení jednotlivých článkov, musí ho aj vydavateľ, tak ako ktokoľvek iný  presvedčiť, že jeho príspevok môže byť presunutý z prílohy PES do Kynologickej revue.

Dôvodov kvôli ktorým by som mohol požiadať o uverejnenie príspevku o výročnej výstave boxerov na tomto priestore by bolo rozhodne viac. Jeden z nich by bezpochyby mohol byť aj ten, že Slovenský boxer klub je trvalým odberateľom výtlačkov nášho časopisu  pre svojich členov a tým by mal byť zvýhodnený pred inými klubmi aspoň týmto spôsobom. Ďalším aspektom by mohlo byť vzdanie holdu usporiadateľom na čele s Dušanom Hladíkom , ktorí vynikajúco zvládli podujatie, ktoré významnou mierou zviditeľnilo slovenskú kynológiu na klubovej scéne za hranicami. Veľkú pozornosť iste vzbudila aj rozhodcovská premiéra poradcu chovu pána Ľubomíra Perniša, ktorý stál po boku posudzovateľskej veličiny Imricha Sopka, prezidenta SBK. Ani pokoj a pohodu, ktoré pán Sopko rozosieva  okolo seba, by ale nestačili v takom prípade, ak by sa do kruhu nepostavil, už ako rovnocenný partner, síce začínajúci, ale posudzovanie vynikajúco pripravený pán Perniš. Prečo tajiť, na jeho posudzovanie sme boli zvedaví mnohí. Mnohých prekvapil, ale tí čo ho poznáme lepšie, sme len s pokojným úsmevom na tvári sledovali jeho pôsobenie vo výstavnom kruhu. Rozvaha, znalosť plemena, anatómie a čo je dôležité aj smerovania vývoja boxerov, to všetko boli prednosti, ktorými si pán Perniš otvoril dvere medzi rozhodcovských velikánov. Nechváľme ale deň pred večerom. Dúfajme, že ľudské vlastnosti, ktoré musí mať i ten najväčší odborník, zostanú taktiež u Ľubomíra Perniša  zachované. Spokojnosť bola viditeľná nielen u usporiadateľov, prezidenta klubu, ale čo je dôležité aj u vystavovateľov. Nuž i z tejto strany vydarená výročná výstava -  Ďalší z dôvodov, ktoré ma príjmeli k tomu aby mohla byť reportáž práve tu.
Ten kto trocha sleduje postavenie Slovenského boxer klubu i uznanie ktoré sa klubu i chovateľom tohto plemena zo Slovenska dostáva za hranicami našej krajiny bezpochyby postrehol, že naša Výročná výstava by mohla byť nazvaná kľudne šampiónparádou. Veď jedince, ktoré majú tituly Víťazov ATIBOX, svetových a európskych víťazov boli súčasťou tohto sviatku. A naši chovatelia a priaznivci plemena zisťujú stále viac a viac, že majitelia a chovatelia týchto velikánov sú veľmi príjemní ľudia a i keď mnohokrát jazyková bariéra má svoje úskalia, predsa ochota porozumieť si má svoju čarovnú moc.

U zlatých mladých psov zaujal rozhodcov najviac prekrásny vnuk Svetového víťaza MAGNUM di Massumatico, syn veľmi úspešného plemenníka APOLA  CENTO dei  principi di Piemonte. Získal v záverečnom finále titul Víťaz roka mladých. Tento titul u pásikavých psov získal slovenský pes HUGO BOSS Fender Edda, statný mladý jedinec s vynikajúcou mechanikou pohybu. Jeho predkovia akými sú  jeho otec svetový víťaz GIOTTO, alebo predkovia v druhej generácii DAVID del Colle Dell Infinito či NESTOR Hevelius sú viditeľní aj v jeho skvelom fenotype. U mladých psov ma zaujal veľmi aj výborný druhý Vadin delle Acque Salate, syn Magnuma Massumatico, ktorý po veľkom naliehaní slovenských chovateľov zostal krátkodobo na Slovensku. Myslím si, že by svojím skvelým exteriérom a veľmi zaujímavým rodokmeňom mohol výrazne ovplyvniť náš chov.
U mladých zlatých sučiek zvíťazila zaslúžene Angel Lynn Moravia Box, dcéra psa  Amber de Aikhal, ktorá pochádza z chovnej stanice manželov Žarskych. Jej protipólom bola víťazka pásikavých sučiek, slovenský odchov Kassandra Tiann dcéra známeho maďarského psa Carlos von Zielbox.
U zlatých dospelých psov víťaz triedy otvorenej španielsky pes CHAMAN della Talpa nenastúpil o záverečný boj o titul víťaza roka a tak sa celá záležitosť rozhodla medzi svetovým víťazom CLASS de Aikhal a poľským psom českého chovu  PATRICK Optima Grata. Nakoniec ako víťaz vzišiel PATRICK lepšou kondíciou a celkovým predvedením a je to bezpochyby jeho najväčšie víťazstvo. Dúfam, že si všetci naši chovatelia všimli veľmi športového správania sa talianskeho vystavovateľa, ktorý i keď s Classom nestál na stupni najvyššom dokázal svoje ľudské vlastnosti. Škoda, že jeden, dvaja naši vystavovatelia, ktorí komentujú nevhodným spôsobom každý výrok, ktorý nie je v prospech ich psa si z neho nedokážu zobrať príklad...
U pásikavých psov bol boj o poradie v samotných triedach veľmi vyrovnaný. V triede otvorenej sa nakoniec i tak špičkový slovenský pes akým je ZAK Fender Edda, ktorý je synom DAVIDa dell Colle Dell Infinito sa musel skloniť pred excelentným psom RUDY dell´Alfiere, synom Benita Del Colle dell´Infinito. Triedu pracovnú vyhral minuloročný víťaz ATIBOX IN-PETO vom German Dream a triedu šampiónov trojnásobný finalista ATIBOX poľský pes Ch.ODWET Exkalibur. Finále ako má byť. IN-PETTO viditeľne nebol v dobrej výstavnej kondícii a RUDY najmä excelentnou telesnou stavbou a mimoriadne pekne formovanou hlavou nemohol nezaujať znalcov plemena.
U sučiek zlatých si titul Víťazky roka vybojovala prekrásna CRIOS, ktorá je tiež vnučka MAGNUMa di Massumatico a dcéra APOLA. K titulom akými sú svetová víťazka, Svetová víťazka ATIBOX, či Miss Boxer si zapísala už druhé víťazstvo na našej výročnej výstave. Jej majitelia, vidiac obdiv, ale aj to, že naši chovatelia vidia neprekonateľnú hranicu medzi našimi zlatými sučkami a Crios, sľúbili, že budúcoročná naša „výročka“ bude bez jej účasti v riadnej konkurencii. U žíhaných sučiek si titul najvyšší vybojovala veľmi kvalitná česká sučka BLAZE of glory Kett Box, minuloročná víťazka ATIBOX mladých, dcéra DAVIDa del Colle Dell Infinito a z matkynej strany vnučka legendárneho poľského psa NESTOR Hevelius.
V triede čestnej sa predstavil mladý šampión Orfeus Boxrelay, syn španielskeho vynikajúceho psa v povahe i exteriéri  Baron-Rojo de Vilallba. Tento pes mal byť ešte v riadnom súťažnom zápolení. Lenže jeho majiteľ, ktorý bol aj riaditeľom tejto výstavy rozhodol športovo nenastúpiť. Osobne si myslím, že by bol veľkým kandidátom na víťazstvo medzi zlatými dospelými psami.  Som nadšený nielen exteriérom a povahou tohto psa, ale aj jeho chovnou hodnotou a preto si myslím, že to, že nastúpil v riadnej konkurencii je pre jeho majiteľa oveľa väčšia obeť ako prebdené noci, ktoré venoval príprave tejto výstavy. Druhým predvedeným jedincom  nesúťažnej triede čestnej bol OTHELO FLOYD Fender Edda. Tohto psa azda slovenským chovateľom nie je treba bližšie predstavovať. Jeho účasť na tejto výstave bola symbolická. Odchádzal z nej ako prvý „slovenský legionár“ chovne pôsobiť do veľmoci chovu boxera do Talianska! Je to niečo podobného ako keby sa slovenský futbalista dostal do základnej zostavy takého „veľklubu“ ako je napríklad AC Miláno... Othelo sa na Slovensko po čase vráti, ale verme, že slovenský chov zviditeľní aj za hranicami ako plemenník. Tretí pes predvedený v triede čestnje bol veľmi kvalitný jedinec Ch. BLENDY Arbaldo. Pes slovenského chovu, ktorý je vnukom Olimpia del Colle Dell Infinito je z nepochpiteľného dôvodu mimo záujmu chovateľov. Ťažko povedať z akého dôvodu.
Vo finále sa stretli všetci víťazi roka a víťazi roka mladých o titul víťaz plemena. Tento si za spoločného verdiktu rozhodcov získal RUDY dell´Alfiere. Nuž a to, že ich výber bol správny potvrdila aj Výročná výstava o týždeň neskôr v susednom Rakúsku, kde RUDY obhájil u úplne inej rozhodcovskej zostavy nielen titul Víťaz roka ale aj Víťaz plemena. V silnej konkurencii nemajú rozhodne v budúcnosti šancu jedinci so slabou kostrou, nevyrovnanou povahou či nie najlepšie formovanou hlavou. A pri tom všetkom tí ktorí to myslia s chovom úprimne, tak dávajú veľký dôraz na zdravie. Najmä vyšetrenie na dyspláziu bederných kĺbov, ale aj na spondylózu, či srdce, často už aj s vyšetrením loktí sú samozrejmosťou v západnej časti nášho kontinentu.

Jozef Šuster

<< späť