Okrem mňa sa celého podujatia zúčastnilo ďalších
približne 95 strihačov z celej Európy. Najviac ich pochádzalo samozrejme zo
Španielska, ale pomerne dosť ich prišlo aj z Francúzska, Talianska, Nemecka,
Anglicka, Belgicka... Tento hojný počet pretekárov sa však rozdelil do
piatich kategórií, takže tá zdanlivo neprekonateľná konkurencia sa trocha
pretriedila. Pre zaujímavosť uvediem, že spomínanými kategóriami boli
trimovaní teriéry, Ostatné strihané plemená, španieli, začiatočníci
a kategória pudlov, v ktorej som súťažila aj ja a ďalších 23 strihačov.
So sebou som mala čierneho pudlíka menom Bony, ktorý
nebol môj. Požičala mi ho moja dobrá zákazníčka a priateľka. Priznám sa,
úplne na začiatku som mala nielen trému, ale aj strach. Chvíľami sa ma
zmocňovali výčitky, že vlastne načo som sem merala cestu... Mám vôbec nejaké
šance uspieť? To napätie plynulo hlavne z toho, že mnoho súťažiacich bolo
takých, ktorí už mali za sebou viacero víťazstiev z prestížnych súťaží
a poniektorí sa už dokonca činili aj ako rozhodcovia podobných podujatí. Keď
sa to však celé začalo, všetky obavy sa rozplynuli a od toho momentu som
mala pred sebou jediný cieľ – nesklamať.
Samotnú súťaž odštartovala kontrola psov, v rámci
ktorej sa prehodnocovala pripravenosť jedincov na súťaž, ich srsť, ktorá
nesmela byť strihaná minimálne 12 týždňov, čistota, vyčesanie... Ak rozhodca
uzná všetko v poriadku, vaša strihačská práca môže začať. Na strihanie majú
súťažiaci vyhradený čas 2 hodiny pre malé a stredné plemená a 2 a pol hodiny
pre veľké. Rozhodcami v mojej kategórii boli talian Ferucio Soave a belgičanka
Carla Lewi. Boli to nesmierne príjemní ľudia, priateľskí, ale taktiež
dôkladní arbitri, ktorí veru nič neprehliadli a ani neodpustili. Výkon
každého z nás vyhodnocovali samostatne u každého psa. Všímali si úplne, ale
úplne všetko. Ako sedí daný strih samotnému psovi, jeho dôkladnosť po
prečesaní, vyváženosť po oboch stranách... A keď s tým skončili, ešte stále
sme si nemohli vydýchnuť, pretože oni len vyhlásili postupujúcich do finále.
Potom sa začalo všetko odznova, ale už len s troma psami. Pre mňa to už však
bolo jedno. Úspech pre mňa predstavovalo už len to, že som sa ocitla vo
finále. To som samozrejme nevedela, čo ma to ešte čaká. Tretie miesto
prisúdili súťažiacej z Belgicka, druhé Paule Acco z Talianska a povestné
zlato mne. Ako som sa neskôr dozvedela, o mojom prvenstve boli rozhodcovia
jednoznačne presvedčení už pred finálovým duelom, rozhodovali sa už iba
medzi druhým a tretím miestom.
Ako víťazka svojej kategórie som automaticky postúpila
do záverečnej súťaže Best In Show, kde moju prácu výbor rozhodcov posúdil na
striebro, teda umiestnila som sa na druhom mieste. To už som od dojatia
plakala a pocit radosti sa príjemne miešal s pocitom hrdosti. Zrazu som bola
na seba aspoň chvíľu pyšná, že som zvíťazila nad tými najlepšími. Bol to
pocit, ktorý nedokážem ani opísať.
Na druhý deň som sa už ako čerstvá víťazka kategórie pudlov zúčastnila šampionátu pod záštitou spoločnosti OSTER. Nie však ako súťažiaca, ale „len“ ako čestný hosť. Ide totiž o súťaž, na ktorej môžu súťažiť iba vybraní strihači. Presnejšie tí, ktorí dostanú pozvánku od menovanej firmy. No a tú môžu obdržať iba tí, ktorí predchádzajúc tomuto šampionátu získali prvenstvo na niektorej z medzinárodných súťaží. Práve to robí z Oster Invitation Tournament Championship tak prestížne podujatie... Po takej obrovskej dávke neočakávaného úspechu som si neuvedomila, že tento šampionát čaká o rok aj mňa. Prebudenie nastalo až vo chvíli, keď mi pán Umbeto Lehman (prezident Európskej asociácie strihačov psov) odovzdal tú povestnú pozvánku na šampionát 2003, ktorý sa bude konať vo francúzskom Montpellier. Takže som si ešte ani poriadne nevychutnala pocit víťazstva a už sa musím pripravovať na ďalšie súperenie. Tentokrát sa už však na všetko teším. Strach a nejaké obavy vystriedala chuť, očakávanie a túžba opäť uspieť. Pre mňa je síce dostačujúce ohodnotenie mojej práce aj to, keď vidím spokojné tváre zákazníkov vo svojom salóne, ale toto je predsa len o niečom inom... Tu ide podstatne o viac.
Dagmar Struckelová