|
Málokedy sa, napríklad, stáva, že sú pretekári
nespokojní s traťami kvôli ich jednoduchosti a nenáročnosti z hľadiska ich
prekonania. Vždy tomu bolo skôr naopak. V malebnom alpskom stredisku na
severe Talianska sa však viacerí nechali počuť, že trate boli až smiešne
ľahké, a tým pádom aj nevhodné pre takýto šampionát. Čiastočná nespokojnosť
bola aj so sprievodným personálom, ktorý si nie vždy plnil povinnosti tak,
ako sa to od neho očakávalo. Momenty, kedy pretekári musia usmerňovať
organizačný tím, veru nesvedčia o pripravenosti. Z hľadiska samotných
pretekov, teda tej časti podujatia, kedy sa už len pretekalo, môžeme kľudne
povedať, že napriek snahe usporiadateľov bolo vidieť, že s usporadúvaním
podobných akcií nemajú potrebné skúsenosti. Viacerí zahraniční pretekári nás
v rozhovore uistili, že tento šampionát sa s tým na Donovaloch nemôže ani
len rovnať. Nuž, človeka to na jednej strane teší, ale na druhej aj
zarmucuje, pretože nevydarené preteky psích záprahov idú tak trochu aj na
úkor popularity psích záprahov v danom regióne.
Kvality svojho organizačného kumštu predviedli
usporiadatelia počas zahajovacieho ceremoniálu a následne v sprievodných
kultúrnych vložkách celého Európskeho šampionátu FISTC 2004. Teda vo sfére,
ktorá z hľadiska pretekárov nebola (nemala by byť) podstatnou. Sústredili sa
tu asi všetky významnejšie osobnosti spoločenského a politického života
z regiónu. Mali sme tu možnosť vidieť viacero hodnostárov polície,
miestnych, ale aj o čosi vyšších úradníkov... Sprievod reprezentačných
výprav doprevádzala na miestny zimný štadión dychová hudba, ktorá je, vraj,
v kraji okolo Auronzo di Cadore nesmierne populárna... Ak tomu všetkému
patril aj nákladný, ale veľkolepý ohňostroj, z ktorého mali najväčšiu radosť
pravdepodobne návštevníci celého zimného strediska. Na tom by nebolo nič
zlé, ale väčšina tých návštevníkov sem prišla viac-menej kvôli lyžovačke
a o nejakom Európskom šampionáte FISTC 2004 nemali ani len potuchy. To
svedčí zasa o tom, že usporiadatelia podcenili význam propagácie. Napríklad
dosť detinskou chybou bolo nevyznačenie štatútu podujatia na nafukovacej
rampe štartu a cieľa. Náhodní diváci síce videli, že tu pobehujú psy so
saňami a mushermi (sotva vedeli, že sú to musheri), ale zo štartovacej
a cieľovej rampy sa, okrem toho, že je to štart a cieľ, dozvedeli už iba
názov hlavného sponzora. Pritom všade na svete, či už ide o preteky
automobilových ralley, slalomu, zjazdu, skokov na lyžiach... Jednoducho na
štartovacej a cieľovej rampe je vždy výrazný názov a štatút podujatia. Že to
má svoj význam, o tom nemožno ani len pochybovať! O koľko by stúpli vedomosť
a záujem náhodného diváka, keby vedel, že sa stal svedkom Európskeho
šampionátu FISTC 2004? Keď už v ničom inom, tak by ho to oslovilo aspoň
v tom, že by do budúcnosti vedel o existencii akýchsi európskych
majstrovstiev v pretekoch psích záprahov. Usporiadateľ takejto akcie by si
mal uvedomiť, že popri tom všetkom inom je jeho povinnosťou aj dobrá
propagácia tohto odvetvia športovej kynológie. Žiaľ, v Auronzo di Cadore to
pochopili ináč, a tak sa samotné preteky ocitli v tieni nejakého bližšie
neidentifikovateľného ceremoniálu miestnych pohlavárov. Samozrejme,
príhovory usporiadateľov a zástupcov FISTC dávali tušiť, o čo tu kráča, ale
to iba počas zahajovacieho ceremoniálu. Samotné preteky už svoj štatút tak
jednoznačne neprezrádzali. A ten ohňostroj mohol kľudne z programu vypadnúť.
Len čo pohltil financie, ktoré sa mohli použiť na vybudovanie náročnejších
tratí, prípadne na úpravu tých smiešne ľahkých.
Čo sa týka reprezentantov Slovenskej republiky, ich
účinkovanie na tomto šampionáte môžeme zhodnotiť za relatívne úspešné.
V pomerne silnej a početnej konkurencii si nepočínali zle, ale v istých
kategóriách zasa mohli aj lepšie. Ako to už však býva zvykom, veľkú úlohu
pri takýchto pretekoch zohráva aj náhoda. Ako zužitkujú psy svoju kondíciu
v súčinnosti s chvíľkovou náladou.
V kategórii SJ sme mali v pelotóne 13 pretekárov
jedného reprezentanta. Roman Reistetter nakoniec potvrdil svoju povesť
skúseného mushera a s najlepším výsledným časom, ktorý predstavoval priemer
časov z troch pretekov počas troch dní, získal pre Slovensko prvenstvo. Na
druhom a treťom mieste sa umiestnili pretekári z Čiech, Jiří Krkoška
a Miroslav Dostál.
Rovnaký úspech zaznamenali naše farby aj v menej
početnej kategórii P muži. Tú tvorilo 5 pretekárov a prvú priečku obsadil
náš Ivan Sedílek pred Claude Parisom z Francúzska a Teunis Bosom
z Holandska.
Kategória P ženy prebehla bez slovenskej účasti
a medailové umiestnenie v nej získala každá účastníčka, nakoľko v nej
štartovali iba tri pretekárky. Podobná situácia bola aj v kategórii O, teda
bez našej účasti, ale tú tvorilo 11 pretekárov.
V kategórii A sa stretlo 20 musherov, ale dokončilo ju
iba 17. Jediný Slovák Branislav Matej tu skončil na 13. mieste.
34 pretekárov tvorilo kategóriu B1, dokončili ju však
iba 27 musheri. Žiaľ, jediný Slovák Marcel Starinskí sa ocitol medzi
sedmičkou diskvalifikovaných. V kategórii B2 sme medzi piatimi pretekármi
zastúpenie nemali.
V najpočetnejšej kategórii C1, ktorú tvorilo rovných 50
pretekárov, nás reprezentovali dvaja muži. Pavol Kolarčík skončil celkovo na
28. mieste a Ján Mesiarkin medzi siedmimi diskvalifikovanými. Túto kategóriu
totiž dokončilo 43 pretekárov.
Ján Keruľ nás reprezentoval v kategórii C2
v konkurencii ďalších 11 musherov. Našťastie sa ocitol medzi deviatimi,
ktorí preteky aj úspešne dokončili. Celkovo sa umiestnil na peknom štvrtom
mieste, kedy ho od bronzovej priečky delili iba sekundy.
Najviac pretekárov malo Slovensko v kategórii D1.
V pelotóne 25 musherov nás zastupovali štyria. Všetci preteky dokončili,
takže medzi šiestimi diskvalifikovanými sa Slovensko nespomínalo. Ján Mlynár
obsadil druhé miesto. Jeho výsledný čas bol horší od času víťaza Graziella
Beltramea z Talianska iba o 6 minút. František Starinský obsadil 12. miesto
pred našou mladou musherskou nádejou Dianou Bretschneiderovou. Dievčina
z východu Slovenska mala v porovnaní so Starinským horší čas iba o jedinú
minútu, čo ju posunulo na 13. priečku. Jaroslav Banóci skončil celkovo na
16. mieste.
Kategória D2 rátala medzi 15 pretekármi jediného
Slováka. Vladimír Morávek sa zaradil medzi tých 13 musherov, ktorí preteky
dokončili. Jeho výkon postačoval na 9. miesto.
Suma sumarum si naši reprezentanti nepočínali v konkurencii zhruba 200 pretekárov
z 13 krajín najhoršie. Dve zlaté a jedna strieborná medaila znamenali pre
Slovensko v celkovom hodnotení krajín pekné 5. miesto! Prvenstvo podľa
očakávania získalo Francúzsko. Samotný Európsky šampionát FISTC 2004 nebol
v ničom prelomový. Keby mali tie finančné a geografické možnosti naši chlapi
z Donovál... Trocha ironicky musím povedať, že pre mňa bol najväčším
prekvapením leda tak pán Loris Apolloni. Musher z Monaca, čo je pre tento
druh zimného kynologického športu nanajvýš nezvyčajný kraj. Napriek tej
nezvyčajnosti však v kategórii C1, ktorá mala 50 štartujúcich, skončil na 5.
mieste!
|
