YORKSHIRE TERRIER

Obľúbený pes výstav je malého vzrastu s výnimočne dlhou srsťou

Yorkie je plemeno, ktoré vyšľachtili v 19. storočí. Je však obdivuhodné, že skoro nič nevieme o jeho vzniku. Pochopíme to až vtedy, ak sa prenesieme do obdobia jeho počiatku... V Anglicku v dobe priemyselnej revolúcie začali panovníci, ktorí žili v grófstve Yorkshire, s cieľavedomým chovom tohto plemena. Používali ho na lov potkanov, na lov malých hlodavcov, alebo v baniach ako ohlasovacieho psa. Najlepšie chovy YT sa paradoxne nenachádzali v bohatých domoch, ale v chudobných chatrčiach robotníkov. Dá sa predpokladať, že pes s malým telom, ktorého dnes poznáme ako YT, pochádza zo severu Anglicka.

Anglický Kennel Club viedol zoznam Broken Haired škótsky a yorkshire terrier a okrem neho aj dve dnes už nejestvujúce plemená, ktoré žili na hraniciach Škótska s Anglickom. Tento zoznam a spomenuté vyhynuté plemená s bohatým osrstením pomerne dosť dokazujú previazanie s YT.
Vynikajúci kynológ tých čias, pán Stonehenge, opisuje v roku 1886 yorkieho ako psa s nádhernými farbami a hýriaceho leskom. Lovecké pudy, na ktoré sa pri šľachtení YT kládol veľký dôraz, si zachovalo toto plemeno do dnešných čias.
Je priam obdivuhodný cit anglických chovateľov pre šľachtenie a spájanie viacerých plemien tak, aby vznikol dnešný yorkshire terrier. Precíznosť a istota tejto ich dlhoročnej práce je vskutku zarážajúca. Na základe dnešných poznatkov z genetiky by sme mali vzdať hlbokú úctu chovateľom yorkieov tej doby.

K fixácii typických znakov YT predchádzala prísna selekcia jedincov, ktorí nespĺňali ešte prísnejšie kritériá chovu. Takíto jedinci boli úplne vyradení a v ďalšom chove už nikdy nenašli uplatnenie. V dnešných časoch je yorkie považovaný za módneho „hobby psa“, alebo reprezentatívneho psa výstav. Vďaka svojím malým rozmerom sa ľahko udržiava v byte. Svojimi rozmermi je ideálnym spoločníkom ľudí, ktorí veľa cestujú a túžia si ho všade vziať so sebou. Popri tom všetkom je treba zachovať jeho teriérsky temperament, ktorý neodmysliteľne patrí k tomuto plemenu. Veľa ľudí si myslí, že je to pes patriaci len do lona, avšak tento názor je mylný, pretože ako n to poukazuje aj jeho názov, patrí do rozsiahlej rodiny teriérov.
Kto už niekedy teriérov choval, zaiste pochopí význam daného názvu. Teriér sa totiž rovná život, radosť, šaškovanie, veľmi bystrá myseľ, rafinovanosť, pôvab, láskavosť, vernosť... Toto všetko je yorkie! Človek, ktorý si zaobstará šteniatko, vnesie do svojho života veselosť, dobrú náladu... Nie je však jedno, kde si to šteniatko kúpi! Je totiž veľmi dôležité, kde a v akom prostredí prežilo prvé dva mesiace svojho života, lebo to veľmi vplýva na jeho ďalší život, na jeho vývin.
Ak šteňa prežije svojich prvých osem týždňov v špine, bez záujmu a lásky, nebude mať v ďalšom živote snahu naučiť sa hygienickým návykom. Treba si uvedomiť, že človek si kupuje psíka na 10 až 15 rokov, takže nie je jedno, akého spoločníka bude mať po celý ten čas pri sebe. Pri kúpe šteniatka nemôže dominovať len cena, ani ušetrených pár tisíc korún... Neslobodno podceňovať fakt, či si vezmeme z menej, alebo viac náročného prostredia, kde ho mimochodom dostaneme zdravé a s dobre vyvinutou nervovou sústavou.
Mnohokrát sa stáva, že psík pochádzajúci z nevyhovujúceho prostredia nemá dobrý zdravotný stav a už zakúpené a obľúbené šteňa musí nový majiteľ vziať k veterinárovi. Je kvôli tomu znepokojený a vôbec mu nie je ľúto peňazí, ktoré u toho veterinára musel zaplatiť. Po sčítaní týchto výdavkov však dostane sumu, ktorá niekedy značne prevýši cenu šteniatka za ktorú by si ho zaobstaral od seriózneho chovateľa. V chovoch, ktoré sa snažia o skutočnú kvalitu, sa nedajú šteniatka kupovať „sústavne“ na hocijaký účel (hobby, chov, výstavy). V týchto chovateľských staniciach treba na šteňa často čakať aj niekoľko mesiacov, ale verte mi, oplatí sa!

POPIS PLEMENA
Pôvodný uznávaný štandard zo dňa 24. júna 1987 FCI št. 86.
FCI zaradenie – 3 skupina Teriéry, sekcia – trpaslíčie teriéry – bez pracovnej skúšky.
Všeobecný vzhľad
Dlhá srsť, po oboch stranách tela voľne hladko splývajúca po bokoch. Cestička rozdeľujúca chlpy na tele sa tiahne od nosa až po chvost. Srsť je hustá, príjemná na dotyk, vždy rovná, nie zvlnená. Kontúry musia vždy znázorňovať psa s dobrými mierami. Pes s dobrými mierami je kvadratického telesného rámca, to znamená, že výška kohútika = dĺžka chrbta psa.
Správanie (povaha)
Inteligentný a živý trpasličí teriér s vyrovnanými povahovými vlastnosťami. Popri tom však veľmi energický. Nesporne dôležitá je nervová sústava. Pes s vyrovnanou povahou nikdy nie je bojazlivý, nikdy nie je agresívny, ale naopak vždy milý, smelý a priateľský.
Hlava a predná časť hlavy
Lebka – dosť malá, nie je výrazná ani veľmi zaguľatená. Vždy je súmerná k telu, čiže nie príliš veľká, alebo príliš malá.
Tvárová časť
Ňufák – čierny. Za veľkú chybu sa považuje, ak je nosová huba ružová, alebo svetlá s chýbajúcim pigmentom. Nos – nie príliš dlhý. Lebka a nos by mali byť v pomere 2:1. Veľmi potrebný je výrazný stop, ktorý sa nachádza v bode, kde sa stretáva začiatok čela s nosovou partiou. Čelová časť musí byť dobre zaoblená a nosová časť rovná. Je chybou, ak je nos príliš naklonený dolu, alebo narazený, prípadne ohnutý.
Čeľusť a zuby - Výborný nožnicový skus, pravidelný. Horné rezáky bez medzery uzatvárajú dolné rezáky a jednotlivé zuby sú v čeľustiach uložené kolmo. Dolné a horné rezáky musia byť v plnom počte (6 horná čeľusť – 6 dolná). Tolerované sú 4 x P1.
Oči -
Strednej veľkosti. Trblietavého, inteligentného a bdelého výrazu. Uložené sú tak, aby pozerali rovno. Nikdy nesmú byť vypuklé. Ideálne je, ak majú mandľový tvar.
Uši - Malé a v tvare písmena „V“, nesené vzpriamene, dobre nasadené, pevné – nie voľné. Sú výrazne osrstené krátkou zlatohnedou srsťou.
Krk - Primeranej dĺžky. Stredná dĺžka s výrazným kohútikom.
Telo - Pevné, súmerné.
Chrbát - Rovný. Veľmi dôležité je, aby nikdy nebol prehnutý, alebo kaprí.
Panva - Dobre podopieraná svalmi.
Rebrá - Mierne oblúkové.
Chvost - Obyčajne kupírovaný na strednú dĺžku, bohato osrstený tmavomodrejšou farbou, ako je na tele. Je vždy nesený nad líniou chrbta. Dôležité je, aby bol chvost dobre nesený a nasadený, lebo to dodáva psovi pri pohybe eleganciu. Vo viacerých krajinách je uzákonený zákaz kupirácie (aj v SR pozn. prekl.). Pomaly si zvykáme na YT s dlhými chvostami. Uplynie ešte mnoho rokov, kým budú dlhochvosté YT nosiť chvost vzpriamene, ako „zástavu“.
Predné končatiny - Bohato osrstené rovnými zlato-žlto-hnedými (TAN) chlpmi. Konce týchto chlpov majú svetlejší odtieň, než pri koži. TAN smie siahať len po lakte.
Plecia - Dobre postavené.
Labky - Okrúhle, nechty vždy čierne.
Chôdza - Voľná, súmerný pohyb predných a zadných končatín. Chrbtová línia musí byť aj pri pohybe rovná.
Srsť - Rovná, nie zvlnená, lesklá, jemná. Má štruktúru hodvábu, nie kučeravá. Na hlave a bokombrade voľne visí dolu, je dlhá a má sýty TAN. Na bokoch hlavy, za ušami a na nose je sfarbenie intenzívnejšie a zvlášť dlhé. TAN na hlave nesmie siahať na temeno a musí byť čistý bez náznaku inej farby.
Farba -
Tmavo oceľovo modrá (nie striebromodrá). Táto farba musí predchádzať od krčných stavcov po koreň chvosta. Nesmú sa tu miešať chlpy trieslovej, ani inej farby. Srsť na prsiach je bohatá a má TAN farbu. Všetka TAN farba je pri koži tmavšia, v strede bledšia a na konci ešte svetlejšia.
Váha - Maximálne 3,10 kg. Váha pod 2 kg je nežiadúca chyba.

Chyby - Akákoľvek odchýlka od horeuvedeného sa považuje za chybu. Ohodnotenie musí byť v presnom pomere so stupňom odchýlky.
Záverečné poznámky - Samce musia mať dva v miešku zostúpené semenníky.
Zároveň považujem za potrebné ešte niekoľkými vetami vyjadriť svoj názor ohľadom srsti.
Tmavá oceľovomodrá hodvábna srsť
Ide o korektný typ srsti, po ktorom všetci túžime. Tiahne sa od krčných stavcov až po koreň chvosta. Na chvoste je odtieň tmavší. Skúsme si predstaviť kúsok hodvábnej látky: na pohmat jemná, ale má v sebe pevnosť a ozajstná srsť yorkieho je práve takáto.
Túto farbu môžeme prirovnať k zbrúsenej oceli. Farba je rovnomerne rozložená. Nikdy nesmie byť striebromodrá! Srsť s touto farbou je mnohokrát vlnitá a na dotyk značne jemnejšia. Oveľa viac diskusií o srsti sa vedie práve u YT, než u iných plemien, hoci je pravda, že všetci sa v jednom zhodujeme, keď vidíme pravú hodvábnu modrú srsť.
Oceľovomodrá srsť
V prípade oceľovomodrého plášťa sa táto farba vyvinie už vo veľmi mladom veku. Niekedy sa sfarbenie šteniatka zmení, keď dosiahne vek 6 mesiacov. Žiaľ, keď dospejú k 12. mesiacu života, oceľovomodrá farba sa mení na striebromodrú. Hoci v niekoľkých krvných líniách táto farba ostane striebromodrá, alebo trochu aj stmavne, nikdy nedosiahne správny odtieň. Srsť je v tomto prípade jemná a často vlnitá.

Tvrdá srsť
Tento typ srsti rozpoznáme veľmi jednoducho u dospelých psov. Veľmi jednoducho preto, lebo ako rastie, tak sa aj láme. Nikdy nedorastie na požadovanú dĺžku. Tvrdá je už na dotyk. Nie je ľahké spoznať tento typ srsti u šteniatka, pretože rastie rovnako pomaly, ako pravá hodvábna srsť. Keď šteniatko dosiahne 6 mesiacov, jeho srsť redne, nerastie rovnomerne, akoby bola poškodená. Farba ostane obvykle čierna. Daný typ srsti je vhodné z chovu úplne vyselektovať.
Čierna vatová srsť
Ide o najhorší typ srsti, aký si len u YT môžeme predstaviť. Mal by byť z chovu úplne vyradený! Táto srsť rastie veľmi rýchlo, je veľmi hustá a bohatá. Na dotyk je jemná ako vlna, ale na končekoch kučeravie. Šteniatka vyzerajú tak, ako keby mali na tele jeden veľký volán. Srsť je bez lesku, ale treba si dať pozor, pretože čierna vatovitá srsť sa nám môže zdať veľmi atraktívna. Najmä vtedy, ak sa objaví u psa s perfektnou kostrou a pohybom.
TAN znaky
TAN, nachádzajúci sa na hlave a na nohách je krásny, čisto zlatej farby. Nikdy nie je čierny, ani sivý. Ak sa v TAN-e mieša čierna, alebo šedá farba, je to takzvaný „nečistý TAN“. V každom prípade je to chyba, ktorej by sme sa mali vyvarovať. Pravdou však zostáva, že vek psa veľkou mierou vplýva na čistotu TAN-u. Mladý pes ho obyčajne ešte nemá čistý, pretože ten sa plne rozvinie v dospelosti. V 2. – 3. rokoch života.

NEZABÚDAJME!
Srsť a farba yorkieho je u tohto plemena rovnako dôležitá, ako anatomická stavba. Srsť výstavného YT potrebuje dennú starostlivosť. Ošetrenie a príprava srsti u výstavných psov je dôležitou výzvou (úlohou). Samozrejme nechcem nikoho odplašiť od účasti na výstavách, ale k tomu, aby sa niekto naučil ošetrovať srsť, potrebuje pomoc. Chovatelia s dobrým menom srdečne pomôžu tým, ktorí si od nich kúpili šteniatko. Aj v ošetrení a príprave psa na výstavu.
YT je ideálnym psom do bytu, nakoľko vôbec nepĺzne. Srsť psov, ktorí sa výstav nezúčastňujú a sú považovaní len za domácich miláčikov, sa dá veľmi pekne upraviť do rôznych strihov. „Vlasy“ YT rastú permanentne a preto, keď sa nám nepáči momentálny strih, dá sa ostrihať inak. V zime sa srsť môže nechať dorásť a na jar opäť ostrihať.
Toto plemeno možno kúpať denne. Samozrejme, nie je to potrebné. Lepšie je ho kúpať len vtedy, keď je špinavý. Aby mal pes zdravú kožu a srsť, musíme používať kvalitný šampón a balzam.
Asi mi to málokto uverí, ale moji výstavní YT, ktorí na výstavách stoja pokojne celé minúty, sú v skutočnosti živí a energickí. Neraz počujem od prítomných, ako hovoria: „Pozri na toho chudáka. Veď to ani nie je pes.“
Keby vedeli, že tak často môj vyhrávajúci pes na výstavách (Blueprint) je doma hlavný vodca, ktorý sa každú svoju minútu predvádza a šaškuje, zmenili by názor. Keď vytiahnem z domu päty čo i len na päť minút, pri návrate ma víta s takou radosťou, akoby sme sa nevideli týždeň. On je ten, kto ma nasleduje v dome na každom kroku, a keď ho pokarhám za nejaký prehrešok, nemá kľud do chvíle, pokiaľ mu neodpustím.
Polly (UNI-TOP), tiež mnohonásobná víťazka, je v bežnom živote fantastická žonglérka, ktorá je schopná hrať sa s loptičkou celé hodiny len tak pre svoju zábavu aj vo vysokých teplotách.
Často s našimi psami chodíme po svete (aj lietadlom) a musím vám povedať, že s oveľa väčšou trpezlivosťou znášali viachodinové čakanie v tranzite, ako mnohí ľudia. Je to zaujímavé, že naši dvaja psy, ktorí sú doma voči sebe veľkou konkurenciou, predminulý rok počas pobytu v Porto odhodili svoju vzájomnú rivalitu. Ako dvaja dobrí priatelia, takmer stále hľadajúc jeden druhého, nádherne spolu prežili krásnych šesť dní. Spolu sa venčili, hrali na brehu oceánu...
Minulý rok sme si urobili s deťmi a piatimi psami výlet do Holandska. Poviem vám úprimne, mala som z tej cesty obavy, lebo boli s nami aj jedinci, ktorí ešte nikdy takú diaľku necestovali. Cesta sa vydarila perfektne, pretože naši už zaučení cestovatelia s láskou ošetrovali mladších tak, že sa pre nich cestovanie stalo samozrejmosťou. V Holandsku obsadili záhradu našich priateľov so sebaistotou. Správali sa veľmi láskavo. Za pár dní sa stali miláčikmi celej dedinky. Bolo dobré, že sme s nimi mohli ísť všade. Nič neokusovali, neštekali... Dokonca ani vtedy, keď museli v aute stráviť malú chvíľku.
Je to vždy malý zázrak, keď sa narodí nový vrh šteniatok. Ich rast, premena zo dňa na deň je nádherná. Čakanie na ich prvé otvorenie očí, prvé pokusy o postavenie sa, vidieť prvé kroky, prvé pohyby, snahu o hru... To je niečo úžasné! Za krátky čas sa z nich stanú malé chlpaté guľky. Naučia sa samostatne jesť a každému sa začne zvlášť vytvárať charakter – osobnosť. Všetci sú rozdielni a predsa rovnakí.
Človeka poteší pohľad, keď sa podobajú na niektorého perfektného predka. Výhodou je vidieť ich aj v neskoršom veku, akými sa stali. Či takými, akí boli v našich predsavzatiach... Je fantastické pozorovať, ako dospelí jedinci po čase medzi seba príjmu ponechané šteniatka, ako ich začínajú učiť a starajú sa o ne. Šteniatko od každého „dospeláka“ pochytí niečo dobré, niečo zlé, ale verte mi, je to zábava a radosť.
Pre nás je predaj šteniatok vždy veľká dilema. Chceme, aby sa každé naše dostalo na dobré miesto, aby malo všetko pre neho potrebné. Aby bolo šťastné po celý svoj život. Žiaľ, mali sme však aj taký prípad, keď sme nami predané šteňa odkúpili späť za dvojnásobnú sumu, ako sme ho predali. Skoro nám puklo srdce od žiaľu, keď sme videli v akých podmienkach a prostredí žilo. Tie ťažko prežité mesiace, kedy bolo od nás ďaleko na zlom mieste, zanechali na ňom svoje stopy. Stálo nás to veľa času, energie a trpezlivosti, kým sme z neho urobili normálneho psa. Teraz je už všetko v poriadku, už je šťastným členom našej rodiny.
Teraz už chápete, prečo som na začiatku písala, že nie je jedno, kde a u koho si kúpite šteniatko? Ako rozhodkyňa veľakrát vidím takých psov, ktorým vidno na očiach, že nie sú šťastní. Vidím ten nesmierny smútok v tom malom pohľade... Bola som na miestach, kde yorkieho držali v koterci pre zajace, či líšky. V lepšom prípade v maštali, lebo jeho množenie sa stalo viac výnosnejším, než chov domácich zvierat. V panelákoch v Budapešti som dokonca videla za skriňami, na 50 cm priestore chovať dospelých psov! Šteniatka odchované v takomto prostredí nikdy nebudú ako ich rovesníci, ktorí boli odchovaní v láskavom rodinnom prostredí, kde majú možnosť prirodzeného pohybu a hier. Psy, ktoré vyrastajú v špine, vo vlastných výkaloch, sa nikdy nenaučia hygienickým požiadavkám, ktoré od nich očakávajú noví majitelia.
A čo je ešte dôležitejšie, je dobrá nervová sústava! Časť z toho je geneticky daná a časť závisí od podmienok prostredia v chove. Myslím si, že každý by radšej chcel jedno šťastné, živé a hravé šteňa, ako také, ktoré sa trasie od strachu, prípadne agresívneho a uštekaného psa. Môj prvý yorkie ešte stále žije s nami. Má 15 rokov, prežil toho veľa, ale do dnešného dňa je dobre naladeným a šťastným psom. Za veľa môžem ďakovať práve jemu, lebo keby nebol naozajstný „YORKI“, nikdy by som sa nestala neúnavnou a náruživou obdivovateľkou a chovateľkou tohto nádherného plemena. Som mu vďačná a dúfam, že ešte dlho mu budem môcť poskytovať všetko dobré. Všetko, čo potrebuje, môj malý starček.

Katalin Radvánszky

<< späť