XOLOITZCUNTLE TEPEIZEUINTLI

 

Dôkazy o existencii xoloitzcuintle pochádzajú zo zrúcanín prehispánskej spoločnosti Mexika a krajín strednej a južnej Ameriky. Archeológovia z laboratória paleozoológie antropologického inštitútu Mexickej Univerzity skolektivizovali a identifikovali kostrové pozostatky a urobili niekoľko komparatistických štúdií týkajúcich sa rozdielov medzi Xolom a " common dogs " žijúcim v Mexiku. Rovnako sa venovali aj porovnávaniu exteriéru tradičných xolov a moderných predstaviteľov plemena.

 

Využitie xoloitzcuintle u Aztékov bolo mnohonásobné. Predstavovali strážnych psov, spoločníkov, používali sa na sakrálne účely, ako potrava a najmä v liečbe. Ako potrava však slúžil prevažne len v súvislosti s liečbou, nakoľko pojedanie mäsa z tohto psa odstraňovalo mnohé psychické problémy. Obyvateľstvo verilo, že sú zosobnením boha Xolotla - boh podsvetia. Xolo mal slúžiť ako sprievodca pre mŕtve telo majiteľa cez mnohé prekážky až do vytúženého raja.

V samotnej krajine pôvodu boli prví moderní xoloitzcuintle privezení v roku 1953 z odľahlých vidieckych oblastí Mexika. Anglický plukovník Norman P. Wright spolu s Countess Lascelles de Premoi Real (Lascie) priviezli voľne žijúcich xolov, ktorých použili v chove. Plukovník a Lascie skompletizovali a vyselektovali súčasný typ xola, chovný program a taktiež spísali prvý štandard plemena. Associacion Canofila Mexicana zaregistrovala xoloitzcuintle ako plemeno v roku 1955.

Aj do severnej Ameriky sa postupne exportovalo nie-koľko xolov. The Xoloitzcuintle však nemohol súťažiť na preslávenej Westminster Kennel Club Dog Show v New Yorku. Tento dôvod rozhodne neviedol k tomu, aby sa chov mexických bezsrstých psov nerozbehol do plných  obrátok.  Cena jedného výstavného  šteňaťa do-

sahovala až neuveriteľných 2500 USD. Xolo sa tak v rekordne krátkom čase začal objavovať na stránkach najprestížnejších módnych magazínov Elle a Voque. Ďalším krokom ku sláve bola aj úloha vo filme Frida, kde hlavnú rolu stvárnila Salma Hayek. Film vierohodne popisuje život a dielo významnej mexickej maliarky Fridy Kahlo a jej manžela, maliara svetového mena Diega Riveru, ktorí okrem iného boli aj náruživými milovníkmi xolov. Úryvok z práce Lenory Hayman hovorí za všetko:

"Priateľský xolo - prehistorický pes s čiernou jemnou kožou, pár vráskami na tvári a takmer bez zubov pobehoval v záhrade Diega Riveru a Fridy Kahlo. Mali ich toľko, že niekedy sa nedalo ani prejsť na terasu ku vchodu do domu."

Ich lásku ku xolom potvrdzujú aj početné olejomaľby ilustrujúce Fridu, ktorá má v lone jedinca z tohto plemena.

Netradičný dizajn xola a jeho povaha však na druhej strane zlákali aj niekoľko skalopevných fanúšikov, ktorí im zabezpečujú ničím nerušené užívanie ich psieho života. Známa chovateľka plemena z USA Patty Hoover (chovateľská stanica Besito Xolo) ich vlastní na svojej farme dokonca 50. Do Anglicka, a teda aj Európy sa dostali prvý predstavitelia plemena v roku 1957. Na Slovensko boli importovaní prví jedinci - súrodenci Itztli del Mictlan Freeman Villalobos a Ocelotl Freeman Villalobos v roku 2003 priamo z Mexika. Stali sa súčasťou chovateľskej stanice Poarott, ktorá sa venuje chovu xoloitzcuintle a čínskych chocholatých psov. Importy sú Európskymi víťazmi mladých 2003, Víťazmi strednej a východnej Európy 2004... Do slovenského chovu pribudol v roku 2004 ďalší import z Mexika - Yohualli Freeman. Táto mladá suka je nositeľkou krvnej línie Besito Xolo po otcovi Zok Hoover (USA). Vo veku 9 mesiacov získala titul Reserve BIG, na Euro 2005 Tulln sa stala Európskou víťazkou mladých a v súťaži o BOB sa predviedla v konkurencii zo svetovou víťazkou a šampiónkou USA. Titul BOB napokon rozhodca Dr. Janusz Opara z Poľska udelil len 12 mesačnej Yohualli Freeman.

Z 26. na 27. augusta 2005 sa v chovateľskej stanici Poarott narodil vrh J , ako prvý vrh xoloitzcuintle na Slovensku zo spojenia MCh. Itztli del Mictlan Freeman Villalobos (MEX) a MCh. Zodz Caceres (MEX). Vo vrhu sa narodili dve čierne nahé šteňatá, pes - Jo Xolotl Xolo Poarott a suka Jo Malinche Poarott. Obaja boli v novembri exportovaní do Dánska a novým majiteľom je Mete H.C. Noer-Appel, chovateľská stanica xoloitzcuintle Hedehuset.

Niektoré významné úspechy xolov z Poarott:

Yohualli Freeman - EJW 2005 + BOB ( Dr. Janusz Opara )

 - Reserve BIS

 - 2 x BIS junior

- 2 x R.BIG ...

Itztli del Mictlan Freeman Villalobos - EJW 2003 + junior BOB ( Dr. Urosevič Milivoje )

- Víťaz Strednej a Východnej Európy 2004 + BOB

-4. BIS

-BIS junior

-BIS puppy

-4 x 4.BIG, 3.BIG, R.BIG ...

 Ocelotl Freeman Villalobos - EJW 2003 + junior BOB (Dr. Urosevič Milivoje )

 - Víťaz Strednej a Východnej Európy 2004 + BOB

 - R.BIS junior

 - BIG junior, 3.BOD junior, 3.BIS junior

 - 4. BIG ...

 

Štandard FCI č. 234

Krajina pôvodu:

Mexiko

Veľkosti:

Štandard: 45 - 55 cm ( strážny )

Intermediate: 35 - 45 cm ( strážny )

Miniatura: 25 - 35 cm ( spoločník )

Jedince vyššie ako 60 cm a nižšie ako 25 cm sú diskvalifikované.

Klasifikácia:

Skupina 5 - špice a primitívne plemená

Sekcia 6 - primitívne plemená

bez pracovnej skúšky

Celková charakteristika:

Základným znakom plemena je úplná alebo takmer úplná absencia srsti. Pes sa stavbou tela podobá manchester-skému teriérovi, pôsobí harmonickým dojmom s ladnými pohybmi, končatiny sú štíhle, dobre proporčne vyvážené. Je to kľudný nebojácny pes, od prírody šťastný a veselý. Dobrý dospelý jedinec je zviera skôr tiché a kľudné, vrčí a vyje iba vtedy, ak je vyprovokovaný, čo v žiadnom prípade neznamená, že pes má smutnú alebo zbabelú povahu. Má byť šťastný, ostražitý a inteligentný.

Hlava:

Lebka pri pohľade zhora široká a silná. Línia tváre sa tiahne rovno k spojeniu s čumákom bez zreteľných zmien. Z profilu je horná línia mierne zakrivená. Stop nie je príliš zreteľný, roviny čumáka a lebky by mali byť výrazne oddelené. Čumák je proporčne trochu dlhší než lebka, z profilu sa podobá klinu s jemnými líniami. Nesmie byť hrubý ani slabý, ale v presnom harmonickom súlade s lebkou. Silná dolná čeľusť je dôležitá. Nos je tmavý u tmavých jedincov, kávovo hnedý pri zvieratách bronzovej farby. Môže byť aj škvrnitý, ale len pri zvieratách , ktoré majú škvrnité telo. Pysky perfektne kryjú zuby, nepresahujú ani nevisia. Skus je nožnicový, predkus ani podkus nie je povolený. Absencia jedného alebo viacerých rezákov sa nepenalizuje, ale kompletné rezáky sa preferujú.

Oči:

Stredná veľkosť, mandľového tvaru, nie sú vpadnuté ani vystúpené. Farba môže byť od žltej až po čiernu, tmavšie oko sa uprednostňuje. Obe musia mať rovnakú farbu. Výraz má byť inteligentný, živý a veselý, má vyjadrovať ušľachtilosť a vernosť. Očné viečka sú pri tmavých psoch tmavé, zatiaľ čo pri psoch menej pigmentovaných môžu byť s rúžovými alebo kávovými škvrnami.

Uši:

Veľké, výrazné a elegantné, merajúce až 10 cm, s jemnou štruktúrou. Sú uložené viac ku strane a pri vzrušení sú vztýčené. V tejto pozícii zvierajú uhol 50 - 80° s horizontom.

Krk:

Je držaný vysoko, krčná línia je ľahko klenutá. Krk je pružný, s pôvabom antilopy, pomerne dlhý. Do trupu prechádza v kohútiku. Pri hlave je štíhly. Smerom ku telu sa postupne rozširuje. Koža na krku je bez vrások a lalokov, len mladšie zvieratá majú vrásky v období rastu.

Trup:

Chrbát je rovný, prehnutý alebo kaprí je nežiadúci. Zadok je oblý, relatívne široký. Hrudník hlboký do výšky lakťov, rebrá dobre vyvinuté, ale neovplyvňujú pohyb predných končatín. Brucho je svalnaté a vtiahnuté. Telo je trochu dlhšie v porovnaní s výškou, približne v pomere 9 : 10.

Chvost:

Dlhý, jemný. Na konci sa zužuje, nesený je veselo, ale nie cez chrbát. Môže byť mierne osrstený.

Predné končatiny:

Pri pohľade spredu sú rovné, vyvážených proporcií, dostatočnej dĺžky, aby dovoľovali dlhý a elegantný krok, úmerný veľkosti psa. Uhol ramenný zviera 45°, uhlenie lakťov je pevné a tesné. Labky sú kompaktné, podobajú sa zajačím, majú plávacie blany. Drápy sú čierne pri tmavých, pri menej pigmentovaných číre.

Zadné končatiny:

Pri pohľade zozadu sú úplne rovné. Kravský postoj je penalizovaný. Mohutné svaly pôsobia dojmom sily. Uhlenie, sformovanie spojením kostí nie je príliš tupé, s výnimkou uhlov potrebných pre plný a volný pohyb zadných končatín v rovnováhe s končatinami prednými.

Pohyb:

Rýchly klus.

Koža:

Hladká, jemná, mäkká na dotyk, hlavne na miestach menej vystavovaných slnku. Náhodné jazvy sa netrestajú. Koža je na dotyk teplá, jej normálna teplota je okolo 40 ° C.

Srsť:

Základnou charakteristikou tohto plemena je celková absencia srsti, ale prítomnosť chumáčikov krátkych, riedkych vlasov na temene je obvyklá. Srsť sa však nemá približovať dĺžke a jemnosti chocholky u čínskych chocholatých psov. Obdobná srsť je rovnako obvyklá aj na labkách a na konci chvosta, ale jej prítomnosť nesmie meniť profil týchto častí. Totálna absencia je žiadúca. Srsť môže byť akejkoľvek farby.

Farba:

Jednotná, tmavá, celistvá farba je najlepšia. Preferujú sa: bridlicová, uhlovo čierna, tmavo ružovo - šedá, bronzová a pečeňová. Povolené sú aj rúžové škvrny alebo kávové škvrny.

V spolupráci: Gabriel Mestre, Dr. Raul Valadez, Patricia Hoover

spracovala Katarína Majdlenová

<<< späť