V mysliach Aztékov to bol on, kto
vedel prekonať všetky úskalia, ktoré bránili v dosiahnutí večnej blaženosti
a kľudu. Boli presvedčení, že xolo ochraňuje svojho pána nielen počas
života, ale aj v štádiu smrti. Väčšina domorodých majiteľov tohto psa dodnes
verí, že ich bude čakať na brehoch deviatich riek a zavedie ich do raja.
Associacion Canofila Mexicana Xola zaregistrovala toto plemeno v roku 1955.
Jeho štandard sformuloval plukovník Norman Pelham Wright. Dnešný xolo sa od
jeho popisu ale dosť líši. V krátkosti sa dá priblížiť ako štíhly a
elegantný pes s ladnými pohybmi, ktorého prípustné sfarbenie je uhľovo
čierne, bridlicovo šedé, bronzové, kávové, titanové, alebo farby slonej šede.
Väčšinu poznatkov o tomto zaujímavom psovi si môžeme aplikovať už aj u nás
na uhľovo čiernej suke Itztli Del Mictlan Freeman / Villalobos a
pečeňovom psovi Ocelotl Freeman / Villalobos. Obaja sa narodili 6.
decembra 2002 v Mexico City a vo veku necelých 5 mesiacov absolvovali let
Mexiko-Paríž-Praha, aby sa nakoniec ocitli na Slovensku.
Súčasný aktuálny štandard FCI pre toto plemeno má číslo 234 a krajinou pôvodu bolo, samozrejme, označené Mexiko. Celková charakteristika mexického naháča je dosť rozsiahla, ale jeho základným znakom je úplná, alebo takmer úplná absencia srsti. Svojou stavbou tela sa podobá manchesterskému teriérovi. Pôsobí harmonickým dojmom s ladnými pohybmi, jeho končatiny sú štíhle, proporcionálne dobre vyvážené. V globále je to kľudný, ale nebojácny pes, od prírody pomerne šťastný a veselý. Dobrý a zdravý dospelý jedinec je tvor skôr tichý a pokojný, vrčí a zavýja iba ak je k tomu vyprovokovaný. To však v žiadnom prípade neznamená, že by mal smutnú, prípadne zbabelú povahu. Dobrý xolo má byť šťastný, ostražitý a inteligentný.
Hlava
Lebka je pri pohľade zhora široká a silná. Línia tváre sa tiahne rovno k spojeniu s čumákom bez
zreteľných zmien. Z profilu je horná línia mierne zakrivená. Stop nie je
príliš zreteľný, roviny čumáka a lebky by mali byť výrazne oddelené. Samotný
čumák je proporčne trochu dlhší než lebka. Z profilu sa podobá klinu s
jemnými líniami. Nesmie byť hrubý ani slabý, ale v presnom harmonickom
súlade s lebkou.
Nesmierne dôležitá je silná dolná čeľusť. Nos je tmavý u tmavých jedincov,
kávovo hnedý pri zvieratách bronzovej farby... Môže byť aj škvrnitý, ale len
pri jedincoch, ktorí majú škvrnité telo. Pysky perfektne kryjú zuby,
nepresahujú a ani nevisia. Skus je nožnicový, predkus a podkus nie sú
povolené. Absencia jedného alebo viacerých rezákov sa nepenalizuje, ale
kompletné rezáky sa preferujú.
Oči
Stredná veľkosť, mandľového tvaru... Nie sú vpadnuté ani vystúpené. Farba môže byť od žltej až po čiernu,
uprednostňuje sa však tmavšie oko. Dôležitým faktorom je, aby mali obe
rovnakú farbu. Výraz má byť inteligentný, živý a veselý. Má vyjadrovať
ušľachtilosť a vernosť. Očné viečka sú pri tmavých psoch tmavé, zatiaľ čo
pri psoch menej pigmentovaných môžu byť s ružovými alebo kávovými škvrnami.
Uši
Veľké, výrazné a elegantné. Merajú až 10 cm a majú jemnú štruktúru. Sú uložené viac ku strane a pri
vzrušení sa vztyčujú. V tejto pozícii zvierajú uhol 50 - 80° s horizontom.
Krk
Je držaný vysoko, krčná línia ľahko klenutá. Vyznačuje sa pružnosťou s pôvabom antilopy a je pomerne dlhý.
Do trupu prechádza v kohútiku. Pri hlave je štíhly, ale smerom k telu sa
postupne rozširuje. Koža na krku je bez vrások a lalokov. Vrásky majú iba
mladšie zvieratá v období rastu.
Trup
Chrbát musí byť rovný. Prehnutý alebo kaprý je nežiaduci. Zadok má xolo oblý a relatívne široký. Hlboký
hrudník siaha do výšky lakťov. Mexický naháč má dobre vyvinuté rebrá, ale
tie nijako neovplyvňujú pohyb predných končatín. Brucho je svalnaté a
vtiahnuté. Telo v porovnaní s výškou je trochu dlhšie, približne v pomere
9:10.
Chvost
Dlhý a jemný, na konci sa zužuje.
Zdravý jedinec ho nosí veselo, ale nikdy nie cez chrbát. Môže byť mierne
osrstený.
Predné končatiny
Pri pohľade spredu sú rovné, vyvážených proporcií a dostatočnej dĺžky, aby dovoľovali dlhý a elegantný
krok, úmerný veľkosti psa. Uhol ramenný zviera 45°, uhlenie lakťov je pevné
a tesné.
Labky sú kompaktné, podobajú sa zajačím a majú plávacie blany. Drápy sú čierne pri tmavýchpsoch a pri menej pigmentovaných zasa číre.
Zadné končatiny
Pri pohľade zozadu sú úplne rovné. Kravský postoj je penalizovaný. Mohutné svaly pôsobia dojmom sily.
Uhlenie, sformovanie spojením kostí nie je príliš tupé, s výnimkou uhlov
potrebných pre plný a voľný pohyb zadných končatín v rovnováhe s končatinami
prednými.
Pohyb
Ako už bolo spomenuté, mexický naháč má ledné pohyby, o ktorých sa však nedá povedať, že by boli pestré.
Tento psík sa pohybuje prevažne rýchlym klusom.
Koža
Hladká, jemná, mäkká na dotyk...
Hlavne na miestach menej vystavovaných slnku. Náhodné jazvy sa netrestajú.
Koža je na dotyk teplá, jej normálna teplota sa pohybuje okolo 40 ° C.
Srsť
Základnou charakteristikou tohto plemena je celková absencia srsti, ale prítomnosť krátkych chumáčikov,
riedkych vlasov na temene nepatrí medzi nič neobvyklé. Srsť sa však nemá
približovať dĺžke a jemnosti chocholky u čínskych chocholatých psov. Obdobná
srsť je rovnako obvyklá aj na labkách a na konci chvosta, ale jej prítomnosť
nesmie meniť profil týchto častí. Najvítanejšou a žiaducou je totálna
absencia srsti. Jej sfarbenie nie je podmienené, takže môže mať akýkoľvek odtieň.
Farba
Za najlepšiu sa považuje jednotná, tmavá a celistvá farba. Preferujú sa: bridlicová, uhľovo čierna,
tmavo ružovo - šedá, bronzová a pečeňová. Povolené sú aj ružové alebo kávové
škvrny.
Veľkosť
Rozlišujú sa 2 triedy podľa veľkosti, ktoré platia pre psov a pre suky.
Xoloitzcuintle štandard: 33 - 57 cm
Xoloitzcuintle miniature 25 - 33 cm
Katarína Majdlenová