Moje skúsenosti nielen z výcviku psa |
4. časť
|
|
|
Prvá fáza je uchopenie aportu pri hre s loptou. Lepší je kožený alebo jutový pešek, ktorý musí byť veľkosťou úmerný veku šteniatka. Snažím sa aby šteňa uchopilo aport zadnými stoličkami a držalo ho pevne bez prekusovania. Ľavou dlaňou mu hladím spodnú čeľusť a posúvam mu hlavu mierne do záklonu. S pravou rukou kontrolujem pevné držanie aportu a s povelom "aport alebo prines" pri pokojnom držaní. Pri prekusovani, mierne zatiahnem srsť na krku s energickým povelom "drž"! Až keď mám dopracovaný cvik uchopenia a pokojného držania 15 - 20 sekúnd, pristupujem k ďalšej fáze nosenia a prinášania aportu. Po pokojnom uchopení a držaní aportu začnem sa pomaly pohybovať s tým, že mám šteniatko na vodidle a kontrolujem uchopenie aportu, mením smer a po chvíli si ho pritiahnem k sebe s povelom "ku mne", prines, respektíve aport. V tejto fáze nevyžadujem predsadnutie stačí mi ak šteňa reaguje na povel ku mne, mierne sa s ním pohrám, popreťahujem, dám mu voľno, a tak to opakujem až pokiaľ nereaguje na povel a prináša aport Tento cvik opakujem len dovtedy pokiaľ má šteňa záujem o hru, nič nerobím násilne. Ak mám zvládnuté uchopenie, prinášanie až vtedy pristupujem k výchove "predsadnutia." Predpokladom je rozpracovaný cvik "sadni." Pri hre mierne zacúvam s povelom "prines" , a keď šteňa príde ku mne, mierne mu nadvihnem dlaňou spodnú čeľusť, povel "sadni" a nenásilne ho upravím do tejto polohy. Už popísaným spôsobom kontrolujem krátku chvíľu držanie aportu s pochvalou a povelom "voľno" zopakujem celý cyklus. Aportovaním spravidla začínam a končím prechádzky s tým, že po poslednej hre nechám šteňaťu odniesť aport až do koterca. |
|
Aj v tejto fáze mám "aport" pod kontrolou pomocou dlhšej tenkej šnúry upevnenej na aporte. V prípade nepevného držania, aport vezmem a už ho šteňaťu nedám. Prekonávanie prekážok taktiež učím už od šteniatka, je to, ale len hrou a podľa zásady aby prekážka nebola vyššia ako je jeho kohútiková výška. Stačí mala doska, ktorú prekročím alebo hodím maškrtu, prípadne aport s povelom hop, šteňa sa nesnažím nútiť násilím, skôr ide o vypracovanie záujmu o prekonanie prekážky. Nemusí to byť ani doska môže to byť aj prírodná prekážka za každé prekonanie šteňa pochválim, odmením maškrtou alebo aportom. V tomto veku učím aj prekonávanie kladiny, začínam od chodenia po foršni položenej na zemi s rozložením maškŕt, resp. upútaním s aportom. Postupne zdvíham foršňu a pridám nábehovou a zostupovou foršňu, ale veľmi pomaly a každý posun robím až keď danú polohu šteňa zvláda bez problémov pri nábehovej a zostupnej časti treba ustrážiť tempo aby sa šteňa nesnažilo rýchlo vybehnúť a zbehnúť, resp. skočiť. V tejto časti výchovy používam maškrty a pri zostupe je možné spomaliť šteňa zakrytím očí na krátku chvíľu. Pri tomto cviku je na mieste veľká opatrnosť, aby šteňa nespadlo, vždy ho zaisťovať držaním pravou rukou za obojok a ľavou dlaňou pod bruškom. Týmto nenásilným, ale pravidelným postupom docielime radostné prekonanie prekážok. Často sa stretávam s drastickým "výcvikom" keď ročného psa treba násilím nútiť prekonať prekážku resp. kladinu. Predprípravou cviku obrany je usmerniť prirodzený pud psa loviť a držať korisť. Rozvíjaním týchto vrodených schopností začínam už od šteňaťa, spravidla po ukončení "aportu" začnem so šteňaťom hru pri ktorej používam mäkkú kožu, flanelovú handru, ďalej len "korisť". Túto môžem mať uviazanú na šnúre alebo urobím si tzv." oživenú korisť na palici so šnúrkou " po krátkej hre nechám šteňaťu "korisť uloviť" už od prvej chvíle dbám na plnosť zákusu a miernym ťahom vytváram odpor a pri veľkej snahe vytrhnúť korisť, vypustím, ale stále kontrolujem pevnosť a plnosť zákusu. Po niekoľkých opakovaniach nechám šteňaťu korisť vyhrať, zastavím ho a hladením a pri-hováraním ho do nechám v plnom zákuse tak, aby si vychutnalo pocit" víťazstva". Tak urobím jeden krok uchopím šteňa pravou rukou |
|
za obojok, ľavou dlaňou pod bruškom,
rýchle ho zdvihnem aj s korisťou s krátkym, ale intenzívnym povelom "pusť"
Po pustení ho položím na zem, odkopnem korisť a chvíľu pozorujem či sa naň
šteňa nerozšteká, v obidvoch prípadoch pokračujem v hre. Výborný spôsob je
výchova za pomoci "trenažéru" ako nazval môj dobrý priateľ. Je to pevný
viazaný bod, kde si šteňa vyviažem na asi 1m vodítko upevnené vo výške, tak
sa mi nezamotávalo. Po vyviazaní najlepšie na postroji, preťahujem korisť až
do doby pokiaľ si skuvíňaním, alebo štekaním korisť nevypýta, nasleduje
zákus s hrou preťahovaním, výhoda "trenažéra" je, že ak je možné umiestniť
ho do blízkosti koterca, dá sa trénovať každý deň. V tejto fáze by už malo
šteňa reagovať na povel "pusť" a po pustení za odmenu zákus. Touto
metódou, keď si šteňa musí intenzívnym štekaním vypýta korisť, na povel ho
vypustí a stráži si vypestujeme predprípravu na časť technickej obrany, ale
aj upevňujeme plný a tichý zákus. Ján Sudimák |
|
