PÄTNÁSŤ ROKOV SPOLU

Dlho som rozmýšľal nad tým, aké vhodné slová použiť na príhovor pri príležitosti pätnásteho výročia nášho magazínu. Viac myšlienok sa mi prehrnulo v hlave za posledné dni.  Nájsť ale tie, ktoré by boli nevšedné a hodné výročia zároveň, nie je vôbec jednoduché. Srdce však pošeplo a tak sa s chcem s vami podeliť o niečo, čo zamestnáva moju myseľ možno už pätnásť rokov, presnejšie od doby, keď Kynologická revue uvidela svetlo sveta...

Každé periodikum má za svoju morálnu povinnosť obohacovať kvalitu života o niečo, čo nemôžeme chytiť do rúk, čo zanecháva v nás stopy niečoho hlbšieho a hodnotnejšieho aj po všetky dni, ktoré každodenne prežívame.

Od môjho priateľa som počul skromne vyslovenú úvahu, že možno to ani nie je tak, ako si to my ľudia často myslíme. Možno láska a dobro ani nie sú tak veľmi silné a zlo je niekde schované v tmavom kúte. Kto vie, či všetko dobro, ktoré má človek v duši, nie je len malý zapálený plamienok a naopak to, čoho sa podvedome bojíme, nie je jedno veľké more. Ten malý plamienok lásky je nechaný na nás ľudí. Kým ho máme v srdci, tak ľudstvo prežije aj tie svoje najťažšie obdobia.  Viem, že nie je ľahké konať dobro a prechovávať, napriek všetkým nástrahám každodenného života, v srdci lásku. Iste, všetci sa o to snažíme a všetci veľmi dobre vieme, že koľko to  vyžaduje odriekania.

Možno si teraz mnohí poviete, že aký mám dôvod na to, aby som vyslovoval hlbšie úvahy na stránkach nášho odborného časopisu? Je to pocit šťastia z toho, že všetci ktorí patríte k viactisícovej rodine našich čitateľov ste práve tými, ktorým nechýba plameň lásky horiaci v srdciach. Veď každý jeden človek, ktorý má skutočne rád svojho psa, má rád aj ľudí a jeho duša je preplnená láskou.  

Verte mi je radosť, napriek všetkým všedným ťažkostiam, tvoriť pre vás už pätnásť rokov tento náš magazín.

Jozef Šuster

<<< späť