PRIRODZENÁ DRZOSŤ |
|
Väčšinou sa snažím držať sa príslovia: Nehas oheň, ktorý ťa nepáli, ale ani naň neprikladaj. Sem patrí aj moja zásada, že ak sa v kynologickom živote (dianí) stanem svedkom akejsi kolosálnej ľudskej hlúposti, prípadne odpornej ziskuchtivosti, snažím sa nad tým povzniesť. Lenže mail, ktorý som našiel v redakčnej schránke elektronickej pošty ma už nemôže nechať chladným. Otvorili sa hranice, Európa sa značne zjednotila, čo má zaiste pozitívny význam (aspoň dúfam), ale aj isté hrozby.
Medzi také patrí skutočnosť, že do doposiaľ relatívne pokojného kynologického života začínajú prenikať nebezpečné parazity, ktoré sa na chove psov chcú priživiť napriek tomu, že nikdy neodchovali ani len zajaca, nieto ešte psa. Pred čím vás to chcem varovať? Pochopíte to z nasledovného výňatku zo spomínaného mailu: "...odkiaľ som odišiel pracovať do Anglicka. V Londýne som žil 2 roky a teraz som sa vrátil a chcem rozbehnúť niečo vlastné. Zistil som, že v Anglicku sú šteňatá psov drahšie neraz až o dvakrát toľko ako u nás... Vás by som chcel do svojho obchodu za slušnú províziu zapojiť tiež. Ja by som vám dával objednávky na šteňatá objednaných plemien a vy by ste mi dávali aktuálne tipy, kde ich práve majú. Pre vás to nebude problém, keď dostávate inzeráty, že kto chce predať šteňatá. Máte to s predstihom a to by nášmu spoločnému(tak toto ma naštartovalo najviac!) obchodu iba pomohlo." Priznám sa, najprv som to bral ako pokus o žart... Aj preto mi nedalo nezavolať na uvedené telefónne číslo. Ešte vždy vo mne žila nádej a túžba, aby sa na druhej strane ozval nejaký známy - priateľ, čo by potvrdilo teóriu žartu. Lenže nestalo sa tak, hlas muža v stredných rokoch patril naozaj človeku, ktorý sa rozhodol zbohatnúť z potu a skúseností slovenských chovateľov. Len s maximálnym vypätím síl som sa počas rozhovoru dokázal ovládať... Mojou snahou bolo dotyčnému vysvetliť, že jeho konanie môže mať nedozerné následky pre slovenskú kynológie, načo on odvrkol, že nech si pozriem internet koľko Slovákov tam ponúka psov. Žiaľ, má pravdu. Napríklad inzerát znenia: Ponúkame špičkové šteniatka všetkých plemien zo slovenských chovov za vynikajúce ceny - som na rôznych nemeckých internetových portáloch našiel 17 krát. Vráťme sa ale k nášmu biznismenovi... Keď mi už bolo jasné, že cieleným vplyvom na jeho svedomie nič nedosiahnem, začal som mu klásť faktické otázky, či má vôbec jasno v oblasti vývozu psov (dúfajúc, že stratí chuť), obzvlášť do Anglicka. Môjmu upozorneniu o karanténe sa vysmial, vraj to už má dávno prešpekulované. Ako, to neviem, ale že to nebude legálna cesta, o tom niet pochýb. A práve takéto detaily môžu poškodiť meno našej kynológie. Slováci pašujú psov! - to by veru nebol najpríjemnejší titulok v britskej tlači. Pred názormi tohto pána som bol nakoniec nútený kapitulovať. Chcel som náš rozhovor ukončiť prianím, že naši chovatelia nebudú takí hlúpi, jednoducho ho odhalia čo je zač a svoje štence mu nepredajú... Každému zodpovednému psíčkarovi totiž záleží na tom, aby sa jeho odchovy dostali do dobrých rúk. Lenže on na to odvrkol slovami: "Všetci do jedného budú radi, že môžu svojich psov vôbec niekomu predať!" Kam sme to dospeli? Čo takýto prirodzene drzí ľudia spôsobia našej kynológii, ktorej dobré meno budujú celé desaťročia stovky poctivých chovateľov a funkcionárov? Neodvážim sa dať na tieto otázky odpovede, aj keď viem, že nič pozitívne to určite nebude. |
|
Branislav Mathe |