SVOJSKÝ TO STRACH

Každý si potulkami svetom všíma to, čo mu je najbližšie, alebo čo ho zamestnáva. Niet divu, že sa spontánne otáčam za väčšinou psov, ktorých stretnem, prehodím reč s majiteľom jedinca, ktorý ma zaujme. Že sa ale iba zopár dní po uvítaní Nového roku stanem svedkom neľudského týrania psa a nepochopiteľných reakcií prizerajúcich sa občanov, tak to sa mi nevynorilo ani v najhroznejšom sne.

Na miesto nehumánneho činu som sa dostal pri vybavovaní bežných povinností. Pán v stredných rokoch vystrájal sťa zmyslov zbavený šialenec. Držal väčšieho kríženca za chuchvalec kože a kopal ho hlava-nehlava. To už ale istá pani kričala, že privolala políciu, čo brutálneho chlapa pravdepodobne vyľakalo, takže nasadol do svojho auta a odfrčal preč. Divadlo sa skončilo, myslel som si, ale nato tá pani položila otázku vrátnikovi vyklonenému z okna, pod ktorým sa celý incident odohral.

"Prečo ste sa iba nečinne prizeral? Veď ste chlap, to vám nebolo toho psa ľúto?"

Hlavou mi prebehlo hneď niekoľko výhovoriek a bol som presvedčený, že "vartáš" vyrukuje s jednou z nich, ale zdá sa, že ten deň bol v mojom prípade plný prekvapení. To, čo pán riekol, som veru neočakával, ale aspoň bol úprimný.

"Čo ste vy na hlavu? Veď keď bol schopný tak kopať do psa, čo by urobil so mnou? Veď to bolo zviera, nie človek..."

Počul som o strachu zo psov, ale strach s ľudí, ktorí psom ubližujú, tak to mi je novinka. Obzvlášť v dobe, keď zákon o týraní zvierat sa už konečne začal uplatňovať a nie je iba hluchou vetou v nejakej zbierke toho, čo sa nesmie a čo za to, keď sa niekto predsa len k tomu nesmenému odhodlá.

Čo sa stalo už sa neodstane, žiadni policajti samozrejme nedošli... Ktovie, možno tá pani iba blufovala. Pes sa odkymácal obďaleč a so zjavnými bolesťami zaľahol do chumáčov trávy vyčnievajúcich z úbohej snehovej nádielky. Čo s ním? Našťastie táto dilema zakrátko pominula. Okoloidúci robotníci, ktorí sa vracali z obedňajšej prestávky, spoznali umorené zviera. Bol to pes z dvora ich podniku. Neskôr som sa dozvedel, že chúďa zviera dostalo výprask iba kvôli tomu, že si dovolilo prebehnúť popred auto toho brutálneho cvoka, ktorému nebolo po vôli, že musel prudko zabrzdiť. Jasné, pes by nemal pobehovať po verejnej komunikácii, ale keď už sa tak stane, neoprávňuje to nikoho k násiliu. Nerád píšem o takýchto veciach, kazia totiž náladu, ale ešte neradšej pred nimi zatváram oči. Myslím, že je to na hlbšie zamyslenie.

Branislav Mathe

<<< späť