|
Počula som , že aj pri psoch sa prejavuje tvoja profesionálna deformácia.
„Áno,
vždy, keď máme dať meno. Keď sme dostali Tinu, bola hnedočierna
a pripomínala mi Tinu Turner. Tak jej to zostalo. Predtým sme mali Rickyho,
toho sme pomenovali podľa basgitary RICKENBACKER. Tá sa mi veľmi páči. Ale
dôvod bol aj iný. Naša dcéra mala vtedy logopedický problém a vyhýbala sa
slovám s písmenom „r“. Takto bola prinútená naučiť sa pekne rozprávať. Teraz
to môžem odporučiť každej rodine, ktorá má takýto problém.“
Vernosť jednému plemenu nie je tvojou silnou stránkou.
„To
je pravda, okrem čau-čau sme mali aj nemeckých ovčiakov, pretože k tejto
rase som prechovával obrovské sympatie. Ale asi som na nich nemal šťastie.
Jednoducho povedané, nedarilo sa nám s nimi. Deti boli stále celé
poskákané... Túto „stafordku“ sme kúpili v podstate náhodou. Boli sme na
výstave psov v Nitre a vonku predávali „chlapca“ a dve sučky. On už bol
predaný, takže sme si zobrali ju. Netajím, že by som pre ňu chcel aj pekného
partnera s dobrými vlastnosťami.“
Povaha majiteľa psa je vraj dosť podobná s povahou psa.
„Môže
na tom niečo byť. Od tejto rasy ma dosť odhovárali, vraj sa k deťom nehodí.
S odstupom času môžem povedať, že je to ten najmilší pes, akého som mal.
Najľahšie ovládateľný a doteraz nikomu neublížila. Oňuchá, vyskočí, to áno,
ale ona týmto spôsobom víta návštevy. Je veľmi spoločenská, ale pri hrách
vie byť aj tvrdá, hlavne vtedy, ak má pocit, že už to zachádza do boja. Keď
mala 7 mesiacov, kúpil som koleno a vykostil ho. Kosť som jej hodil, aby sa
s ňou hrala. S nemým úžasom v tvári som pozoroval, ako tú tvrdú kosť za 3
minúty zjedla, okrem toho najtvrdšieho stredu. Ale ten som nedokázal rozbiť
ani ja kladivom.“
Majiteľ psa musí počítať aj s tým, že výchova psa nie je jednoduchá a že
občas zožerie aj to, čo vôbec na jedenie nie je...
„Aj
s tým mám skúsenosti, považujem to v podstate za normálne, ale podľa
intonácie a možno aj zafarbenia môjho hlasu vie naša Tina presne určiť, kedy
urobila zle. Naposledy mi poškriabala celkom nové auto.“
Deti
môžu byť teda spokojné, veď nejedno sídliskové túži mať vlastného psa.
„To
určite áno. Zastávam názor, že deťom prospieva mať psa, respektíve vyrastať
v rodine, kde ten pes je. Učí ich to k starostlivosti, zodpovednosti
a hlavne, nemyslia len na seba. Sú nútené dozrieť, napríklad, na to, kedy
pes žral, ale to je len jedna z povinností, ktoré človek má, keď je
majiteľom psa. Nazval by som to predmaterskou prípravou.“
Spomínal si rasy, ktoré ti vyhovujú viac i menej. Možno máš v sebe
zakódovanú aj veľmi zlú skúsenosť.
„Takto by som to nenazval. Skôr by som povedal, že mám pred psami rešpekt.
Nejdem bezhlavo hladkať cudzieho psa, zvlášť, keď ho vidím prvýkrát. Zažil
som aj psie útoky, aj keď nie na vlastnej koži a následky boli
katastrofálne. V tomto má výhodu moja manželka. Ona príde a každý pes ju
okamžite akceptuje. Pre mňa je dôležité vedieť, že môj pes, v tomto prípade
Tina, ochráni moju rodinu, ak to bude nevyhnutné.“
Vraj
je tvoj pes VEGETARIÁN...
„Stravuje sa úplne normálne, žerie väčšinou granule, občas ryžu a kuracie
mäso. Nedávame jej polievky, pretože tie škodia psom na ľadviny. Ale je
pravda, že má rada jablká. V našej záhrade máme krásne jablone, ktoré
nepostrekujem. Vždy na zimu tam nejaké jablká nechám, aby mali čo jesť aj
sýkorky. Vrátia mi to vždy na jar prekrásnym spevom. Občas im Tina nejaké to
jabĺčko „šlohne“, ale aj tak ju mám rád. V našej rodine, možno po vzore
môjho nebohého otca, pes jednoducho musí byť.“
Pri
Ďurovi som mala pocit, že tento človek presne vie, čo chce. Tvrdí o sebe, že
kynológom sa byť necíti, ale poviem vám, chlapec sa vyzná a vôbec nie málo.
Je to profík, a to nielen ako muzikant. Možno keby to tak nebolo, Tublatanka
by už dávno neexistovala. Nepochybne má na tom svoju zásluhu. Ale nechajme
vážne veci bokom a myslime na to, že prežívame mesiac zamilovaných. Veľa
sladkých bozkov vám zo srdca praje vaša Sysa.
P.S.
Nazdar o mesiac...
|
