Sally Svoradová víta návštevy pusinkami

J: Psa sme si priniesli domov v čase, keď ho mám ako profesionálny cyklista viac voľného. Jesenné prechádzky sme si riadne užili, aj keď to vôbec nebolo jednoduché. Náš pes v štádiu dospievania nemohol vo svojej blízkosti zniesť nič také, čo sa pohybovalo. Zajace, sliepky... No, určite si to vieš predstaviť. Vtedy som sa riadne zapotil, pretože táto časť výchovy jednoznačne patrila mne."
R: Musím dodať, že taká psia puberta naozaj stojí zato. Užili sme si ju vskutku naplno. Našej Sally sa dotkla, keď mala 2 alebo 3 roky, už si to celkom presne nepamätám. Dokonca sme domov dostali aj účet za kačky a ako povedal Janko, chutili jej aj králiky a sliepky. V tomto smere konečne nastala pohoda vlastne až teraz."

Bez konkrétnej otázky už viem, že je to fena a volá sa Sally...
R: Toto meno sme si priviezli z Talianska. Nielenže sa nám páčilo, ale je v ňom aj sykavka, na ktorú pes reaguje. Teraz to môže vyzerať, že psom rozumiem, ale pravda je taká, že som o nich neštudovala vôbec nič."

Možno sa to na teba nalepilo už v detstve...
R: "Ani by som nepovedala. Pochádzam síce z dediny, ale bývali sme v klasickej bytovke. Skúsenosti so živými tvormi mám len vďaka babičke, ale psa sme vtedy nemali."
J: U mňa to bolo podobné. Bývali sme na sídlisku v Bratislave. Nebolo možné mať v byte nejaké väčšie zviera. Veľmi ma ale tešilo, že som mohol mať aspoň rybky, prípadne korytnačku, pretože zvieratká som mal vždy strašne rád."

A skončilo to úplne inak. Aspoň ako sa zdá, nie podľa plánu...
J: Plánovali sme si ho zaobstarať a práve v tomto období to bolo, ako sa vraví, na spadnutie. O plemene Akita Inu som si dokonca vopred niečo naštudoval. Keď som ho rodine navrhol, nestretol sa tento môj návrh so žiadnym odporom. Našli sme inzerát, pozreli si ho, lepšie povedané ju, a doviezli domov."

Vyzerá to tak, že to bolo celkom jednoduché.
R: Nebol to až taký jednoduchý výber, pretože v tej rodine mali šteniatka dve. Pravdu povediac, veľmi sa mi zapáčilo to druhé... Nakoniec padla voľba práve na Sally, pravdaže vtedy sa ešte tak nevolala. Bola živšia a bojovnejšia a to nám imponovalo."

S fenami býva viac starostí...
J: Radkyni rodičia už majú s fenami skúsenosti. Ona sama si vlastne želala, aby to bola práve fena. Vedel som, že ja ako cyklista nebudem mať na psa toľko času, takže som tomu radšej nechal voľný priebeh."
R: Párkrát sa už naozaj stalo, že k nám zablúdili jej kamaráti a museli sme to riešiť veterinárom. Došlo to až tak ďaleko, že operácia bola nevyhnutná. Šteniatka už iste mať nebudeme. A vlastne som ich ani nechcela. Viem, koľko je s tým starostí. Mala som obavu, že ak by sme ich predsa len mali, museli by skončiť v útulku. No a takéto riešenie sa mi akosi nepáči."

Do útulku by ste psa nedali, čo takto opačná cesta?
J: Ani o tom sme nikdy neuvažovali. Neviem, či by sme niekedy pristúpili k takémuto kroku. Človek nikdy nevie, akú minulosť má ten pes za sebou, čo všetko prežil, ako sa oňho staral respektíve nestaral predchádzajúci majiteľ. Ťažko teda povedať, ako sa takýto pes zachová v istých životných chvíľach. A pritom nie som človek, ktorý by si zakladal na papieroch, veď ani Sally ich nemá. Je s nami od malička a s týmto stavom sme maximálne spokojní."

Predstav si, že by si teraz musel podpísať zmluvu, kde by bolo jasne dané, že psa v novom pôsobisku mať nemôžeš...
J: Takéto niečo vôbec neprichádza do úvahy! Jazdím v Taliansku už 13 rokov a situácia je taká, aká je... V podstate mi trvalo 3-4 roky, než som sa dostal v mojom tíme do nejakej pozície. V Taliansku sme bývali 3 roky a momentálne sme v Čechách. Samozrejme, že chodíme na dovolenky, vtedy je Sally u rodičov Radky. Tá má ešte dvoch vlčiakov, ale je jej tam dobre. Niežeby sme jej nechýbali, alebo ona nám, ale veľmi dobre vieme, že ak sa vrátime, bude nás tam čakať. A tiež vieme, že je tam spokojná. Rodinu nášho psa teda netvoríme len ja, manželka a naše deti, ale aj rodičia Radky a dvaja vlčiaci."

Naznačovali ste, že váš pes k vám prišiel už skoro na Vianoce. Možno to bol svojím spôsobom darček, ale tie ľudia zvyknú zunovať.
J: Nie sme ten typ ľudí, ktorí deťom kupujú to, čo im vidia na očiach. Je pravda, že sa snažíme plniť sľuby, ktoré im dáme, ale všetko má svoje hranice. Platí to hlavne pri živých tvoroch! Bolo to naše spoločné rozhodnutie. A ak sa do niečoho spolu pustíme, tak to obyčajne dotiahneme do konca."

Profesionálna cyklistika obnáša aj pády. Myslím tie na ceste, ale neviem, či sú vždy profesionálne.
J: Osobné skúsenosti s tým mám aj ja, ale nestalo sa mi, že by mi do cesty vbehol pes. Veľmi v pamäti loviť nemusím, ale pamätám si, že niečo podobné sa stalo vlani na pretekoch Tirenno Adriatico asi 300 metrov pred cieľom poľskému pretekárovi Wadeckemu. Jazdí takisto za taliansky tím a vtedy mu vbehol do dráhy pes. Ten pád vyzeral veľmi škaredo. Odviezli ho do nemocnice, kde lekári zistili, že má vážne poranenie hlavy. Nakoniec ale všetko dobre dopadlo. V takýchto situáciách sa človek snaží v prvom rade zachrániť seba samého, ale najlepšie je, keď sa tomu dá vyhnúť."

Počula som, že vaša Sally má špeciálne rada hlavne návštevy.
R: Nepamätám si presne, kedy to spravila po prvýkrát... Neviem ani to, že by ju k tomu niekto z nás špeciálne učil ale stalo sa pravidlom, alebo jej nepísaným zvykom, že keď k nám príde návšteva, vrhne sa jej do náručia a dá dotyčnej osobe pusinku. Voláme to Sallyn uvítací ceremoniál."

Určite je to milé, ale Sally vôbec nie je vzrastom malá...
J: (smiech) Každý je radšej vopred informovaný. Naším častým hosťom to už však neprekáža."

Každý pes má u svojho pána isté vymoženosti, a každý pán približne tuší, čo ho mesačne takáto "sranda" stojí.
J: Od začiatku som sa snažil, aby náš pes bol hlavne vonku. Zo skúseností viem, že je to tak lepšie. Na druhej strane, ale psovi nikdy netreba veľa dovoliť. On totiž tú pomyselnú hranicu potom posúva stále ďalej, až sa stáva nezvládnuteľným. Pes jednoducho musí plniť funkciu, ktorú má. Výnimku robíme iba vtedy, keď je vonku naozaj škaredé počasie. Keďže ju nehýčkame, neviem an,i koľko nás mesačne stojí."
R: Kúpeme ju tak, ako sa má, žrať dostáva tak, ako má, veterinára voláme vždy, keď ho potrebuje... Nechceme, aby bola obézna, takže žerie iba granule. Iba občas dostane niečo, čo nám zostane na stole. Jeden mech krmiva u nás stojí okolo 600,- českých korún.

Hovorí sa, že pes a kniha sú najlepšími priateľmi človeka...
J: Aj keď máme len psa, pre mňa to platí na 100%. Sally je oddaná a robí nám iba radosť."
R: Rada ju pozorujem, keď sa mazná s deťmi. Ležia v kuchyni na dlážke a podávajú si packy. Sú zlatí!"

Som rada, že mi bolo umožnené opäť spoznať niekoho nového. Pýtate sa, prečo som vám predstavila práve Sally Svoradovú a jej majiteľov? Boli mi sympatickí a ono aj cyklistika je teraz v kurze. Jazdí sa predsa Tour De France! Tak s niečím, respektíve s niekým aktuálnym opäť o mesiac. Nazdar, vaša Sysa!

Sysa Čiefová-Fajdová

<< späť