Novodobý Jánošík Slovenska

má dvojjazyčných psov

Ich transport na Slovensko bol naozaj náročný. A to aj pre nás, ľudí. Pred letom to celé trvalo 3 – 4 hodiny, samotný let 15 hodín. Predchádzala tomu zdravotná prehliadka a, samozrejme, kúpa leteniek. Inak si myslím, že to zvládli absolútne v pohode. V Amerike je úplne bežné, že pes je členom domácnosti, že žije vnútri. Aj ten vzťah sa potom buduje ľahšie, ako keď býva pes vonku. Pri svojich pracovných povinnostiach ho človek nemusí vidieť aj niekoľko dní. Mám rád, keď ich mám stále na očiach, aj keď tieto naše psiská sú veľké a vedia urobiť riadny bordel. Treba ich naučiť, a potom to už ide aj samé.

Doba učenia je špecifická...
Našim to trvalo tak pol roka, naučili sa chodiť von v čase, keď videli, že sme doma, resp. máme čas, nevedia čo je to zima, ale pohyb po dome majú neobmedzený. Je samozrejmé, že majú svoje miesto, to sú tieto veľké vankúše, ktoré vidíš. Na koberec chodiť nesmú. Ale nastanú aj u nás situácie, kedy urobia niečo proti našej vôli – za obeť im v čase našej neprítomnosti padla aj sedačka. Ale myslím si, že to sú veci, s ktorými vždy treba počítať.

Byť tak tvojím psom...
Stretli sme sa, a aj sa často stretávame s názormi, že ak niečo mám byť v budúcom živote, tak psom u Švehlovcov. Môžem povedať, že naše „weimarky“ žijú v luxuse. Ale napr. čo sa stravy týka, žerú presne to, čo a koľko povie lekár. Granule a psie mäso z konzervy. Výnimku majú na sviatky, vtedy sa pritrafí, že dostanú aj niečo sladšie.

Neviem si celkom dobre predstaviť, ako prebieha taký luxusný výcvik. To ich asi musia poprosiť, aby niečo spravili...
V tomto smere to luxus určite nie je. Maggie už má 6 rokov a Tara 3 roky a v ich prípade už nejaké súťaže neprichádzajú do úvahy, pretože nemôžu mať šteniatka. Riešili sme to takto, predsa len žijeme na dedine a lekár nám to odporučil ako jediné dobré riešenie, keďže času máme naozaj málo. Mám pocit, že spokojnosť je aj na strane psov aj na našej.

Vyzerajú ako dve sestry...
Možno na prvý pohľad, povahovo sú odlišné. Maggie, to je tá staršia, je pokojná a som zvyknutý, že ma vždy víta pri dverách, Tara pochádza z rodiny, kde ich bolo 9 a možno aj to sa podpísalo pod fakt, že sa nám zdá ostražitejšia. Mám rád tieto veľké rasy, v Amerike som si napr. všimol, že starší ľudia si vyberajú malých psov a mladší sú na tom presne opačne.

Blíži sa zimné obdobie, svetríky už máte pre slečny určite pripravené...
Prežili sme s nimi také tie typické prechladnutia, prípadne vonku zožrali to, čo nemali, ale inak vážnejšie choroby nemali, a preto nevidím dôvod, prečo by mali nosiť svetríky. (smiech) Ale teraz vážne, nikdy sme nič také nerobili, veď ani poriadne nevedia, čo je to zima. (To je fakt, prileteli z Floridy. Pozn. redakt.)

Porovnávali sme už tak okrajovo život psov v Amerike a na Slovensku, neviem si predstaviť, ako tam majú postavené zákony na ochranu zvierat, resp. proti týraniu...
Neviem to ani ja, mali sme dvoch psov, a nikto nás nikdy nekontroloval, ako sa o nich staráme, prípadne či im neubližujeme. Nevšimol som si niečo také ani vo svojom okolí, ale to možno aj preto, že tam nikto nemal problém tohto charakteru. Viem, že boli a aj sú komunity, kde bolo buď vyložene zakázané mať zvieratá, prípadne ste mohli mať len jedno.
Na starostlivosť je to tak akurát, inak sa mi páčia ešte greendíny-dogy, pramení to asi z toho, čo som už spomínal, že inklinujem k väčším rasám. Manželka a mladší syn jazdia na koni, určite by neboli proti, keby sme mali konský ranč. Ale to už ja asi otázka pre ňu. Inak hady a chrobáky – resp. pavúky v obľube nemáme asi ani jeden.

Každý pes vraj svojsky rozoznáva dobrého a zlého človeka, a aj to dáva najavo...
Otázka podľa mňa znie inak, čo je to dobrý a čo zlý človek? Vo vzťahu ku komu, resp. k čomu? K človeku alebo zvietaťu? Myslím, že pes to nevie rozoznať a ak tak, tak len to, ako sa správa človek k nemu. Preto aj ja nesúdim ľudí podľa toho, čo mi „napovedia“ naši psi. Stáva sa, že okolo nás prechádzajú na bicykloch naši chlapci, /hokejisti z klubu/ hryzú ich do topánok a pritom sú to dobrí chalani.

Na dvere nám klopú tie najkrajšie sviatky v roku...
Už asi tuším, na čo narážaš, hneď ti aj odpoviem, áno budú tam mať darčeky.

???
Chcela si sa to opýtať, nie? Dostávajú vždy tak 2 darčeky, majú tam pekne zabalenú psiu kosť, prípadne inú drobnosť, rozbaľovanie je, samozrejme, na nás, to by asi nezvládli, a ak, malo by to pre nás katastrofálne následky.Čo sa týka Silvestra, budeme určite doma. Na Floride nebolo nejaké búchanie petárd zvykom, naši psi to teda zatiaľ nepoznajú. Budú s nami vnútri, takže neviem, či to budeme nejako špeciálne riešiť. Skôr nie ako áno.
Na záver chcem čitateľom tohto časopisu popriať hlavne zdravie. Mám s tým svoje skúsenosti, a viem ako bývalý profesionálny hokejista-obranca , o čom hovorím. Takže zdravie!!!! To ostatné príde. Hlavne náš vstup do EÚ. Je to pre nás veľká skúška, tak dúfajme, že všetko dobre dopadne.

A zlato???
To poprajme hlavne našim hokejistom. V decembri nás čaká ďalší turnaj, skúšajú sa hráči. Ale veľa bude záležať od toho, kto z NHL príde. Priznajme si, že títo chalani nám robia mužstvo.

Čakala som takého nafúkanca, že až... A nič. Zasa som si musela poopraviť niektoré svoje názory. Zdal sa mi až príliš skromný a tichý. Na jednej strane som bola smutná, keď skončil svoju profesionálnu kariéru, na druhej som rada, že bude stáť pri našej reprezentácii. Je to naozaj Pán Hokejista. Držím mu palce, nech sa mu darí, a, samozrejme, rovnako aj vám, našim čitateľom, želám krásne Vianoce a do Nového roka nezabudnite vykročiť pravou nohou. PRAVOU!!! Bude Vás tam čakať vaša Sysa a ešte niekto...

Sysa Fajdová-Čiefová

<< späť