Pán Sudimák, tridsať rokov vašej chovateľskej stanice, je veľmi dlhá doba.
Pamätáte sa na svoju prvú chovnú sučku?
„Veľmi dobre. Bola to aj moja prvá sučka s rodokmeňom. Pochádzala z Čiech,
z chovnej stanice z Poldomu. Kate som kúpil v zlom stave a pri návšteve
veterinára jej dávali veľmi malú nádej na prežitie. Vyliečila sa a odvďačila
sa mi veľmi slušným odchovom.“
Vo svojej chovateľskej stanici ste sa zamerali najmä na povahové vlastnosti
a pracovné využitie nemeckého ovčiaka. Prečo takáto orientácia, keď je
bezpochyby dokázané, že exteriér sa dedí oveľa ľahšie?
„Nemecký ovčiak bol vyšľachtený na prácu a hoci som aj skúšal určitú dobu
kryť so špičkovými exteriérovými psami z Nemecka, výsledok bol pre mňa veľmi
neuspokojivý. Hlavne čo sa týka povahových vlastností. Aj teraz pomerne
často kryjem s pracovnými psami v Nemecku hlavne na zlepšenie typu, lebo si
myslím, že jedinci z nášho chovu patria v povahových vlastnostiach k
svetovej špičke.“
Aké sú vaše najväčšie chovateľské úspechy?
„Bol som účastníkom Majstrovstiev Slovenska s viacerými psami, napríklad Alan
Egidius... S Bertom Egidius som získal 2. miesto na Majstrovstvách Slovenska
podľa tzv. „500-boďáku“ a to si vzhľadom k obtiažnosti cením najviac. S
Xaverom Egidius som bol náhradníkom 1x a s Blekom Egidius 2x na
Majstrovstvách sveta. Taktiež tohto roku som ako náhradník s Nike Egidius.
Za môj najväčší chovateľský úspech považujem 13. miesto na Majstrovstvách
sveta FCI s Kinga Egidius v r. 1987 v Nitre. Som hrdý, že som zasvätil do
tajov kynológie aj jeho psovoda Jožka Olearčina.“
Skalní priaznivci kynológie veľmi dobre vedia, že ste nielen chovateľ, ale
je vás často vidieť aj na pretekoch. Prezraďte, prosím, našim čitateľom
niečo aj z vašich aktivít, ktoré súvisia s aktívnou športovou kynológiou.
„Momentálne súťažím s Nike a hoci práve v deň 30. výročia udelenia chovnej
stanice (25. 5. 2003) mi uhynul veľmi perspektívny a výborný mladý pes
Pardal Eqidius, získal som od svojho výborného priateľa Dr. Petra Vačoka
späť vynikajúceho psa Saida Eqidius. Deti mu dali arabské meno (kráľ) a ja
sa budem snažiť dokázať, že mu aj patrí.“
Každému psíčkarovi niektorý pes prirastie k srdcu viac ako iný. Nemusí sa
pritom vôbec jednať o najväčší chovateľský úspech. Obľúbi si ho možno práve
kvôli jeho povahe. Mali ste aj vy takúto „srdcovku“?
„V minulosti to boli Kate z Poldomu a Bert Egidius, Arne Egidius, momentálne je
to Nike a Said Eqidius.“
Okrem toho, že zastávate opätovne funkciu predsedu Kynologického klubu
v Bardejove, boli ste zvolený do prezídia ZŠK ako predseda výcvikovej
komisie. Aké ste si dali poslanie v oboch týchto pôsobeniach?
„Mojimi prioritami sú: vniesť systém do organizácie vrcholových súťaží,
pravidelnými školeniami rozhodcov ujednotiť posudzovanie tak, aby sme
kopírovali svetový trend a aby každý, kto nastúpi ako pretekár mal pocit,
že bol odborne a objektívne posúdený. Venovať veľkú pozornosť mládeži, vydať
súťažné a skúšobné poriadky, natočiť videofilm o výcviku psa a príprave
figurantov, taktiež by mal tento videofilm prezentovať výkony SVV 1-3, SPO,
SPS. V neznalosti modernej motivačnej metodiky výcviku psov totiž vidím
najväčší problém. V Bardejove pracujem už len ako člen výboru, funkciu
predsedu som odovzdal pri mojom zvolení za predsedu výcvikovej komisie.
V tomto meste sa znovu formuje partia dobrých výcvikárov, M. Biľ, J. Renčko,
M. Mizerák, M. Petrušková a ďalší. Mojím prianím je vytvoriť skupinu, ktorá
by mohla konkurovať výcvikárskej veľmoci na Slovensku, Chorvátskemu Grobu.“
Pán Sudimák, nechcem vás svojimi otázkami privádzať do rozpakov, ale asi všetci
pozorujeme menší záujem mládeže o športovú kynológiu, ako tomu bolo v
minulosti. Sú na to iste objektívne dôvody, najmä ekonomické. Máte už
vypracovanú koncepciu, ako tento stav zmeniť?
„Je fakt, že ekonomické dôvody sú tie najdôležitejšie, množstvo elektronických
hier, počítače sú oveľa lákavejšie a v prípade nezáujmu nepotrebujú dennú
starostlivosť ako pes. Ďalším faktom je, že sme vo výcvikovej komisii
venovali mládeži len malú pozornosť. Tu by som chcel vyzdvihnúť obetavú
prácu Jána Tótha z Nitry, ktorý sa mládeži venuje roky na úkor svojho
voľného času a často aj finančných prostriedkov. V súčasnej dobe spracováva
člen výcvikovej komisie Bc. Juraj Štaudinger projekt, ktorého výsledkom by
malo byť zvýšenie záujmu mládeže o výcvik psov.“
A čo kynologické kluby? Tam je asi tiež veľa práce, chýba často nadšenie, ale aj
vhodné priestory, technické vybavenie...
„To je problém, ktorý je momentálne ťažko riešiteľný... Dostávame dotácie od
štátu, ale tie sú účelovo viazané na reprezentáciu, resp. mládež. V každom
meste, ale aj mestečku, sú podnikatelia, aj zastupiteľstvá schopné podporiť
túto našu činnosť, treba len trochu aktívnejší prístup. V tomto smere by
som chcel vyzdvihnúť dlhoročnú spoluprácu primátora mesta Bardejov a celého
mestského zastupiteľstva.“
Samozrejme, že sa za krátku dobu nedajú vyriešiť všetky nedostatky. Poďme od
masovosti k vrcholovej kynológii, k našim reprezentantom. Napriek mnohým
úspechom, ktoré si iste celé Slovensko veľmi váži, nemáte pocit, že by
výsledky z posledných rokov mohli byť ešte lepšie? Čo je pre to potrebné
urobiť?
„Hoci tento rok sme nezačali zle, máme 3. miesto M. Procházku na MS-
stopárov, 8. miesto na MS FCI Júliusa Benoviča, ktorý bol súčastne aj
najlepšie umiestnený nemecký ovčiak, rezervy vidím hlavne v malej účasti na
vrcholových kvalifikačných pretekoch, ktorá často súvisí s nejednotným
posudzovaním rozhodcov, ktorých roky nikto neškolil a len malá skupina
navštevuje vrcholové podujatia svetového významu. Namiesto komplexného
posúdenia disciplíny ako celku s prihliadnutím kladov a záporov jednotlivých
cvikov, a tým zaradením výkonu do hodnotiacej známky, je to často len
odpisovanie mínusových bodov. Zlá orientácia kvalifikačných pretekov, hoci
väčšina pretekárov pochádza zo západnej časti Slovenska, 3 kvalifikačné
preteky boli na východe, hlavne kvôli nezáujmu organizátorov z iných krajov.
Prvý krok sme vlastne urobili spolu. Myslím tým aj váš návrh vytvoriť súťaž
o Slovenský pohár, ktorého víťaz vzíde z účasti na viacerých pretekoch...
Darí sa nám aj v spolupráci so sponzormi, firmami Purina a Royal Canin,
pravidelne podporujú naše vrcholové akcie, takže touto cestou sa im chcem
poďakovať. Sme predsa len malý štát a je niekedy ťažko súťažiť s krajinami,
ktoré majú niekoľkokrát väčšiu základňu psov aj výcvikárov. Som však
presvedčený, že sa to dá vylepšiť. Ostatné som uviedol v mojich prioritách.“
Náš skúšobný poriadok, najmä čo sa vrcholového výcviku týka, je trocha v úzadí.
Iste sú na to objektívne dôvody, veď na Majstrovstvách sveta sa preteká
podľa IPO alebo SchH. Vidíte cestu, akou by sa mohla nášmu skúšobnému
poriadku a najmä skúške SVV3 vrátiť vážnosť i záujem, ktoré si zaslúžia?
„Chcem navrhnúť, aby na kvalifikačných pretekoch pribudla aj kategória SVV.
Škoda, že sme tak malý štát, lebo náročnosť, ale aj pestrosť cvikov, ktorú
napr. SVV 3 zahŕňa, by iste zaujala aj na MS. V tomto smere by som chcel
získať kvalitných sponzorov, ktorí by podporili súťaže a tým aj samotnú
účasť. Osobne si myslím, že zloženie vrcholových skúšok SVV 3, SPO a SPS by
malo byť merítkom kvality každého výcvikára. Viac aktivít by som očakával
od typických zástancov nášho Národného poriadku, ale zatiaľ je to len
v rétorickej rovine. Budem ale ústretový každej rozumnej myšlienke, ktorá
veci pomôže.“
Je zaujímavé, že ste nielen rozhodcom pre výkon, ale aj pre exteriér. Aký je
váš pohľad z pozície chovateľa pracovných línií na snaženie sa chovateľov,
ktorí uprednostňujú exteriér?
„Nemecký ovčiak bol vyšľachtený ako pracovný pes, ale tak ako v krajine pôvodu aj u nás sa stal tiež spoločenským psom. Tolerujem cestu, ktorú si vybrali chovatelia exteriérových jedincov, hoci prehnané parametre sú často na škodu. K posudzovaniu výstav som sa vrátil po vynútenej pauze, lebo trend posudzovania viedol k likvidácií pracovných zvierat. Hlavne skupinou rozhodcov, ktorí boli zástancami exteriérového chovu. Môžem konštatovať, že momentálna situácia je optimálna a v prístupe k pracovným jedincom korektná.“
Dám vám otázku, na ktorú zaiste odpoviete veľmi ťažko. Nemáte niekedy pocit, že
nemecký ovčiak sa uberá dvoma rôznymi smermi, a že sa plemeno pomaly
rozdeľuje, povedzme na dve samostatné línie, či azda plemená?
„Ten pocit má každý súdny človek, ktorý sa zúčastní výstav alebo iných podujatí.
Pre chovateľov pracovných jedincov začínajú byť záťažou výstavy a pre
exteriérových chovateľov sú záťažou náročné skúšky resp. bonitácie. Ja
osobne sa taktiež snažím chovať jedincov slušných v type, ale nie na úkor
povahových vlastností. Ak príde zmena, musí sa udiať najprv v krajine, kde
bol nemecký ovčiak vyšľachtený.“
Pravdupovediac, ani by som od vás nečakal odpoveď, že by sa o rozdelenie
nemeckého ovčiaka mali snažiť slovenskí chovatelia a možno naivne dúfam, ako
mnohí iní priatelia tohto plemena, že sa opäť nájde spoločná cesta pre
nemeckého ovčiaka, tak ako v prvej polovici minulého storočia. Vy ešte
veríte tomu, že by sa mohlo dosiahnuť požadovaného exteriéru aj s povahovými
vlastnosťami, ktoré očakávate od pracovného psa?
„Osobne si myslím, že veľké zúženie exteriérových línií a následná blízka
príbuzenská plemenitba povedie k degenerácii a potom si myslím, že sa budú
používať k ozdraveniu práve jedinci s pracovných línií, ktorých šírka je
nepomerne väčšia a v každej krajine existuje viac typicky domácich krvných
línií. U kvalitných exteriérových jedincov dominujú len nemecké línie. Prvé
signály už sú, komplikované zabrezávanie, málopočetné vrhy, malá ochota
k práci. Na tohtoročných Majstrovstvách Nemecka vo výkone nemeckých
ovčiakov BSP v Meppene, ktorých som sa osobne zúčastnil, som našiel iba
jedného jedinca z čisto exteriérového chovu. Jediného zo 127 účastníkov! Ak
by som neveril, že môže byť Nemecký ovčiak v exteriéri aj v povahe výborný,
prestal by som chovať.“
Pán Sudimák, náš vymedzený priestor sa naplnil... Napriek tomu, že zaujímavých
tém by bolo nesporne veľa... Položíme vám poslednú otázku, s ktorou sa pre
dnešok rozlúčime. Čo by ste zapriali slovenskej kynológii?
„Mojím najväčším želaním je, aby priatelia psov boli aj ozajstnými priateľmi medzi sebou,
lebo zlo, závisť, nevraživosť, tak ako aj dobro, láskavosť a priateľstvo
obletia celú zemeguľu a každému sa vrátia, ale v znásobenej intenzite. Chcel
by som popriať všetkým slovenským kynológom veľa zdravia, domácich a
zahraničných úspechov. Vášmu časopisu, ktorý po obsahovej a grafickej stránke už teraz má svetovú úroveň, prajem
veľa, veľa verných čitateľov.“
Jozef Šuster