Budeme mať šteniatka... |
Máme tu pôrod
|
|
Príprava naň býva zo strany sučky normálna, zo strany majiteľa často hysterická (prepáčte tí, ktorí nie sú), emotívna a prehnaná vzhľadom k potrebám sučky. Myslíte si, že čím lepšie podmienky vytvoríte, tým vám bude sučka vďačnejšia. Opak býva pravdou. Čo by však technicky malo byť pripravené je tichý a čistý kút, debnička alebo umelohmotná vanička, podstieľka, či už z novinového papiera, alebo buničinové podložky, alebo plachty, nožničky na odstrihnutie pupočnej šnúry, šitie na podviazanie, termofor alebo elektrická ohrievacia poduška, košík na odkladanie šteniatok, možno váha a písacie potreby. Pôrod je samotná kapitola celého tohto procesu. Čím viac o ňom viete a viete – čo sa môže stať a skomplikovať, tým viac vás obchádzajú nočné mory. Od sučiek, ktoré rodia ako „na prechádzke“ po také, ktoré rodia veľmi ťažko a dlho. Ale neberme prácu veterinárom a zaoberajme sa normálnym nekomplikovaným pôrodom, na konci ktorého je šťastná sučka a zmorený chovateľ... Alebo, žeby naopak? V každom prípade však doporučujem v období pred pôrodom dohodnúť sa s veterinárom, že v prípade potreby bude o vás vedieť a pomôže vám s pôrodom. Samotný pôrod sa u sučky začína v 60. - 63. deň – samozrejme, že je tam plus-mínus jeden týždeň. Sučka je nekľudná, zrýchlene dýcha, vylizuje sa, otáča hlavu smerom dozadu, má vpadnuté boky, brucho ovísa a začína vyhľadávať miesto, kde bude rodiť, vždy hľadá tmavý kút v tichom prostredí. Naša prvá sučka ho tiež hľadala. Pripravili sme jej krásnu sterilnú vaničku, ona si vybrala zastrčenú hlbokú dieru v záhrade. Našťastie sme boli v prevahe a rodila vo vaničke! Ale miesta bývajú rôzne, napríklad, chovateľ, ktorý spáva so psíkom v posteli, nemôže byť prekvapený, keď sa v noci zobudí na niečo teplé na nohách a zistí – hľa, šteniatko! |
|
|
Skúsenosti hovoria, že v deň pôrodu sučka nežerie, no nie je to vždy tak. S meraním teploty je to istejšie. Nepochybne, keď sučka začne rodiť, má kontrakcie – maternicové sťahy, tak ako každý živý tvor a po výrazných sťahoch vytlačí šteniatko, obyčajne v plodových obaloch a v plodovej vode. Pokiaľ sučka sama neotvorí vak blán, musíme jej pomôcť. Roztrhneme ho a vyberieme šteniatko, ktoré sa ona snaží stále oblizovať. Odsajeme mu hlieny a vyčistené matkou s odstrihnutým alebo odhryznutým pupočníkom ho priložíme k bradavke, lebo sanie má pozitívny vplyv a podporuje maternicové sťahy. Vždy, keď sa rodí ďalšie, odložíme si šteniatko do vedľajšieho košíka na termofor alebo podložku, aby mu neublížila. Teraz rozmýšľam nad tým, že keď to číta niekto, kto má fenku v koterci a ráno príde do búdy a spočíta si šteniatka, musí sa nad mojimi radami len pousmiať. Dávam mu za pravdu – „i tak še da“. Ale ani vo voľnej prírode nie je sučka pri pôrode sama. Kvôli evidencii si označte šteniatka, hlavne u jednofarebných trebárs bodkou, napíšte si poradie šteniatka, čas pôrodu, pohlavie, váhu, sfarbenie, atď., aby ste mali s čím porovnávať. Stretla som sa s názorom, že sučka nemá zožrať placentu. Je to nesprávne. V placente sa nachádza množstvo hormónov potrebných pre spustenie laktácie, teda dojčenia. Má však preháňavý účinok. Zelenočierny! Ťažko vyčistiteľný! Intervaly medzi pôrodmi sa zvyšujú s pribúdajúcimi rokmi sučky. Fyziologické sú od 5 min. do 2 hodín. Medzi pomôcky, ktoré môžeme ako laici využiť, patrí – poprechádzať sa so sučkou v priebehu pôrodu, mierne masáže – ale to je všetko. Po skončení pôrodu dajte sučke napiť a najesť, nechajte ju ísť sa vyprázdniť.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Viera Janeková |