|
istými udivujúcimi skutočnosťami. Napríklad, že viackrát navštívil naše
preteky na Donovaloch, kde bol vyslovene „špiónovať“, ako sa vlastne takéto preteky
psích záprahov organizujú. Musíme priznať, že nakoniec „odkukávali“ tak
dobre, že pripravili, viedli a nakoniec zvládli celé majstrovstvá sveta na
úrovni presahujúcej dokonalosť.
Otvárací ceremoniál sa páčil drvivej väčšine účastníkov
svetového šampionátu. Síce nemal so psami nič spoločné, ale program
prebiehajúci vo večerných hodinách, v ktorom dominovali svetlo a oheň
v rukách umelcov, bol nadmieru pôsobivý. Do maximálnych detailov bola
premyslená aj atmosféra a zázemie veľkokapacitného stanu. Areál športového
strediska krášlilo hneď niekoľko stánkov so suvenírmi a rôznorodým
materiálom pre musherov. Svoje si tu ale našli aj fanúšikovia tohto športu.
Usporiadatelia samozrejme nezabudli ani na deti. Pre tie tu bolo
pripravených toľko atrakcií a hier, že zaiste mali problém si vybrať.
Jednoducho organizátori dbali o to, aby bolo maximálne postarané nielen
o pretekárov, ale aj o divákov, ktorí nakoniec vytvorili fantastickú celkovú
atmosféru a nezanedbateľnú kulisu okolo tratí. Povzbudzovali každého, akoby
ani nešlo o príslušnosť k tej ktorej krajine. Proste pobádali všetkých
musherov k dobrému výkonu.
A čo samotné preteky? Na naše zvyky a podmienky prílišné teplo! Dospelo to
až tak ďaleko, že organizátori museli počas dňa netradične deliť jednotlivé
preteky na dve časti. Okrem priam pripekajúceho slnka na poludnie sa pod to
podpísal aj rekordný počet štartujúcich pretekárov, ktorých sa tu zišlo
okolo 200! Myslím si, že toto číslo popri všetkom inom jasne naznačuje aj
rastúcu popularitu tohto športového odvetvia kynológie. Vleklé etapy
a nakoniec už neznesiteľné „vedro“ si nakoniec vyžiadali dva a pol hodinovú
prestávku. S hŕstkou pretekárov sme počas tohto odpočinku rozjímali
o rôznych veciach. Veľká diskusia sa rozpútala hlavne ohľadne nezvyčajných
dĺžok tratí. Vyznačených 6 km sa nám javilo ako len slabých 5 km. Potom tu
boli kategórie uvádzané ako 15 kilometrové, ktoré sú u nás zriaďované
s dĺžkou 12 km... A potom tu bol 18 kilometrový okruh! Bežná 20 kilometrová
trať pre kategóriu O tu ani nebola.
Naša reprezentácia sa napriek týmto nezvyklostiam v silnej medzinárodnej
konkurencii nestratila. Jasné, že k delegáciám Rakúska a Nemecka sme sa
prirovnávať nemohli, pretože tie rátali po 30 členov, ale výkonmi sme im už
boli rovní. Dve strieborné medaily a jedna bronzová... Ostatné umiestnenia
do 20. miesta! Naši chlapci vystupovali všade slušne a inteligentne,
vyhýbali sa akýmkoľvek slovným potýčkam, zbytočnej kritike toho, čo sa nám
nepozdávalo (bolo toho strašne málo a vôbec to ani nesúviselo so
šampionátom), proste k reprezentácii Slovenskej republiky pristupovali
zodpovedne a svedomito. Aj zato im patrí naše poďakovanie.
Náš doprovodný štáb okrem povinností okolo reprezentácie pripravil veľa
fotografií, natočil o celom podujatí dokument... Nadviazali sme úzky kontakt
so šéfredaktorom magazínu Schlittenhunde p. K. H. Raubuchom, absolvovali
plodné rozhovory s prezidentom IFSS Timom Whiteom a prezidentom FISTC
Frankom Mannatom. Dnes už veríme, že veľa nejasných otázok okolo zimnej
športovej kynológie sa bude postupne vyjasňovať a roztrieštené medzinárodné
organizácie nakoniec nájdu spoločnú reč, dohodnú sa a zjednotia. My všetci,
čo sme tak trocha pobláznení týmto pekným športom a očarení severskými
plemenami psov, tomu veríme a tešíme sa na lepšie časy.
Tieto majstrovstvá sveta boli silnou oporou vyššie uvedenej myšlienky.
Väčšina musherov bola priam omámená vysokou účasťou pretekárov a širokou
škálou zúčastnených krajín. Bol to šampionát, ktorého veľkoleposť sa musí
všade zviditeľňovať. Toto podujatie nám ukázalo zároveň aj silu a hodnotu
zmysluplnosti spolupráce. Spolupráce horského športového strediska
Werfenweng, magazínu Schlittenhunde, federácie FISTC a nemeckej organizácie
športovej kynológie SSD. Výsledkom toho boli majstrovstvá sveta, aké sme
v ére psích záprahov asi ani nezažili. Ale dúfame, že odteraz ich budeme
zažívať vždy. Toľko pretekárov sa nepodarilo doposiaľ ešte nikomu prilákať.
Ak áno, tak zlyhali médiá a dozvedel sa o tom iba málokto. Ach, ten osud!
Chodia vyzvedať k nám a nakoniec nás prekonajú vo všetkých smeroch. Ale
nemáme im to za zlé. Aspoň nám vytreli zrak, že aj v organizovaní psích
záprahov je ešte čo naprávať a vylepšovať. Vysoká účasť svedčiaca o rastúcej
popularite tohto športu nasvedčuje tomu, že pokračovanie v tvrdej práci má
zmysel!
Nuž a ako obstáli naši? S radosťou môžeme
konštatovať, že Roman Reistetter sa stal vicemajstrom sveta v kategórii
SKJ! Hneď za ním, na tretej priečke s bronzovou medailou sa v tejto istej
kategórii umiestnil Branislav Sedilek. Ján Sedílek v kategórii pulka sa
stal so striebornou medailou taktiež vicemajstrom sveta! Rozhodne hanbu nám
neurobila ani ďalšia časť slovenskej reprezentácie. Veď za úspech sa dajú
považovať aj ďalšie umiestnenia našich. Ján Keruľ v kategórii „C2“ obsadil
pekné siedme miesto. Anton Miklovič v „O-čku“ skončil ako desiaty, Maroš
Litvaj v „C1“ bol jedenásty Ján Mesiarkin v tejto istej kategórii skončil na 25. mieste a Marcel Starinský
v kategórii B1 obsadil 15. miesto. Všetkým našim reprezentantom ďakujeme za
vzornú reprezentáciu a medailistom gratulujeme a dúfame, že budú príkladom
aj pre iné odvetvia kynologicko – športových odvetví. |
