V porovnaní s nemeckým ovčiakom je pri výcviku rottweilera s dôrazom na
revír veľmi dôležité dodržiavať nasledovné potreby. V záujme prebudenia
pripravenosti tohto plemena ustrážiť a ochrániť zverený revír treba v prvom
rade uprednostňovať cviky s významom kladeným na získavanie koristi. Čo sa
týka sledovania stopy, odporúča sa pri jej výcviku hneď v počiatkoch vylúčiť
aplikovanie potravy. Čiže ako uložená stopa by pri výcviku rottweilera
nemala slúžiť žiadna maškrta. Treba si totiž uvedomiť, že rottweiler je
v skutočnosti pes, ktorý sa vyznačuje veľkou dávkou pažravosti už vo veku
šteniatka. Využitie nejakej maškrty pre výcvik stopy je teda z tohto
hľadiska vhodné iba v počiatkoch, kedy sa u jedinca vzbudzuje záujem
o vyhľadanie ukrytého predmetu. Ak sa ten potrebný záujem dostaví, treba
maškrtu neodkladne nahradiť, pretože práve tá nekontrolovateľná chuť do
jedla bude mať za následok to, že sa pes pri sledovaní stopy a vyhľadávaní
predmetu začne pohybovať dosť nekoordinovane. Tým pádom sa celá táto fáza
výcviku stane nedosažiteľnou, prípadne ju bude možné previesť iba
s neúnosným vypätím síl a trpezlivosti. Konečný efekt však aj tak nebude
podľa vašich predstáv.
Ako sme už spomenuli v predošlom čísle, každý jedinec rottweilera je istým spôsobom
ojedinelou osobnosťou, takže jednotný postup výcviku stopy je u tohto
plemena prakticky nemožný. Využitie postupov a všakovakých pomôcok, ktoré
zaberali na jedného psa, nemusia a ani nebudú zaberať na druhého. V tomto sa
treba mať na pozore! Pretože ak pri výcviku budete danému rottweilerovi
vnucovať postupy, s ktorými ste uspeli u iného jedinca, môžete dosiahnuť
úplne opačný efekt, než ste chceli. Jednoduchšie povedané, výsledný efekt
a prevedenie požadovaného cviku sa ocitnú niekde hlboko pod priemerom. Toto
plemeno je známe svojou inteligenciou, bez ktorej je ho priam nemožné
vycvičiť! Vyžaduje si to pevné nervy a trpezlivosť, ale ak chcete mať z rottweilera
dobrého pracovného psa, musíte vyčkať, kým vám vďaka tej svojej inteligencii
sám od seba naznačí, ako on vníma splnenie požadovanej úlohy. Vnucovaním
jemu neprirodzených metód dosiahnete leda tak jeho nezáujem o spoluprácu.
Pri sledovaní stopy a vyhľadávaní ukrytého predmetu sa môže vyskytnúť príliš
mnoho takých nepredvídaných okolností, ktoré musí pes vyriešiť samostatne,
čiže bez akéhokoľvek nášho pričinenia. Tento fakt je z hľadiska úspešného
výcviku rottweilera základným prvkom! K tej samostatnosti je potrebná jeho
inteligencia, aby sám pochopil, o čo vlastne kráča, ako si s tým poradiť.
Naše chápanie prevedenia zadanej úlohy je s chápaním rottweilera
nezlúčiteľné, takže ak začneme presadzovať svoj názor, pes z toho všetkého
bude zmätený a absolútne nepochopí, čo to od neho vlastne chceme. V odbornom
slangu sa takejto situácii vraví – fixná dezorientácia jedinca psovodom.
Nik nechce podceňovať nemeckého ovčiaka, ale pravdou je, že do tohto plemena je
možné vyslovene vbiť požadované výcvikové postupy. Jeho inteligencia je
podstatne odlišná, než tá u rottweilera, takže pri tomto plemene je
relatívne ľahké presadiť vykonanie zadanej úlohy podľa predstáv psovoda. U rottweilera
je niečo také nemožné! Pri jeho výcviku sa treba maximálne opierať
o inteligenciu, s ktorou sa narodil. Ide o vrodenú vlastnosť, ktorú síce
majú aj iné plemená psov, ale tie sa na ňu až tak neviažu ako rottweiler.
Tomu ju veru nevezmete, pretože ju vníma ako súčasť svojich životných
potrieb. Mnohých teraz zaiste prešla chuť to vôbec s rottweilerom ako
stopárskym psom skúsiť... Nuž, naozaj to nie je najľahšie sústo, ale pri
dodržiavaní istých zásad to zas nie je ani príliš ťažké! Štýl sledovania
stopy, ako aj jej tempo, presnosť vypracovania a spôsob označenia predmetu
treba prispôsobiť tomu, ako celý cvik chápe daný jedinec. Je žiaduce, aby
sme stupňovali zložitosť prevedenia prevádzaného cviku, pretože tým sa pes
sám od seba a hlavne prirodzeným spôsobom núti k využitiu vrodenej
inteligencie. Nehovoriac o tom, že stupňovaním zložitosti si pes uvedomí, že
aj keď ide o ten istý cvik, neexistuje žiadna záruka, že ho môže zvládnuť
tým istým spôsobom, ako to urobil predtým. Čiže opäť prirodzene a sám od
seba vylúči možnosť reprízy a namiesto toho sa ku každej zadanej úlohe
postaví tak, akoby šlo o novú výzvu. A to aj napriek tomu, že s ním budete
prevádzať ten istý cvik hoci aj desiaty krát po sebe! Nezabudnite, tá forma
prevedenia cviku, ktorú považujeme za ideálnu my ľudia, nemusí byť ideálna
aj pre rottweilera. Ak si to včas neuvedomíte a namiesto postupného
prebúdzania vrodenej inteligencie tohto plemena mu pri výcviku začnete
vnucovať svoje predstavy, nebude nikdy z vášho rottweilera pracovný pes.
Alebo iba s priemernými schopnosťami.
ROZDIELNOSŤ VYUŽITIA
Zatiaľ čo v prípade nemeckého ovčiaka došlo k výraznému oddeleniu pracovnej línie od
exteriérových psov a u belgických ovčiakov malinois poznáme vlastne iba
pracovnú liniu, u rottweilera k takejto výraznej rozdielnosti využitia
nedošlo. Nie je síce vhodné, keď sa v súvislosti s pracovným psom hovorí aj
o jeho exteriéri, pretože v skutočnosti sa jedná o dva nezlúčiteľné
a neporovnateľné prvky využitia. Pracovné plemená sa vždy hodnotili a aj
majú hodnotiť iba na základe ich pracovných výsledkov, prípadne podľa
vhodnosti pracovného využitia. Exteriér je tu úplne druhoradý!
Žiaľ, rottweiler sa v istom období ocitol v stredobode
pozornosti práve kvôli svojmu exteriéru. Ľudia ho húfne začali chovať
s výstavnými ambíciami, čo malo za následok, že ako pracovný pes upadal.
S ohľadom na zopár výnimiek je dnes veľmi málo takých jedincov, ktorí by
mohli výraznejšie zamiešať poradím v rámci niektorých pretekov športovej
kynológie. Príčiny tohto stavu možno do istej miery pripísať aj tomu
viacročnému nekontrolovanému kríženiu, ktoré bolo intenzívne práve v období
exteriérového záujmu chovateľov o rottweilerov. Výsledkom toho sú premnožení
jedinci s „jemnulinkou“ stavbou tela, ktorá je pre toto plemeno neprípustná.
SMEROVANIE CHOVU
Chovatelia teda rozpútali davovú psychózu a z rottweilera sa stal výstavný
krásavec. Aspoň tak ho isté obdobie vnímala široká verejnosť. Z pozície
pracovného psa sa až na tých zopár výnimiek úplne vytratil. Napriek
rozšírenosti športovej kynológie v našich končinách sa príliš dlho nikto
neodhodlal k tomu, aby započal chov rottweilera s pracovným zameraním, ktorý
by hájil prostredníctvom svojich vrodených zmyslov povesť celého plemena na
pretekoch pracovných psov. Na druhej strane ich však boli stovky, ktorí toto
mohutné a zdatné psisko začali umelo pretvárať vo výstavného krásavca...
Činili sa až natoľko, že dnes je takmer nemožné vidieť rottweilera v jeho
prirodzenej mohutnosti. Zato zakrpatených jedincov, ktorí svojimi rozmermi
sotva vyhovujú štandardu, takých je ešte vždy neúrekom. Našťastie zopár
chovateľských staníc si uberanie sa zlým smerom uvedomilo v pravej chvíli,
takže celkovo už slovenský chov rottweilera nie je až v takom ohrození.
Jedinú hrozbu pre toto plemeno predstavujú dnes snáď iba mediálne frašky,
ktoré ho opisujú ako krvilačnú beštiu, nespoľahlivého, ba až nebezpečného
psa... Všetko sú to, samozrejme, bludy publicistov, ktorí sa chovu psov
vôbec nerozumejú, ale v záujme publicistickej bomby sú schopní napísať
hocičo. No a čo, že tým škodia celému plemenu a vrhajú naň falošný tieň?
Ak si porovnáme štatistiky spred takých dvoch rokov s tými súčasnými, zistíme, že
celoplošne klesol v regióne Strednej Európy počet zaregistrovaných šteniat
rottweilera na desatinu. Na jednej strane to nie je príliš dobré, pretože sa
tým jasne potvrdzuje skutočnosť, že ľudia stratili o toto plemeno záujem
a radšej chovajú nejaké iné. Na druhej to však má aj istý pozitívny nádych.
Aspoň tú čudesnú kvantitu časom opäť nahradí kvalita a rottweiler bude zasa
cenným psom!
V prvom rade sa však na tohto psa treba dívať ako na pracovného, pretože je k tomu
od prírody predurčený. Ak si to chovatelia rottweilera uvedomia a vrátia ho
do tejto pozície, ktorá mu bola súdená, zaiste sa prinavráti aj záujem
verejnosti o jeho prednosti.
preklad z originálu Branislav Mathe