|
Na Slovensku je úplne bežným
javom, že psy bývajú v dome, mám na mysli vnútri. Ale to asi u Vás nepripadá
do úvahy..
Ale pripadá, keď sú tie tri najhoršie zimné mesiace. Vtedy spávajú v
predsieni, ale úplne najradšej bývajú na našej sedacej súprave.
Počkaj, tomu celkom
nerozumiem...
No, v praxi to
znamená asi toľko, že naše tri sučky sedia na sedačke a my so ženou na zemi.
Ale inak majú svoje búdy v záhrade nášho domu.
Ako momentálne vyzerá
spolupráca Ty a Sloboda zvierat, je o Tebe známe, že keď môžeš, pomôžeš...
Povedal by som, že
latentná, držím im palce, občas im tam prinesiem nejakého psa, ktorého
nájdem a ak máš na mysli peniaze alebo jedlo, pomôžem, keď mám ako.
Na „elánovské „ skladby sa
zabudnúť nedá, patrí k nim aj PSI SA BRÁNIA Útokom. Nebola som asi sama,
ktorá uvažovala nad tým, ako vôbec vznikla...
Jednoducho. Peťo
ma oslovil, či by som s ním niečo nenaspieval. Povedal som mu, že keď sa
niečo dobré nájde, a bude to mať zmysel, tak áno. Priniesol mi práve túto,
mali sme v nej požičaných dvoch krásnych mastifov a je v nej dokonca aj môj
vtedajší pes Portos (čau-čau).
Život speváka nie je
jednoduchý, keď k tomu pripočítam starostlivosť o rodinu a ešte k tomu aj
troch psov, je toho naozaj dosť. O obmedzovaní ani nehovorím...
Psy sú ako všetko,
mať ich je naozaj krásne, ale ako si povedala, je to aj zodpovednosť.
Samozrejme, že aj ja to obmedzovanie z ich strany pociťujem - a to celý
život - ale viem, že človek je na zemi preto, aby slúžil. A tak slúžim a psy
sa majú dobre.
V súčasnosti už ale
koncertujete menej, možno aj v tomto smere nastala istá zmena...
Musím povedať, že
ich mám dosť zanedbaných.
Ako zanedbaných?
No tak, že nevedia
vôbec nič. Nie sú vycvičení, vedia sa len maznať, žobrať potravu a robiť „bordel“.
To vedia dokonale. Nie sú zvyknutí poslúchať a robia si čo chcú. Čo sa týka
ľudskej reči, tak to rozumejú absolútne všetko. A ako chodíme von? Tak to je
absolútna katastrofa. Postup je nasledovný: Vyjdem von, otvorím auto a
pozriem sa, či niekto nie je na ulici. Ak nie, manželka otvorí bránu, rýchlo
ich naložíme do auta a ideme niekam ďaleko, kde nikoho nestretneme. Druhá
možnosť je tá, že niekoho stretneme a vtedy nastáva katastrofa.
Spomeniem katastrofu
tretíkrát v súvislosti s dovolenkami. Potvrď alebo mi to vyvráť...
Na dovolenky sme
chodievali hlavne s Portosom, vybavili sme mu papiere a cestoval s nami v
aute i lietadle. Bol mierumilovný, pokojný,
jednoducho výborný...kým sme neprišli na colnicu. Vtedy vypustil zo seba
zvuk, ktorý nemôžem nazvať inak ako strašný. Na niečo to bolo dobré,
prehliadka sa okamžite skončila a zaznelo to dobre známe „nech sa páči,
pokračujte.“
Raz si mi spomínal, že Ti z
búdy urobili kabriolet. Čo máš pre mňa v talóne teraz...moji traja psi ma najnovšie najradšej provokujú so sáčkami od piškót na hlave...
Tak to je
nebezpečné. Tie moje sučky sú milé a milujú ma. To je jednoznačné. Najlepšie
na tom je to, že keď prídeš domov, niekto sa strašne teší. A to je fakt
bomba. Najnovší zážitok mám spred dvoch dní, keď prišla manželka domov a
zaskočila ma otázkou: „Kde je Linda a Cindy?“ Lebo len jeden pes sa túlal v
záhrade. Vravím: „Preboha, kde by boli, v záhrade!“ Tak sme tam spolu
vyštartovali, máme tam takú drevenú búdku na záhradné náradie. Lenže práve
pod ňou začala Cindy kopať „bludište“ a Linda do toho vliezla. Jasné, že sa
odtiaľ nemohla dostať, čučala tam, a tak sme zobrali lopaty, a začali kopať.
Zúfalo sme ju odtiaľ nakoniec vytiahli.
Tri sučky a prípadné
materstvo každej, to nebude závideniahodná situácia...
Tak to je zložité.
Dvoch krížencov sme dali sterilizovať, Máša bola len minulý týždeň a Linda,
tým, že je naozaj priam výstavný kus, tak tá by mala mať. Lenže moja
manželka sa obáva, čo budeme robiť so šteniatkami, a tak sme ju zatiaľ pred
zamilovanosťou uchránili. Ale dúfam, priam verím, že raz ich mať bude.
Linda je podľa Tvojich slov
výstavný kus. Aké výstavy má teda za sebou...
Úprimne povedané,
nemá za sebou nič. Začal som s ňou chodiť na cvičák, bol som tam asi trikrát
a viac som nestihol.
Nestihol?
Nezvládol som to.
Myslel som si, že ju vycvičím a budem ju takto prezentovať. Realita je iná.
Je taký domáci čmuchal a je to škoda.
Celkom by ma zaujímalo,
ako sa Ty
- teraz psychológ, pozeráš
na spolužitie pes - človek...
Nielen ako
psychológ. Aj ako normálny človek môžem povedať, že nielen pes,
ale aj akékoľvek domáce zviera, je do rodiny vždy prínosom. Síce to niečo
stojí a niečo to aj vyžaduje, ale oveľa viac do rodiny prinesie. Najväčší
prínos vidím v tom, že to zviera pohltí veľa negatívných emócií z rodinného
života. Neviem, čo s nimi robí, kam ich dáva, ale pohltí ich a to je dobre.
Čo by tak ešte mohlo
pribudnúť k trom sučkám, ak vôbec o niečom takom uvažuješ...
Mám veľmi rád
mačky, ale tie by u nás dlho neprežili. Keď tak teraz nad tým rozmýšľam, asi
neexistuje zviera, ktoré by som vyslovene nemal rád. Ale... tchora nemusím.
Asi preto, že tak smrdí.
Niekoľkokrát si spomenul
Portosa. Keď odíde člen rodiny, vždy je to ťažké. Otázka je, či je dobré ho
hneď nahradiť alebo radšej chvíľu počkať. Sama neviem, čo by som urobila...
Život je už taký a
je to otázka životnej filozofie. Keď sa chceš stretnúť, musíš počítať aj s
tým, že sa aj rozídeš. S tým sa bohužiaľ nedá nič robiť. Porovnávať ale
nikdy nemôžeš. Každý človek je predsa iný a platí to aj pre psov.
Pre kynológov hovoríš, ja
pre nich píšem. Neviem, ale možno by ich zaujímalo, ako si na tom s
vedomosťami v tejto oblasti, možno by chceli poznať Tvoj názor na nich...
Zásadne nikdy
nerobím paniku, ale všetky zdravotné problémy konzultujem s veterinárom. A
názor na kynológov? Jeden taký mám: Sú rôzne cesty k svätosti a toto je
jedna z nich.
Keď som tento rozhovor s
Jožom nahrávala, cítila som sa príjemne. Keď som ho písala, bolo mi fajn.
Dúfam, že kúsok zo svojej pohody som preniesla aj na Vás. Ak nie, pokúsim sa
o to o mesiac. Možno by ste mi mohli dať vedieť, o kom by ste chceli čítať.
Spätná väzba vždy pomôže. Tak nazdar o mesiac...... |
