PES NIE JE HRAČKA

Spomeňte si na detstvo a na svoje vtedajšie nároky ohľadne psov. Nejaké plemená nehrali rolu, ako dieťaťu vám určite záležalo iba na tom, aby ste mali psa. Väčšina detí túži po psovi... Niet divu, pretože to obnáša istý psychologický podtón. Mať moc nad niekým, starať sa o niekoho. Nehovoriac o tom, že láska k psom sa nepriamo začína presadzovať u detí od prvého dňa ich života. Rôzne výšivky na šatôčkach, gumené hračky, psíci na dekách, kreslené rozprávky... To všetko prebúdza v deťoch záujem a hlavne akýsi cit voči psom. V dnešnej pretechnizovanej dobe to už však stopercentne neplatí, pretože mládež sa viac zaujíma o počítače a tým sa postupne mení aj postoj rodičov. Kedysi ak dieťa túžilo po psovi, tak ho s menšími zádrheľmi dostalo. Dnes má však väčšina dospelákov k tejto požiadavke prístup, ktorý možno zhrnúť do jedinej vety: "Do tohto bytu žiaden pes nevstúpi!"

Ťažko povedať, či je to správny postoj, keď rodičia prosbe detí neustúpia a odmietajú im zadovážiť psa. Pravdou totiž zostáva, že je veľa detí, ktoré túžia po psovi, ale podstatne menej takých, ktoré sa o zverené zvieratko chcú a dokážu postarať. Taktiež nemožno prehliadať fakt, že veľa rodín žije na nepevných základoch a pes by tomuto negatívnemu procesu určite neprospel. Isté ale je, že deti, ktoré chcú a vedia vyrastať so psom, dostanú toľko životných zážitkov a skúseností, že to môže mať pozitívny vplyv na celý ich ďalší život. To nemožno spochybniť!

RODINNÝ PES

Do akej miery bude pes v rodine zaručene psom dieťaťa závisí od viacero faktorov. V prvom rade od jeho veku. Úplne malý človiečik logicky nemôže byť vhodný na starostlivosť o zviera, nedokáže ustrážiť jeho socia-lizáciu, pretože sám je ešte odkázaný na starostlivosť rodičov. Odhliadnuc od toho už ale dokáže vnímať pocit, že má vlastného psa.

Dôkladne a hlavne samostatne sa postarať o psa nedokáže ani školáčik nižšieho stupňa, nie je však na škodu, keď si bude zvykať na povinnosti a pravidelnosť, s ktorou ich treba u zvieraťa plniť. Nevadí, keď pri tom narobí plno chýb. Po čase pochopí, čo a ako.

Starší školák zvláda potreby psa hravo, ale vzhľadom na povestnú pubertu je vhodné, aby niektorí z rodičov aspoň z úzadia sledoval, či je s tou starostlivosťou všetko v poriadku. Nejaké zakrývanie nezáujmu o psa by totiž veľmi ľahko mohlo preklenúť v jeho psychické týranie.

Ak do rodiny vstupuje pes, vždy je to tak trochu rodinnou záležitosťou. Aj tomu najsvedomitejšiemu dieťaťu sa totiž môže stať, že z nejakého dôvodu nestihne dôjsť domov načas a nevezme psa na prechádzku. Nehovoriac o tom, že počas letných prázdnin sa otvára množstvo detských radovánok, ktoré dieťaťu nemožno odoprieť. Napríklad ak sa pôjde kúpať s priateľmi, sotva bude chcieť vziať so sebou aj psa. Vtedy musí prevziať povinnosti a starostlivosť iný člen rodiny. Tým chcem povedať, že predtým než sa rozhodnete zadovážiť dieťaťu zviera, treba dôkladne všetko zvážiť. Isté však je, že ak do života vašej ratolesti vstúpi pes, bude to pre neho zaručene iba prínosom!

NAUČ SA VERNOSTI

Popri psovi sa zaručene zmení vzťah dieťaťa voči živočíšnej ríši. Naučí sa vnímať pohyby zvierat, spozná také výrazy, ktoré predtým pre neho ani len neexistovali. V podstate sa pred jeho zrakom odohrá jeden život ako nejaký film, ktorého režisérom bude čiastočne práve ono samé. Prvé potkýnavé kroky šteňaťa, učenie, prechod v dospelého jedinca, výcvik, dvorenie, pri sučkách dokonca pôrod a narodenie potomstva... Nakoniec staroba a smrť. Pes pripravuje na mnoho životných skúseností a tiež ich pomáha v neskoršom živote zvládať.

Pes je jednoducho priateľ, ktorému sa môžete zveriť s hocičím. A najkrajšie na tom všetkom je to, že vždy dá za pravdu svojmu pánovi, aj keď to nevie vyjadriť slovami. Jeho prítomnosť dáva človeku pocit bezpečia. Žiaden byt, v ktorom žije aj pes, sa nikdy nebude javiť ako prázdny. Obdarúva najbližších neoceniteľnými zážitkami, ale zároveň núti človeka aj k odriekaniu. Mnohí zaiste poznajú momenty, keď nemohli v televízii dopozerať svoj obľúbený pro-gram, pretože pes chcel ísť na prechádzku o čosi skôr, než býva zvykom. Na druhej strane je ale pes aj lekárom. Núti svojho pána k pravidelnému pohybu na čerstvom vzduchu a učí ho svojim spô-sobom aj sebaovládaniu (u psa je to veru potrebné). Kto má psa, ten sa nemôže správať ľahkomyseľne, veď má za niekoho zodpovednosť.

INŠTINKTÍVNY STRACH

Existujú ľudia, ktorí o sebe tvrdia, že od detstva majú zo psov spontánny strach. Skúsení chovatelia vidia príčinu tohto javu v negatívnom postoji rodičov, pretože keď daný človek bol ešte dieťaťom, rodičia do neho systematicky (aj keď nevedome) vlievali strach a obavy zo zvieraťa. Daj pozor, lebo ťa uhryzie... Nieže od neho nachytáš blchy... Nie je ten pes besný? - to je len zopár fráz, ktorými poniektorí rodičia častujú svoje deti pri stretnutí so psom. Ich počínanie je zavrhnutiahodné a neospravedlniteľné.

Neslobodno ale prehliadať ani prirodzený strach. Ak dieťa vyrastá úplne odizolované od zvierat, niet divu, že má pred psami chorobný rešpekt. Bude to pre neho úplne cudzí tvor, ktorého vlastnosti a vzťah k človeku nepozná. Takéhoto mladého človeka môžete zbaviť zbytočného strachu jedine tak, že mu zaobstaráte šteňa. Spočiatku sa bude báť aj toho, ale zaručujem vám, že po dvoch týždňoch sa jeho vzťah k celému psiemu spoločenstvu diametrálne zmení.

Prirodzený strach zo zvierat teda nie je iba bublina. Skutočne existuje a trápi pomerne veľa ľudí (väčšinou deti). Je to len a len na rodičoch a ich prístupe, či svoje dieťa z pohodlnosti nechajú v tomto trápení, alebo z dlhodobého hľadiska múdro a opatrne začnú jeho strach odbúravať. Treba si ale uvedomiť, že pri tejto terapii je nevyhnutnou pomôckou kľudný, spoľahlivý a láskyplný pes.

spracoval Branislav Mathe

<<< späť