NITRACANIS 2005

Úspešný záver výstavnej sezóny

Novembrová výstava Nitracanis už tradične rok čo rok uzatvára bežnú výstavnú sezónu na Slovensku. A keď je už reč o tradícii, tak tá nebola porušená ani v súvislosti s kvalitou tohto podujatia. Akosi sme si už zvykli, že každá výstava na pôde výstaviska Agrokomplex v Nitre je na špičkovej úrovni. Až na takej, že to v podvedomí núti človeka hľadať nejaké nedostatky.

Víťazom prvého dňa sa stal dalmatínec dovezený z Fínska KAMIKLAN Väinmöinen,
ktorého majiteľkou je známa rakúska kynologička Gabriele Thoma

Nuž, snaha bola (nie z nejakej neprajnosti alebo škodoradosti), ale každého neprajníka Nitracanisu musím hneď v úvode sklamať, pretože ani tentoraz sa neudialo nič výnimočné, teda v tom negatívnom zmysle slova. Zato v tom pozitívnom o to viac, ba až nadmieru!

Bezmála 3000 prihlásených psov na oba výstavné dni prezrádza, že Nitracanis má už svoje pevné miesto nielen v slovenskom, ale jednoznačne aj v celoeurópskom výstavnom dianí. Najviac zahraničných vystavovateľov prišlo spoza rieky Moravy, približne 1145 prihlásených psov z Čiech ale neposunulo našu kynologickú spoločnosť (v počte prihlásených jedincov) na druhú priečku (zo Slovenska sa prihlásilo cca 1390 psov). Škála zastúpených krajín však bola vskutku pestrá. Od všetkých susediacich štátov s tým našim cez Španielsko, Taliansko, Fínsko až po Srbsko a Čiernu Horu (plus mnoho ďalších)... K celkovému počtu prihlásených psov je treba ešte podotknúť, že v rámci novembrového Nitracanisu prebehlo dovedna 13 klubových výstav, ktorých sa zúčastnilo zhruba 1400 jedincov. To znamená, že v priebehu dvoch výstavných dní (sobota a nedeľa) sa výstaviskom Agrokomplex prebehlo okolo 4000 psov.

Atmosféru úvodného dňa by som označil za rozbehovú. Prevládali poľovné plemená a spočiatku sa na ľudskej kulise prejavovali zahajovacie obavy. Ale to len do chvíle, keď sa každý skonsolidoval, našiel umiestnenie svojho výstavného kruhu. Snahou organizačného výboru bolo rozmiestnenie kruhov tak, aby korešpondovali s ich umiestnením v minulých ročníkoch. Na niekoľko zmien sa im to podarilo, takže žiaden z vystavovateľov nemohol mať s orientáciou problém. A ak áno, stačilo sa len pristaviť pri pomerne veľkých banneroch u hlavného vchodu, na ktorých boli zverejnené všetky potrebné náležitosti. Samozrejme, opomenúť nesmieme ani prehľadný a vkusne upravený výstavný katalóg, ktorý je neodmysliteľnou príručkou takejto akcie.

Záštitu nad celou výstavou mali tentoraz výrobcovia dvoch značiek kvalitných krmív naraz. Hlavným sponzorom sa stalo Pedigree a druhým sponzorom Brasa. Zástupcovia oboch značiek mali svoje predvádzacie stánky v pavilóne s množstvom predajcov, ktorí ponúkali všemožný tovar. Od oblečenia pre psov, cez tričká, krmivá až po všelijaké kozmetické a veterinárne prípravky. Celému pavilónu opäť dominoval "palác" Pedigree, v ktorom nechýbala ani povestná mini kaviareň, kde sa po dlhšej (ako sa to vezme) dobe stretlo viacero činných postáv slovenskej kynológie.

V záverečných súťažiach prvého dňa sa zišlo mnoho krásavcov. Upravený zelený koberec priam vábil, lákal, nabádal víťazov základných kôl k noblesnému výkonu. Osobne mi vadila iba slabšia divácka kulisa. S priebehom každej záverečnej súťaže divákov ubúdalo. Ťažko posúdiť, čo to zapríčinilo (žeby láska iba k vlastným psom?), ale usporiadatelia na tom zaručene nenesú ani kúsoček viny. Veľmi dobrou voľbou, ktorá zastrela aj spomenutý jav bola osoba moderátora. Tejto úlohy sa zhostil Róbert Kanás, ktorý podal bravúrny výkon hodný ostrieľaného komentátora priamych prenosov. Ide možno o maličkosť, ale každopádne s veľkým významom, pretože konferencier vytvára celým záverečným súťažiam pestrosť a príťažlivosť. V tomto prípade to zvolená osoba splnila dokonale.

Pre mňa najchytľavejším momentom záverečných súťaží prvého dňa bol jednoznačne československý vlčiak Crying Wolf Forrest, ktorého predvádzala jeho majiteľka Alessandra Bonfiglioli z Talianska.. Musím sa pochváliť, že len čo sa tento úchvatný jedinec objavil na zelenom koberci v rámci I. skupiny FCI, hneď som ho v kruhu svojich známych označil za víťaza. Jeho majestátnosť, ladné pohyby, celkový vzhľad uľahčili posudzovanie rozhodcovi z Maďarska, pretože za víťaza I. skupiny FCI naozaj nemohol označiť iného psa. Crying vysoko prevyšoval svojich súperov!

Bol som presvedčený, že sa dívame na ašpiranta o titul Best Of Day (víťaz dňa), avšak pre mňa z nepochopiteľných príčin do výstavného kruhu o tento titul nenastúpil. Veľká škoda, pretože šlo nielen o víťaza I. skupiny FCI, ale aj víťaza Grand Prix národných plemien!

Víťazom druhého dňa sa stal pudel veľký čierny Wirothi's Pusch'n SHOW tiež z Rakúska majiteľky Angeliky Purkhauser

československý vlčiak víťaz I. skupiny, aj GRAND PRIX NÁRODNÝCH PLEMIEN CRYING WOLF FORREST
(ALFI Vuk x MOŇA z Krotkovského dvora) jeho chovateľkou je maďarská chovateľka Molnár Edit
a majiteľkou Alessandra Bonfiglioli z Talianska

Nechcem nikoho dráždiť, ale v súvislosti s týmto československým vlčiakom, teda našim národným plemenom, ma príjemne šokovalo viacero skutočností. Celý tím okolo zmieneného psa (podotýkam, že ho tvorili výlučne Taliani) robil nášmu národnému plemenu nevídanú propagáciu. Na chrbtoch nosili vyobrazenie hlavy jedinca patriaceho k tomuto plemenu spolu s jeho názvom vo viacerých jazykoch. Aj preto je o to zarážajúcejšie, že nakoniec nenastúpili o titul víťaza dňa. Tým sa nakoniec stal Dalmatínec dovezený z Fínska Kamiklan Väinmöinen, ktorého majiteľkou je známa rakúska kynologička Gabriele Thoma.

Druhý deň sprevádzala ta pravá výstavná atmosféra už od samotného zahájenia. Pestrejšia plejáda vystavovaných plemien, evidentne vyššia účasť divákov a s tým spojené napätie vytvorilo v areáli výstaviska na tých pár hodín ozajstný kynologický štát. Nebolo takého miesta, alebo kútika, kde by sa nediskutovalo o psoch, posudkoch a samozrejme aj o rozhodcoch. Zbor arbitrov tvorili posudzovatelia z 9. štátov Európy, väčšinou známe osobnosti, s ktorými sa možno stretnúť na nejednej výstave Starého kontinentu.

Príjemným prekvapením (nielen pre moju osobu) bola skutočnosť, že organizátori neodpočívali ani v noci medzi dvoma výstavnými dňami. Každý účastník mi zaiste dá za pravdu, keď na adresu organizačného tímu okolo Ing. Jaroslava Matyáša vyslovím slová chvály aj za také samozrejmosti, akými sú očistenie areálu vrátane toaliet. Napriek koncentrácii obrovského davu ľudí a psov bola dodržaná maximálna čistota a na žiadnej toalete sa vám nemohlo stať, že by v podávačoch neboli papierové utierky, alebo tekuté mydlo. Práve v tomto ohľade ma sklamala iná nemenej významná výstava v zahraničí, kde som sa po vykonaní veľkej potreby dostal do nezávideniahodnej situácie. Nikde nebol po ruke toaletný (alebo hocijaký) papier. Poviete si, že som až prílišný detailista? Nuž, ono práve na takýchto detailoch klesá celkový kredit, narúša sa celkový pocit a dojem z výstavy.

Jasné, našinec (česť výnimkám) nebol so všetkým spokojný, to už je taký náš národný šport, ale v družnej debate so zahraničnými vystavovateľmi bol človek svedkom pochvaľovania si celej usporiadateľskej práce.

V záverečných súťažiach druhého výstavného dňa siahol na titul BOD pudel veľký čierny Wirothl's Pusch'n Show majiteľky Angeliky Purkhauser. Nakoľko šlo tiež o psa z Rakúska, súboj o titul absolútneho víťaza výstavy (BIS) bol záležitosťou tejto krajiny. Tentoraz za bohatej diváckej kulisy (v porovnaní s prvým dňom) sa teda proti sebe postavili dalmatínec a pudel veľký čierny. Nebyť tej nelogickej absencie československého vlčiaka o titul BOD v prvý deň, určite by to celé dopadlo ináč, ale takto zadal prezident SKJ Štefan Štefík titul BIS dalmatíncovi Kamiklan Väinmöinen.

Tohtoročný novembrový Nitracanis bol teda opäť znamenitým ukončením výstavnej sezóny. Myslím tej klasickej, pretože začiatkom tohto mesiaca ešte v Bratislave prebehne Šampión šampiónov SR 2005. Z hľadiska publicistiky je však Nitracanis "nezáživnou" témou. Prečo? Jednoducho povedané, už niekoľko rokov po sebe je táto výstava usporiadaná na takej vysokej úrovni, že človek nemá príliš veľký priestor na jej priblíženie, okrem obvyklých fráz a chvál. Nechápte to ale ako kritiku, pretože osobne si tiež prajem, aby tento trend pretrvával naďalej.

Branislav Mathe

<<< späť