O tom, že ten spomenutý rastúci záujem nie je iba
slovná fraška alebo snaha o umelé vyzdvihovanie schopností usporiadateľov
danej výstavy, svedčí celkový počet prihlásených jedincov. V tomto roku ich
bolo na marcovom Nitracanise 1932, čo je v porovnaní s predošlým ročníkom,
kde ich bolo bezmála 1700, predsa len značný nárast.
Vzhľadom na termín boli výstavné kruhy v útrobách výstavných hál, ale
počasie, hlavne v nedeľu, umožňovalo vystavovanie aj pod holým nebom, ale,
žiaľ, od tejto možnosti sa akosi na Slovensku upúšťa. Krásna slnečná obloha
a teplo vylákali veľa vystavovateľov na priestranstvo medzi oboma halami,
v ktorých sa rozdelene konala celá akcia. Je pravdou, že sa tam človek cítil
lepšie než v klimatizovanom šere hál, ale poniektorí vystavovatelia sa potom
pozabúdali, nemohli reagovať na výzvy, aby nastúpili do výstavného kruhu,
meškali... Proste narúšali už aj tak narušený časový harmonogram výstavy, čo
by sa veru nemalo stávať. Takýchto prípadov síce nebolo veľa, ale vzhľadom
na ich výskyt už nemožno hovoriť ani o ojedinelosti.
Za správanie vystavovateľov však usporiadateľ nenesie žiadnu zodpovednosť,
takže to bola výtka hlavne ľuďom, ktorí nepristupujú k veciam tak, ako by
mali. No a čo sa týka práce organizátorov, tak k tej už sa za tie roky
zbytočne vyjadrovať. Samozrejme, teraz myslím na tých, ktorí majú na svedomí
Nitracanis. V tomto prípade sa už precíznosť a dokonalosť stali
samozrejmosťou. Jednoducho ľudia s viacročnými skúsenosťami sa nedajú
prekvapiť nejakými nepredvídanými okolnosťami, ktoré by mohli spôsobiť
nejaké nepríjemné situácie. Z celkového Nitracanisu bolo cítiť istotu, že
všetko prebehne tak, ako má.
Nepísané pravidlo ale vraví, že aj najväčší profesionál sa musí istiť...
A tak sa pred zahájením výstavného dňa ešte celý organizátorský
a rozhodcovský zbor zišiel na bleskovej porade. Mal som to šťastie len tak
bokom sa zúčastniť tej nedeľňajšej, ktorú viedol prezident SKJ Ing. Štefan
Štefík. Do tohto momentu centrálna hala driemala v predprípravnom pokoji,
vystavovatelia iba postávali, zdravili sa známym, ktorých nevideli zopár
mesiacov... A poškuľovali po jednom z kútov haly, ktorý sa stal jadrom
viacerých neskorších diskusií. S poslednou sekundou spomenutej porady ale
všetko razom začalo vrieť, hýbať sa. Výstavný život sa rozbehol na plné
obrátky bez akejkoľvek badateľnej nábehovej etapy. Proste v jednej chvíli
bol až únavne veľký kľud a vzápätí nastal zlom, kedy sa to „človekopsie“
mravenisko rozhýbalo.
Víťaz 1. dňa: zlatý retriever
Alex od Hradu Veveří, maj: Mäki R.
Víťaz 2. dňa, Víťaz výstavy: afgánsky chrt
El Bueno Gandamak, m: Stražanová M.
V súvislosti s tým kútom centrálnej haly, ktorý
vzbudzoval najväčšiu pozornosť treba uviesť, že sa tam nachádzal infostánok
nadchádzajúcej októbrovej Európskej výstavy psov, ktorá sa uskutoční v Bratislave.
Myslím si, že s týmto malým informačným zariadením sa budeme aj naďalej
stretávať na každom významnejšom podujatí až do októbra, čo je veru dobré,
pretože takto aspoň chovatelia môžu dostať odpovede na svoje otázky ohľadne
Eurodogshow 2003 priamo z prvej ruky.
Rozhodcovský zbor popri domácich a českých osobnostiach kynológie dotvárali
aj zahraniční – Buklad Ewa / Poľsko, Huber Margarete / Rakúsko, Junikiewicz
Elzbieta / Poľsko, Krivy Petra / Nemecko, Muszial Magdalena / Poľsko,
Selimovič Igor / Chorvátsko a Świsulska Wladyslawa Alexandra / Poľsko.
Hlavným rozhodcom bol pán prezident nášho SKJ Ing. Štefan Štefík.
Priebeh tohtoročného Nitracanisu bol neobyčajne pokojný. Pomenej bolo aj
výbuchov hnevu nad posudkami rozhodcov, čo bolo v minulosti už akýmsi novým
slovenským kynologickým športom. Do istej miery síce opodstatneným, ale
mnohokrát aj nie. Rušivým dojmom pôsobil snáď iba stiesnený priestor v centrálnej
hale, kde sa konali záverečné súťaže. Zákonite sa sem nahrnulo viacero
firiem so svojimi reprezentačnými stánkami, predajcovia kynologických
potrieb, čo v spojitosti s viactisícovým davom vystavovateľov a divákov
spôsobovalo nemalé pohybové ťažkosti. V druhej výstavnej hale bola situácia
podstatne lepšia.
Počas celého dňa sa v kruhu určenom pre záverečné súťaže konali ukážky
agility. Zo strany divákov sa im dostalo veľkého obdivu, o čom svedčil hustý
koridor pozostávajúci z ľudí po obvode troch strán celého výstavného kruhu.
Túto doplnkovú atrakciu sprevádzal stručný komentár moderátorky, ktorá
prítomných divákov oboznamovala s dianím. Môžeme kľudne povedať, že agility
v podaní Agility Pedigree klubu Bratislava bolo najväčším spestrením celej
výstavy. A to rovnako pre deti ako aj dospelých.
Tohtoročný marcový ročník Nitracanisu (nemýliť si s podujatím rovnakého názvu z konca
roka) bol jednoznačne najúspešnejším a zároveň aj kvalitatívnym postupom
ďalej. Nevedno prečo, ale výstavy v Nitre si získavajú čoraz viac
priaznivcov hlavne v radoch zahraničných vystavovateľov, ktorí to potvrdzujú
rastúcim počtom prihlášok. Odhliadnuc od dvojdňovej medzinárodnej výstavy v Bratislave,
ktorá je významovo predsa len niekde inde, sa aj jarná Nitra teší veľkej
obľube. A to nie sú nejaké klamlivé ódy, ale realita, ktorú potvrdzujú
nepopierateľné skutočnosti.
Branislav Mathe