BEDRICH MÉSZÁROS

Rozhodca, ktorý je vskutku živou legendou!

Jeden z našich najstarších a dá sa povedať, že najskúsenejších rozhodcov, ktorí si pamätá, ako vystavovali ešte naši rodičia. Má to šťastie, že to vie porovnať s dneškom. Jeho vek a skúsenosti ho predurčujú k tomu, aby sme mu vzali hold za roky, ktoré venoval kynológii. Bol jedným z troch našich rozhodcov, ktorí pôsobili v slovenskom výstavníctve v jeho začiatkoch, dlhoročný predseda Zboru rozhodcov. Dnes 75 ročný aktívny rozhodca, ktorého jubileum si v tomto mesiaci pripomenieme. Rozhovor s ním je výbornou príležitosťou zaspomínať. Stretli sme sa na SKJ, kde bez problémov docestoval a s kľudom dôchodcu a s mobilom v ruke čakal na otázky, ktoré som si naňho pripravila.

Vždy začíname s tým, kto akého psa mal a ako začínal. Ostali sme verní tejto tradícii. Tak teda ako to bolo?

"Psíkov som mal rád od detstva. Ako 8 ročný som dostal svojho prvého. Nebol síce s "papiermi" , ale mal som ho veľmi rád. V roku 1954 som si kúpil prvého psa s rodokmeňom a bola to - budete sa čudovať, nemecká doga. Nesedela mi však k môjmu naturelu a ani rodina nebola z nej nadšená, tak som ju predal a kúpil som si moju celoživotnú lásku - slovenského čuvača. Moja chovná stanica Z PODUNAJA odchovala 6 vrhov. Jednu sučku z týchto vrhov sa mi podarilo predať do Fínska a jej nový majiteľ vzhľadom na jej krásu to dotiahol na ICH. Volala sa CEDRA Z PODUNAJA. Vtedy boli iné časy. Po desiatich rokoch mi jednoducho názov chovnej stanice zrušili a nakoľko som sa presťahoval z rodinného domu do panelákového bytu, s chovom čuvača som prestal. Prispôsobil som sa paneláku a začal som chovať pekinéza. Ale to už nebolo ono a tak som s chovom prestal. Neprestal som sa ale venovať práci so psami a rozhodovaniu."

Koľko rokov posudzujete exteriér?

"Od roku 1964 slovenské čuvače, neskôr celú prvú skupinu. Dnes som rozhodcom pre l, 2, 5, 9, 10 skupinu komplet a časť tretej a 6 skupiny. Od roku 1966 som nepretržite na listine medzinárodných rozhodcov. V tých rokoch patrili psíčkari pod "drobnochov" a ja som robil 25 rokov predsedu Zboru rozhodcov a po včlenení do SKZ ešte tri roky. V prvopočiatkoch sme boli na Slovensku traja rozhodcovia exteriéru. Skúšky sa robili výlučne v Prahe a do zahraničia nás posudzovať nepúšťali. Bola taká doba."

Mnohí z nás nevedia, že prvá výstava na Slovensku sa konala v roku 1960. Boli ste pri tom?

"Samozrejme. Prvá slovenská výstava po vojne! Na pravom brehu Dunaja v časti, kde je teraz Lunapark sa v tom čase zišlo okolo tisíc vystavovateľov a milovníkov psov. Odvtedy sa konala s pravidelnosťou , síce nie každoročnou .Táto výstava dala vlastne základ výstavníctvu na Slovensku. Ako som spomínal, zišlo sa na nej okolo 1000 psov. Medzi najzastúpenejšie plemená patrili nemecký ovčiak, doberman, rottweiler, bernardín. Presne si to môžete nájsť v Encyklopédii Slovenska III. zväzok pod písmenom K. Skupina okolo pána Luptáka, Dr. Imricha Trepera, Jána Režného, Dr. Šveca a mňa vytvorila na vtedajšie obdobie veľmi príjemnú atmosféru a výstava bola prijatá s nadšením. Síce neprebiehala tak, ako teraz. Záverečné súťaže neboli. Robilo sa len predstavovanie najkrajších psov jednotlivých plemien."

Je veľký rozdiel medzi výstavníctvom v tom čase a teraz?

"Rozdiel v posudzovaní nie je. Aj predtým aj teraz sa rozhodca musí riadiť štandardom, výstavným poriadkom a dodržiavať ich. V čom vidím zmenu sú vystavovatelia. Dnes sú vyspelejší, informovanejší, majú viac vedomostí. Ale tak ako predtým im robí problém napríklad ukázať zuby, správne predviesť, ovládať psa, pekne ho postaviť."

Kde všade ste posudzoval?

"Ako som už spomínal, napriek tomu, že nás do zahraničia nepúšťali, po revolúcii sa mi podarilo posudzovať okrem Maďarska, Čiech, Poľska aj v Belgicku, Nemecku a v ďalekom Kaliningrade."

Z rozhovoru vyplýva, že skoro všetok voľný čas ste venovali psom. Čo na to vaša rodina?

"Výstavy v tom poňatí ako dnes sa nekonali. Za celý rok bolo asi 4 - 6 výstav, ktoré sme zvládali s prehľadom. Nie ako teraz, len za prvý polrok som posudzoval na 13. výstavách.

A rodina? Nuž , zvykla si."

Niečo z veselšej kopy?

"Išli sme raz do Prahy na výstavu psov a cestou vlakom, pretože vtedy sa na výstavy bežne chodilo vlakom, som zistil, že môj pes je plný drobných guličiek, ktoré nachytal cestou k vlaku. Tak som sa dal do toho a aj s priateľom sme tie guličky začali vyberať. Zrazu sme v kupé vlaku zostali sami, všetci sa z neho odsťahovali. Až cestou v uličke som sa dopočul, že vraj vyberáme blchy z kožúškov. Smiechu som sa nezdržal. Veď nám bolo dobre, celé kupé sme mali len pre seba. Vďaka bodliačikom!"

Vaše dlhodobé pôsobenie pri kynológii mi vnuklo otázku, čo by ste chceli povedať dnešným vystavovateľom?

"Myslím si, že by bolo veľmi dobré, keby si mladí vystavovatelia, a to nemyslím len vekom, dali poradiť od starších a skúsenejších. A aby tí starší a skúsenejší im odovzdali všetko, čo vedia. Tak ako sa o to snažím ja."

Na záver mi ešte povedzte, keby ste mal teraz možnosť si vybrať psa - aký by to bol?

So slzami na krajíčku odpoveď: "No predsa slovenský čuvač, moja celoživotná láska."

Čo iné na záver zaželať tomuto "nášmu" človeku. Veľa zdravia a nech nás posudzuje čo najviac rokov. Tešíme sa na stretnutie na najbližších výstavách a prajeme, aby to bolo v dobrom zdraví.

Ďakujem za rozhovor.

Mgr. Jana a Viera Janeková

<<< späť