Rozhodca Albín Luknár sa snaží predvádzanému jedincovi neublížiť!

Už dlhé roky pri stretnutí s ním mám pocit, že sme sa stretli včera, pretože sa vôbec nemení. Myslím si, že ho pozná snáď každý naslovovzatý "kynológ" chodiaci na výstavy, alebo do poľovných revírov. Mali by ste ho vidieť v lese - nielenže pozná každý strom, zviera a prírodu okolo, ale vie presne aj to, ako ktorý pes zareaguje, ako sa zachová, ako nám prejde cez rozum a kde skončí. Nestor slovenskej kynológie, muž, bez ktorého si neviem predstaviť výstavu, poľovačku, muž, ktorý nás doviedol do tajov chovateľstva, poľovníctva, prednášateľ a skušobný komisár kandidátov z poľovníctva, prvý a dlhoročný predseda Klubu chovateľov poľovných sliedičov - medzinárodný rozhodca z exteriéru a výkonu poľovných psov - Albín Luknár.

Málokto z nás vie, aký bol váš prvý pes..

"Môj prvý poľovnícky pes s preukazom o pôvode bola sučka "Vanda", a to nemecký krátkosrstý stavač, ktorá pochádzala z rakúskeho chovu. Jej majiteľ bol poľovník, ktorý poľoval v Račianskych horách. Jeho meno nájdeme na starej papierovej stokorunáčke. Bol to otcov priateľ, ktorý v roku 1949 končil s poľovačkou. Sučku ako šesťročnú mi daroval s tým, že ju dochovám. Naučila ma poľovať a dala podnet k tomu, že v máji v roku 1951 som absolvoval skúšku z poľovníctva. Svoju púť životom ukončila ako jedenásťročná."

Kto Vás voviedol do tajov chovu psov?

"Po strate sučky som si asi po pol roku kúpil psa stavača, českého fuzáča - "Bobyho z Bošácej". Mal som s ním veľa práce a starostí, jedným slovom, nerozumeli sme si. Rozhodol som sa pre sučku welshteriéra. Pochádzala z chovu pána Ladislava Hojtingera z Prešova - Kvarta z Prešova, na ktorej som odchoval v roku 1964 prvý vrh. Medzičasom som kúpil ďalšiu sučku írskeho setra Marva Astrid. Červených írskych setrov som choval 27 rokov. Dnes končím štvrtýkrát s abecedou jednotlivých vrhov, práve som odchoval vrh welsh špringer španielov na písmeno "U".  Na otázku, kto ma voviedol do tajov chovu, ťažko odpovedať. Snáď to prišlo samo od seba."

Vidíte rozdiel medzi poľovníctvom kedysi a teraz?

"Rozdiel medzi poľovníctvom kedysi a teraz presne kopíruje dané hodnoty... Spoločnosti chýba poľovnícka etika. Na poľovníctvo sa pozerá výhradne cez financie, čo má za následok postupnú likvidáciu kultúrnej a historickej hodnoty poľovníctva."

Ako často sa dostávate do revíru so psami?

"Nakoľko mám viacej psov, do revíru chodím často, spravidla so psami, ktorí sú vo výcviku aj dva, niekedy i trikrát za deň, s jedným doobeda a s druhým poobede striedavo. So staršími psami, ktorí sú po skúškach, pravidelne dva až trikrát do týždňa. V období poľovačiek podľa toho, na čo sa bude poľovať."

Máte nejakú veselú príhodu so psami?

"Pamätám si, že pri posudzovaní na MMŠ, bol predvádzaný červený kokeršpaniel, ktorého viedol pán Jozef Smolík z Hrušován n /Jev. Pristúpil ku mne šéfredaktor časopisu Myslivost pán Karel Štepánsky a položil mi otázku, ako by som charakterizoval toto plemeno. Porozmýšľal som a odpovedal na otázku: "Kokeršpaniel je malý poľovnícky pes, s veľkým loveckým srdcom."

Kde ste posudzoval najďalej a kde najradšej?

"Ak sa nemýlim, na severe Poľska, v Sopotoch. Všade tam, kde boli disciplinovaní vystavovatelia."

Ktoré plemeno ste chceli a nekúpili si ho?

"Také plemeno psov, ktoré by som chcel a nekúpil by som si ho, nepoznám. Vždy som si vyberal také plemeno, ktoré mi vyhovovalo pri výkone práva poľovníctva. Roky som poľoval na Dunaji, a preto som choval stavačov, najmä írskych setrov."

Ktoré plemená najradšej posudzujete na výstave?

"Bez ohľadu na plemeno posudzujem každé rovnako v zmysle štandardu. Po obdržaní delegačky na výstavu si vždy a znova preštudujem jednotlivé štandardy posudzovaných plemien."

Ktoré na poľovných skúškach?

"Každé plemeno má svoje osobitné vlastnosti a preto, že skušobné poriadky nie sú ideálne, posudzujem tak (ako i na výstavách), aby som predvádzanému jedincovi neublížil."

Čo by ste poradil začínajúcim chovateľom?

"Každý začínajúci chovateľ by si mal uvedomiť, čo chce dosiahnuť v chove. Či chce byť skutočným chovateľom, alebo množiteľom psov. Preštudovať dostupnú literatúru, vytvoriť podmienky ustajnenia, postarať sa o zdravotný stav jedinca. Pokiaľ možno vyberať si záujemcov o svoj odchov. Aj priemerné šteniatko, sa v dobrých rukách môže stať nadpriemerným."

Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Vaša dcéra je veterinárka, zaučil ste ju do tajov poľovníctva a chovu psov?

Spolu s dcérou sme navštevovali výstavy a skúšky od malička, čo nemožno povedať o synovi. Ako študentka ma prekvapila so žiadosťou, že chce mať šteniatko, a to čierneho stredného pudla. Požiadala o chránený názov chovnej stanice "Roxana". Odchovala štyri vrhy šteniat pudlov s pomerne dobrým výsledkom. Rozhodla sa stať poľovníčkou, absolvovala kurz z poľovníctva. Vybrala si plemeno welsh špringeršpaniela. Z jej prvého vrhu Farida Roxana v roku 1993 v Žiline získala ocenenie KV 1993. Svoj chov založila na suke "Bela Žakov dvor". Odchovala päť vrhov welsh špringeršpanielov. Z chovnej stanice "Roxana" pôsobilo v chove niekoľko chovných súk, ako napríklad: Fortúna, Izra, Ketty, Lady "Roxana". Dnes sa venuje svojmu povolaniu, rodine a dcéram.

Viera Janeková

<<< späť