Celoštátna výstava psov všetkých plemien

20. júl - Košice

Človek naozaj nechce nikomu zámerne škodiť, takže ak mali usporiadatelia košickej výstavy pocit, že im náš magazín neprávom ubližoval, keď prinášal menej lichotivé poznatky z ich akcie, tak sa im za to ospravedlňujeme. Zastávame však názor, že je vždy lepšie, keď sa organizátor dozvie o chybách a nedostatkoch, pretože mu to uľahčí v napredovaní k usporiadaniu kvalitnejšieho kynologického podujatia. Tým nechceme povedať, že sa všetko v súvislosti s inkriminovanou výstavou zmenilo k lepšiemu vďaka našim kritickým reakciám, ale isté je, že všetky v minulosti nami opísané prešľapy sa vytratili.
Nikdy sme nehanobili snahu a odhodlanie organizátora výstavy psov usporiadať dobrú akciu, ale tvrdenie, že Slovenský poľovnícky zväz, presnejšie jeho okresná organizácia Košice-mesto, započal svoju hodnotnú organizačnú činnosť až týmto ročníkom, je veru na mieste.
Veľkým šťastím košickej etapy slovenskej výstavnej sezóny je skutočnosť, že na ňu po tých nevydarených a menej vydarených ročníkoch vystavovatelia nezanevreli. Práve naopak, zišlo sa ich tu opäť viac než v minulom roku, čo je dobré aj z toho hľadiska, že na vlastné oči mohli vidieť tú pozitívnu premenu a oboznámiť s tým ďalších chovateľov. Takže v skratke, Košice sa konečne kvalifikovali medzi slovenské výstavy psov s pevnými základmi.

Skôr než si priblížime to celkové zlepšenie, predsa len treba vzniesť istú dávku kritiky v spojení s dosť trápnou situáciou, ktorá na tejto výstave nastala hneď v jej úvode. Podotýkam však, že sa netýka organizátorov výstavy, pretože to absolútne nebola ich chyba a za vznik danej nepríjemnej situácie nemôžu. Hanba a slová nepochopenia ba až odporu, patria tentoraz Štátnej veterinárnej správe! Osobne by ma totiž zaujímalo, ako je v dnešnej dobe ešte možné niečo také, že sa s patričným predstihom vie o účasti takmer 800 vystavovateľov a psov na výstave a kompetentní zabezpečia iba jedného veterinárneho lekára. Naozaj by ma zaujímalo, a určite nielen mňa, v ktorej študovanej hlave vzniklo to naivné presvedčenie, že jediný veterinár zvládne také množstvo psov... Teda prezrieť náležité zdravotné dokumenty psa, očkovací preukaz a orazítkovať súhlas s účasťou jedinca na výstave. Ak sa ten kompetentný v týchto vetách našiel a ešte vždy si neuvedomil, že jeho predstava bola chorá, tak ho veľmi krátko oboznámim so situáciou, ktorú spôsobil: JEDEN VETERINÁR TO NEZVLÁDAL!
A nemohol by to zvládnuť k spokojnosti vystavovateľov ani vtedy, keby mal hneď štyri zdravé ruky! Tempo prichádzajúcich chovateľov so zámerom vystaviť svojho krásavca nakoniec zákonite prevýšilo pracovné tempo zverolekára, výsledkom čoho boli neuveriteľné rady čakajúcich ľudí a psov na jedno trápne, avšak potrebné razítko. Veľmi pomaly sa pohybujúci reťazec živých tvorov sa nakoniec tiahol cez celé parkovisko pri výstavnom areáli... Kto to parkovisko pri košickej basketbalovej hale Cassosport pozná, určite je teraz zhrozený, čo to muselo byť za „šóru“. S plynúcim časom, samozrejme, narastala aj netrpezlivosť a nespokojnosť, ktorá neprávom vyústila aj do nie príliš príjemných narážok na adresu usporiadateľov. Pritom za tento kiks organizátori nemohli, veď oni nahlásili Štátnej veterinárnej správe všetko potrebné aj s očakávaným počtom prihlásených psov... V konečnom dôsledku to dokazovala prítomnosť toho jediného veterinára, ktorý si napriek svojmu odhodlaniu a výkonu povinnosti vytrpel svoje. Ono to tak býva, že za resty iných si to odnesie väčšinou ten nepravý. A do istej miery to ubralo na výslednom efekte celej výstavy, pretože aj keď usporiadateľ za nič nemohol, stalo sa to na podujatí organizovanom ním. Ľudia často nehľadajú pôvod nedostatkov, čo pre výstavy psov veru platí dvojnásobne. Na akciu ich zvábil organizátor, takže ak niečo nefunguje, tak sa to pripíše jemu. Čo z toho, že takýto postoj nie je správny... Na druhej strane sa ani niet čomu diviť, že ľudia breptali a hromžili. Deň priebehu košickej výstavy bol jedným z tých, ktorý sa v spravodajstve o počasí uvádza s prívlastkom tropických horúčav. Kto by nenadával, keď má stáť v nekonečnom rade na prašnom asfaltovom parkovisku a k tomu mu ešte na hlavu pripeká slnko s maximálnou tepelnou intenzitou, aká je v našich končinách vôbec možná? Ešte raz ale podotýkam, že táto situácia bola jediným negatívnym momentom celej výstavy, za ktorú usporiadateľ nenesie žiadnu dávku viny.
Najvýstižnejším priblížením spomínanej pozitívnej premeny košickej výstavy je poukázanie na skúsenosti a rutinu, ktorá sa konečne u organizátorov tejto akcie vymanila z útlmu. Kolektív ľudí vedený riaditeľom výstavy MUDr. Ľubomírom Myndiukom sa tentoraz pustil do práce s viditeľnejšou vervou. Treba uznať, že obyčajný návštevník už konečne nemohol mať pocit, že v celom dianí zohráva veľkú úlohu náhoda. Tohtoročná výstava v Košiciach sa ani náhodou neniesla v jej réžii.
Samozrejme, štatút výstavy zostal nezmenený, takže sa po šiestykrát v jej rámci zadával aj titul CAC. Rozhodcovský zbor bol postavený prevažne na domácich arbitroch. Zo zahraničia boli iba dvaja, páni Sarközy Gyula a Borsfai Csaba, ktorí pricestovali z Maďarska. Výstava bola rozdelená do siedmich tried, v ktorých všetci bojovali okrem spomenutého titulu CAC aj o CAJC, R-CAC, víťaza mladých, víťaza plemena – BOB, víťaza skupiny FCI – BOG a víťaza celoštátnej výstavy Košice 2003 – BIS. Následne sme boli ešte svedkami súťaží o najkrajší pár psov, chovateľskú skupinu, dieťa a pes, Junior handling a veľkej národnej ceny. Nič extra, čiže všetky zaužívané výstavné postupy, ale v porovnaní s predošlými ročníkmi mala táto výstava v Košiciach oveľa lepšiu a uvoľnenejšiu atmosféru. Prebiehala vskutku perfektne a počiatočné obavy z toho, kedy sa udeje niečo nepríjemné opadli nevedno kedy a ako. Účasť tých približne ôsmich stovák vystavených jedincov si tohtoročná výstava v Košiciach jednoznačne zaslúžila. Pri takomto kvalitne usporiadanom podujatí ich mohlo byť aj viac... Žiaľ, chyby minulosti ešte úplne nevymizli a organizátori košickej časti slovenského výstavného seriálu budú musieť ešte zopárkrát zopakovať svoje tohtoročné organizačné nadanie, aby sa chýr o kvalitách ich práce rozletel do všetkých kútov Európy a prilákal ďalších vystavovateľov. Tento zameškaný ale nie beznádejný štart oživil šancu, aby sa Košice stali významným bodom výstavnej kynológie na Slovensku!

Branislav Mathe

<< späť