Chválu a uznanie si za tento pozitívny vývoj zaslúžia predovšetkým MUDr. Ľubomír Myndiuk v pozícii riaditeľa výstavy, Milan Köver
tajomník a Regina Köverová ekonómka. Samozrejme, slová chvály patria aj mnohým ďalším, ale to gro organizačnej
práce vykonal spomínaný trojlístok. Pod jeho vedením sa vytvoril tím zanietených
a odhodlaných ľudí, ktorí v posledných rokoch z organizačného hľadiska
napredovali míľovými skokmi smerom k zlepšeniu. Dnes už možno povedať, že
zdanlivo stagnujúcu kynologickú akciu, ktorá by sa možno aj vytratila
z výstavného kalendára na Slovensku, premenili na veľkolepú show.
Mal som to šťastie zhodnotiť aj minuloročné dianie
výstavy v Košiciach, ktoré už dávalo tušiť, že sa niečo deje. Teda niečo
pozitívne s dopadom na existenciu a rozvoj tejto akcie. Moje tušenie bolo
správne a práca usporiadateľov ocenená, pretože v porovnaní s predošlými
ročníkmi je evidentný nárast nielen domácich, ale hlavne zahraničných
vystavovateľov. A to ešte nikto ani len netušil, aké príjemné prekvapenie
pre nás usporiadatelia tento rok pripravili. Modernú športovú halu
Cassosport, avšak predsa len nevhodnú na takéto podujatie, vystriedal
prekrásny mestský park v časti Barca. Odhliadnuc od jeho neopísateľnej krásy
a rozľahlosti prijali všetci zúčastnení túto zmenu dejiska výstavy hlavne
kvôli tomu, že množstvo stromov s hustými korunami poskytovalo
v neznesiteľnej horúčave dostatok tieňa, ktorý bol vskutku potrebný. Ak by
sa košická výstava konala aj tento rok v spomínanej hale Cassosport, okolo
ktorej je len obrovské asfaltové parkovisko bez jediného stromu
a v samotných jej priestoroch dusno (pri tej páľave okolo 32 stupňov
určite), odniesli by si to predovšetkým vystavovaní psy, ktorý by stratili
na svojej kráse a kondícii ešte skôr, než by sa dostali do príslušných
výstavných kruhov. Napriek nie príliš vydarenému letu vychytili
usporiadatelia zo Slovenskej kynologickej jednoty a Slovenského poľovníckeho
zväzu – okresná organizácia Košice mesto jeden z tých horúcejších dní a ako
by to predpokladali, rozmiestnili výstavné kruhy tak, aby ich značná časť
bola v tieni. Tento krok z ich strany bol nielenže profesionálny, ale
predovšetkým humánny, pretože záťaž slnečných lúčov na psov sa eliminovala
na minimum.
Nadmieru vhodné miesto na zorganizovanie výstavy psov
si ale predsa len vyžiadalo isté negatívum. Priamo zaň síce organizátori
nemôžu, ale osobne si myslím, že sa tomu dalo predísť. Nárast vystavovateľov
zo Slovenska a susedných krajín so sebou zákonite priniesol aj nárast
motorových vozidiel, ktoré vystavovatelia a slušný počet divákov museli
niekam zaparkovať. Do výstavného areálu viedlo viacero vchodov z rôznych
strán parku, ale nakoľko v propozíciách bolo uvedené, že sa výstava koná
v mestskej časti Barca, takmer každý sa riadil dopravným značením
navádzajúcim do centra tejto obytnej štvrte. A tak sa stalo, že pri vchode
do parku z centra mestskej časti nastal doslova dopravný kolaps, zatiaľ čo
parkoviská pred podnikmi v priemyselnom parku na opačnej strane dejiska
výstavy zívali prázdnotou. Pritom stačilo niekde uviesť, že do areálu sa
bude dať dostať cez viacero vchodov a odporučiť tie, ktoré sú bližšie
k rozľahlejším parkovacím plochám. Zo strany vystavovateľov som síce na
tento problém nepočul žiadne kritiky, ale nakoľko mám to životné nešťastie,
že vždy sa musím ocitnúť na mieste, kde sa niekto rozhorčuje, bol som
svedkom nevídaného rozhorčenia veriacich z Barce a okolia. Nevyspytateľný
osud to celé totiž zariadil tak, že v ten deň sa konala aj omša v kostole,
ktorý susedí s mestským parkom. Otváracie hodiny v božom chráme však boli
neskoršie než v areály výstavy, takže „modlitbychtiví“ občania nemali kam
zaparkovať svoje motorové tátoše, čo im samozrejme nijako nebolo po vôli
a dali to jasne a hlasne najavo... Ale tu už radšej nezachádzajme do
detailov.
K samotnému dejisku výstavy chcem podotknúť ešte toľko,
že okrem vhodne situovaných výstavných kruhov a miest na odloženie psov si
tu na svoje prišli aj deti. Detské ihrisko s pieskoviskami, kĺzačkami,
preliezačkami a hojdačkami pomerne dosť uľahčilo situáciu rodičom, ktorí sa
chceli venovať výstave, či už ako vystavovatelia alebo ako diváci, ale ich
detváky na to mali iný názor... Prejavom profesionality zo strany
organizátorov bolo aj to, že k tomuto detskému ihrisku postavili dozor!
Divákov popri vystavovaných krásavcoch už tradične
najviac lákal kruh, v ktorom prebiehali ukážky agility. Výstava pozostávala,
tak ako vždy, z tried dorastu, mladých, strednej, otvorenej, pracovnej,
šampiónov a veteránov. Výkony a exteriér posudzoval rozhodcovský zbor
postavený z arbitrov zo Slovenska, Čiech, Poľska a Maďarska. Tohtoročná
košická výstava bola siedmou v poradí, v rámci ktorej sa udeľoval titul CAC
a v súbehu s ním aj tituly CAJC, R-CAC, víťaz mladých víťaz plemena – BOB,
víťaz skupiny FCI – BOG, a samozrejme víťaz celoštátnej výstavy Košice 2004
– BIS. Súťaže tvorili najkrajší pár psov, chovateľská skupina, dieťa a pes,
ktorej sa zúčastňovali deti do 9 rokov, junior handling a veľká národná
cena, ktorá bola určená psom a sukám s titulmi CAC a CAJC našich národných
plemien, teda slovenským čuvačom, slovenským kopovom, slovenským hrubosrstým
stavačom a československým vlčiakom.
Vo finále výstavy sa prihodila organizátorom dosť
nepríjemná a neočakávaná udalosť, ktorú však našťastie promptne a perfektne
vyriešil hlavný rozhodca, osobnosť slovenskej kynológie Ing. Jaroslav Matyáš.
Keď totiž došlo na záverečné súťaže, stalo sa, že absentoval ich konferenc.
Jednoducho nesplnil svoj prísľub daný usporiadateľom a nedostavil sa. Aj to
sa stáva, ale našťastie tentokrát bez vážnejších následkov, pretože pán Ing.
Matyáš sa v roli „náhradníka“ zachoval originálne a príkladne, začo mu
v mene organizátorov patrí veľké poďakovanie.
Spolu takmer tisícka vystavených jedincov a množstvo divákov nasvedčuje tomu, že
vynikajúca práca organizátorov, hlavne za posledné dva roky začína prinášať
ovocie. Na základe tohtoročnej výstavy psov v Košiciach môžeme smelo
predpokladať ďalší nárast vystavovateľov v budúcich ročníkoch. No a kto bol
v roku 2004 na východe Slovenska úspešný? Najúspešnejším, neobvykle a dosť,
sa stal pudel kráľovský biely Beiris Ascona Cassovia majiteľky Ing. D.
Bodišovej. Viac sa dozviete zo spravodaja PES, kde sú uverejnené podrobné
výsledky. |