KLINIKA prominentných psov

Úplne na samom začiatku svojej dráhy veterinára som pracoval vo veterinárnej ambulancii veľmi dobrého priateľa môjho otca. Bol to po všetkých stránkach vzdelaný človek, od ktorého som sa mohol veľa naučiť. Myslím, že po ukončení štúdií bol pre mňa zosobnením tej najlepšej praktickej školy, akú som vôbec mohol dostať. Nakoniec sa môj nestor pán Recci jedného dňa rozhodol utiahnuť do definitívneho dôchodku a svoju ambulanciu mi odpredal za neobyčajne výhodnú cenu. Takže od tohto momentu som mal vlastné pôsobisko. Kúpa ambulancie od pána Recciho však nebola výhodná iba z hľadiska ceny, tá pre mňa nebola až taká smerodajná. Oveľa väčšiu cenu pre mňa mala skutočnosť, že sa my naskytá vlastniť jednu z najstarších a pomerne známych veterinárnych ambulancií v Los Angeles. Za tie dlhé roky pôsobenia pána Recciho ako zverolekára si jeho ambulancia získala dobrú povesť a početnú stálu klientelu. Práve to ma prinútilo bez vážnejšieho váhania prijať poskytnutú ponuku. Myslím, že to bolo jedno z mojich prvých najlepších životných rozhodnutí."

To znie tak, akoby ste svoje rozhodnutie vyštudovať veterinárstvo považovali za chybné rozhodnutie...
"Pravdu povediac, boli chvíle, keď som na seba naozaj hromžil, že som si vybral tento smer. Vlastne ma k tomu tak trochu dotlačil môj otec, ktorý vždy vravieval, že v Amerike sa vždy bude jazdiť na autách, každý sa bude stravovať v reštauráciách a vždy budú potrební lekári."

Takže z vás chcel mať klasického lekára pre ľudí?
"Ale kdeže, práve naopak. Pred profesiou lekára pre ľudí ma varoval s odôvodnením, že človek navštívi doktora iba vtedy, keď už je s ním naozaj zle. Jednak kvôli akémusi zakomplexovanému presvedčeniu Američanov, ktorí nepripustia, že by mali byť chorí a radšej budú klamať samých seba, že sú úplne fit až do chvíle, keď je s nimi už naozaj zle a lekár potom často stretáva pacientov,

ktorým sa dá pomôcť iba veľmi ťažko. Rôzne včas neliečené choroby nakoniec dosiahnu svojho posledného štádia, kedy je už lekárska veda bezmocná a pacient umrie. Pozostalí však väčšinou vinu pripíšu vám a budú vám neprávom robiť negatívnu reklamu. Na druhej strane mi však otec vždy vravel, že kto má psa, mačku, koňa, tigra, pobeží k veterinárovi s každou maličkosťou okamžite, ako si ju všimne. Vtedy sa mi to zdalo byť trocha pritiahnuté za vlasy, ale poviem vám, môj otec mal pravdu, pretože jeho tvrdenie bolo zrkadlom skutočnosti."

Nechcem sa vás dotknúť, ale pripadá mi to ako vskutku výnosný obchod postavený na riešení zdravotných ťažkostí zvierat, ktoré možno ani nemali zdravotné problémy.
Presne tak! Pochopili ste to maximálne správne. Nikdy som sa netajil tým, že som počas svojej kariéry mal v ordinácii stovky zvierat, hlavne psov, s ktorými ich majitelia dobehli v presvedčení, že ich maznáčik nie je fit. Pritom boli úplne zdravý, väčšinou len vyčerpaný od láskou presýteného maratónu hladkania, naťahovania... Tieto prípady sa týkali prevažne ľudí, ktorí viac milovali svoje zvieratko, než nejakého iného človeka. Svojou láskou zavaľovali povedzme psov aj vo chvíľach, keď tí na to vôbec nemali náladu a radšej si chceli pokojne zdriemnuť. Ibaže žiadnemu odpočinku sa oddať nemohli, pretože ich láskavý majiteľ sa s nimi chcel hrať non-stop. Zákonite sa teda musí dostaviť vyčerpanosť a únava, kedy už pes úplne kašle na nejakú hru so svojím majiteľom a odmieta akékoľvek pokusy o spoločnú zábavu. Jednoducho je z toho všetkého znudený a vyčerpaný, lenže majiteľ niečo také ani len nepripúšťa a hneď za tým hľadá nejakú chorobu."

Takže toto strohé vysvetlenie reálneho stavu psa ste už svojim klientom zaiste musel vyrozprávať aspoň stokrát...
"Spravil som to iba jediný raz v živote a bolo to pre mňa veľmi efektívnym ponaučením, aby som to už viackrát nerobil. Pokúsil som sa celú situáciu vysvetliť istej staršej dáme, ktorá ma navštívila so svojim kokeršpanielom. Myslíte si, že ma pochopila, alebo vzala moje poukázanie na skutočnú príčinu flegmatického správania jej miláčika na vedomie? To veru nie. Vykričala sa na mňa, že ona svojho cukríka pozná dokonale a ja táram hlúposti, pretože on by bol najradšej keby sa s ním zabávala neprestajne. Buchla s dverami, ale ešte predtým mi odvrkla, že s našou ambulanciou skončila a nájde si takého veterinára, ktorí ju nebude otravovať nezmyslami len preto, lebo nevie poriadne liečiť. Odvtedy som tú pani ani jej psa už nevidel. Ak som nechcel stratiť ďalších klientov, musel som pravdu nechať iba pre seba. Ľudia neradi počujú veci, ktoré im v akejkoľvek forme pripisujú značný podiel viny na psychickom alebo zdravotnom stave psa. Oveľa radšej si z vašich úst vypočujú pochvalu, že konali správne, keď si všimli, že s ich cukríkom sa niečo deje a prišli do ambulancie včas, keď je ešte šanca na pomoc."

Nehnevajte sa, ale celé je to akosi neetické.
"Možno u vás v Európe, ale nie v U.S.A. a už vôbec nie tu v Kalifornii. Neetické by bolo to, keby som to bol ja, kto presvedčí majiteľa psa, že je chorý a nutne potrebuje moju odbornú pomoc. Lenže tí ľudia za mnou prichádzajú sami s obavami a ja ich tých obáv musím zbaviť. Obyčajným poukázaním na skutočný stav by to dopadlo rovnako, ako s tou spomínanou staršou dámou. Nenaordinujete nejaké lieky, majiteľ psa zostane vo svojich obavách. Osobne si myslím, že moje konanie a vlastne aj množstvo ďalších veterinárov je nanajvýš etické, pretože maximálne pomáha tým unaveným a znechuteným psom z nekonečného prílevu lásky v nespočetných otravných podobách."

Tomu som celkom dobre nerozumel.
"Naordinujem psovi vitamíny, ktoré majiteľ psa považuje za lieky. Zároveň nariadim pre psa aspoň týždenný kľud, aby ho nikto neotravoval, psychicky nedráždil... Nesmie vykonávať žiadnu výraznejšiu fyzickú námahu, čiže sa nemusí s nikým nasilu hrať, nemusí trpieť dobiedzanie z lásky v momentoch, keď na to vôbec nemá náladu. Vlastne mu naordinujem kľud! A to je presne to, čo potrebuje."

Verím tomuto vášmu vysvetleniu, ale zároveň vás musím upozorniť, že v Európe by takéto počínanie asi nenašlo pochopenie.
"Som si toho plne vedomý, pretože okrajovo poznám dianie okolo psov u vás a trocha aj názory európskych chovateľov. Mám veľa priateľov v Nemecku, Anglicku, dokonca aj v Poľsku a, samozrejme, Taliansku, kam siahajú moje korene. V Európe som bol viackrát a vždy som sa so známymi bavil aj o veciach, o ktorých sa teraz bavíme my. U vás je to iné a u nás tiež. Zákonite sa teda prispôsobujeme situáciám v istých problematikách podľa svojho uváženia, ktoré je pre nás potrebné a najvýhodnejšie vzhľadom na celkovú klímu v danom smere. To, čo vravím vám, by som nikdy oficiálne nepovedal tu v Kalifornii, pretože aj keď je to celé absolútna pravda, ľudia by to nechceli počuť, urážalo by ich to."

Prejdime radšej k vašej terajšej klinike, ktorá je zaiste oficiálnym nástupcom vašej ambulancie...
"Nie je tomu celkom tak, pretože zameranie ambulancie bolo predsa len iné. Naša klinika, ktorá má okrem mojej osoby ešte ďalších dvoch majiteľov je zameraná skôr na plastické operácie a zákroky vedúce ku skrášleniu psov podľa požiadaviek klientov."

Plastické operácie?
"Vidíte, ďalší dôkaz toho, že žijeme v diametrálne odlišných svetoch. Rovnako prekvapený bol aj môj priateľ z Dortmundu, ktorý je, mimochodom, veterinár. Chápem vaše rozčarovanie, ale aj vy musíte pochopiť, že ja žijem a pracujem v Kalifornii, ktorá je bulvárnym štátom všakovakých superstar, bohatých ľudí a nadmieru zvláštnych osobností. No a zvláštni ľudia majú, samozrejme, zvláštny životný štýl a ešte zvláštnejšie požiadavky vo všetkom možnom."

Viete, žijem v časti Európy, kde sa s plastickými operáciami psov nestretol možno ani jeden kynológ.
"Ono si ich ani neobjednávajú kynológovia, ale hlavne hviezdy a osobnosti z hudobného alebo filmového priemyslu, ktoré na tieto svoje neobvyklé úpravy svojich miláčikov majú aj potrebné financie."

Koľko stojí taká priemerná plastická operácia psa a čo ste už na zverených psov chirurgicky upravovali?
"Cena závisí od požiadavky klienta, takže nejakou sumou vám aj z iného profesionálneho prístupu neposlúžim. Čo sa týka úprav vzhľadu psov, previedli sme už úpravu hlavy, ušníc, chvosta, nôh, hrudníka, chrbta... Chcem však podotknúť, že vždy to boli zákroky, ktoré nijako nesťažili následný život psa. Ak mal klient požiadavku, ktorá by sa dotkla kvality a normálneho priebehu života psa po zákroku, vždy sme ju rázne odmietli."

Viete si spomenúť na nejakú takúto požiadavku?
"napríklad jeden známy rapový spevák je známy viac chýrom o svojom obrovskom mužskom nástroji, než tvorbou. Aby tento svoj imidž ešte viac upevnil, chcel po nás, aby sme jeho psovi zväčšili penis. U nás neuspel a skúsil to aj u konkurencie, ale všade ho odmietli. Alebo jedna životom unudená manželka bohatého obchodníka chcela docieliť to, aby jej maličký maznáčik zostal navždy takým malým a už nikdy nepodrástol. S touto požiadavkou sme sa stretli viackrát. Dokonca istý čas bola natoľko módnym trendom, že jeden podvodník začal reklamovať elixír, ktorý mal zastaviť rast každého psa hneď po aplikovaní. Samozrejme, po nejakej dobe sa propagátor tohto nereálneho zázraku vyparil a psy rástli ďalej."

Začínam chápať, prečo sa U.S.A. vraví krajina neobmedzených možností.
"Ak sa vrhnete do jednej z mnohých valiacich sa vĺn požiadaviek a chutí niektorej časti spoločnosti, tak sa tie vaše možnosti naozaj stanú neobmedzenými."

Nechápem iba to, ako sa na chirurgicky vykrášlených psov pozerajú rozhodcovia na výstavách.
"Nijako, pretože výstavné psy sú niekde inde a psy prominentov tiež inde. Osobnosti a bohatí ľudia sa výstav nezúčastňujú. Týto psi nie sú výstavnými exemplármi, ale akousi doplnkovou spoločnosťou tej spoločnosti, v ktorej sa pohybujú ich majitelia. Napríklad, jeden náš klient prišiel so svojím psom, ktorému sa zlomil tesák. Keď sme našli riešenie, že mu nasadíme umelý inplantát, dostal tento pomerne bohatý muž nápad, aby sme jeho štvornohému kámošovi vytrhli aj druhý tesák a namiesto nich osadili dva inplantáty. Neboli to však obyčajné náhrady pravých zubov, pretože boli vyrobené špeciálne na mieru podľa vytrhnutého tesáka a z platiny. Myslíte si, že sa ten pes vďaka svojmu cennému chrupu ocitol na výstave? Verte mi, že nie."

Takže psy vystavované na výstavách sú u vás druhoradé?
"To som nepovedal. Jednoducho iba patria niekam inam, dotvárajú inú spoločenskú vrstvu. Viem, že sa vám to nepočúva dvakrát dobre, pretože u vás je výstavný pes s titulmi niečo cenné, ale u nás je v tomto smere rebríček hodnôt celkom iný. V U.S.A. je mužom číslo 1 Prezident. Prvou dámou jeho manželka a prvým psom zasa pes tohto páru žijúci v Bielom dome. Pre každého Američana vlastniaceho psa je ten niečo ako člen rodiny. Pes nášho stáleho a váženého klienta, herca Eddieho Murphyho, si zaiste vždy vyslúži väčší obdiv verejnosti, než nejaký viacnásobný víťaz rôznych výstav. Jednoducho to je pes pána Murphyho, ten je zasa psom pána Travoltu... To sú osobnosti, ktorých postavenie robí rovnaké osobnosti aj z ich psov."

U nás by boli asi obyčajnými psami...
"Určite. V Európe je výnimočný pes iba ten, ktorý je zavalený titulmi a výstavnými úspechmi. Na tom nie je vôbec nič zlé a ani to neodsudzujem... Jednoducho u vás je takýto trend. U nás je taktiež hromada výstav, ktorých sa zúčastňuje neuveriteľné množstvo psov, ale významovo sú pôsobivý iba vo svojom okruhu. Nehovoriac o tom, že titul nejakého šampióna je u nás jednoznačne menejcenný než titul najkrajšieho psa niektorej výstavy."

Zaujímavé, pretože tento titul je u nás všeobecne považovaný... Hm, nechcem ho nazvať nezaujímavým, proste sa mu nepripisuje až taká vážnosť.
"Vidíte, ďalší presný opak toho, akú má váhu u nás. A takýchto odlišností by sme našli určite ďalšie stovky. Napríklad, so svojím priateľom z Nemecka sme sa raz rozprávali o celkovom vzhľade psov v Európe a u nás. On mi vytýkal, že u nás sa preferujú jedinci jemnejšej stavby tela, čo je do istej miery aj pravda. V Európe je zasa mohutné a zdatné už aj to, čo by tak vôbec nemalo vyzerať. Neprináleží mi posúdiť, kto sa uberá lepším smerom, ale jedno viem iste. Pre Američanov existuje iba jeden gladiátor, ktorý má byť svalnatý a mohutný. A tým je Americký staffordshirsky teriér."

Rozhovor s vami bol vskutku zaujímavý, ale rád by som ho ukončil návratom k vášmu pôvodnému poslaniu veterinára. To už vás ani nebaví zachraňovať životy psov, ktorí sú na to odkázaní a pracujete iba pre prominentov?
Nie, nepracujem iba pre prominentov a osobne rád pomôžem každému, kto ma o to požiada a budem práve voľný. Ani nie tak dávno k nám priniesol jeden pán svojho zraneného psa, ktorého prešlo auto. Nemal som v tej chvíli žiadnu inú povinnosť a tak som sa ho ujal. Podarilo sa nám ho s kolegami zachrániť, aj keď pred operáciou to vyzeralo biedne. Ten človek tento zákrok nedokázal uhradiť a tak sme mu vystavili účet len na sumu 200 dolárov, čo ani zďaleka nepokrylo hodnotu použitých prostriedkov pri záchrane jeho psa. Z istej časti ma musíte pochopiť, že uprednostňujeme stálych a solventných klientov, pretože prevádzka a udržanie našej kliniky je pri všetkom tom modernom vybavení a vysoko špecializovanom personáli dosť nákladná záležitosť. Nikdy som však nedával do popredia peniaze a aj dnes veľmi rád pomôžem každému zvieraťu, ktorému budem môcť. Peniaze sú iba prostriedkom k existenčnému prežitiu našej kliniky, ale čas je iba jeden. Práve ten je rozhodujúcim faktorom úspešného podniku. Ak ho budete využívať opakovane zle, určite vás to položí. A potom už nebudete mať ani na prevádzku ambulancie, akú som mal ja na začiatku. Jedno vám ľuďom z Európy závidím. Keď je niekto z vášho blízkeho kruhu v tiesni, nájde sa hneď niekoľko priateľov, ktorí mu pomôžu. U nás, a pre Kaliforniu to platí obzvlášť, vám nikto nič nedaruje len tak a vaše problémy zostanú iba vašimi."

<< späť