KERRY BLUE TERIÉR

Modrý gavalier z Írska

(citát z knihy „The complete Kerry-blue Terrier“
od jedného z najväčších znalcov plemena, Dr .Montgomeryho).

Kerry-blue pochádza z juhozápadného Írska z okolia jazier Killarney. Dohady o pôvode tohto plemena sa vedú dodnes. Jeden prameň dokonca uvádza za ich predchodcov psov zo stroskotaných lodí španielskeho loďstva vedeného Filipom IV., ktoré unikalo lodiam anglického admirála lorda Howarda. Hurikán ich však zavial na pobrežie Írskej krajiny, niektoré lode stroskotali a psi so zvláštnou mäkkou srsťou a výraznou inteligenciou, ktorí doprevádzali námorníkov, vraj poskytli čiastočný genetický základ tomuto výnimočnému plemenu.
Život v Írsku v minulých storočiach nebol ľahký. Prevažne poľnohospodársky ostrov kládol na prežitie tvrdé podmienky, a tak ľudia aj psi boli nútení byť tvrdí, odolní a všestranní. Kerry-blue napriek intenzívnemu šľachteniu však dodnes nestratil príliš veľa zo svojich pôvodných vzácnych vlastností.
Nemám v úmysle podrobne popisovať štandard – dá sa nájsť v chovateľských príručkách alebo na internete. Skôr by som sa rada podelila o moje vlastné skúsenosti s plemenom ako takým.

Kerry je plemeno stredného vzrastu, horná hranica u sučiek je do 48 cm, u psov až do 50,5 cm. Kvadratický rámec tela, spájajúci rýchlosť odrazu, mrštnosť, schopnosť rýchlej zmeny smeru a úžasnú akceleráciu, to všetko sú vlastnosti, ktoré musel mať pes na farme, využívaný ako pastiersky – ovčiarsky pes, aj pes strážiaci farmu pred votrelcom. Jeho záľuba v plávaní a v aporte z neho urobila psa cenného pri poľovačkách na vodné vtáctvo, neohrozeného lovca vydier, ktorý v práci úspešne konkuroval beagleom a španielom.
Počas II. svetovej vojny sa kerry používali úspešne na ostrahu letísk a vojenských objektov, podobne ako policajní psi.
Do roku 1964 bola pre získanie titulu „Írsky šampión“ potrebná tzv. malá a veľká skúška. V malej skúške musel kerry preukázať schopnosť práce poľovania na králiky a potkany. Pri veľkej skúške sa preukazovala schopnosť práce v kontakte s líškou, vydrou a jazvecom. Pes pri norovaní musel vydržať v prirodzenej nore minimálne 5 minút. Kerry-blue sú navyše cenní ako spoločníci, prispôsobiví akýmkoľvek klimatickým podmienkam. Tento stručný výpočet vlastností dáva tušiť, že plemeno oplýva mimoriadnou činorodosťou a vitalitou.
V súčasnosti sa kerry-blue chová najmä ako spoločenské plemeno, vhodné aj pre rôzne druhy športov. Ak ste náruživá vodácka rodina, váš kerry sa bude cítiť ako v psom nebi. Prirodzený ochranný a strážny inštinkt z nich urobil cenného spoločníka pre deti.
Ďalšou vynikajúcou vlastnosťou je charakter srsti. Malí kerríci sa rodia čierni, ale počas dvoch rokov sa čierna postupne mení na rozličné odtiene modrej farby. Pre írskych chovateľov je ideálom farba búrkovej oblohy. Vyskytujú sa rôzne odtiene od farby tmavej ocele až po strieborne sivú. Textúra srsti je hodvábna, ktorá umožňovala vo vlhkom močaristom Írsku psovi rýchle uschnúť, neprechladnúť a pri práci vo vode nenabrať na seba veľký objem vody, ktorý by psa zbytočne unavoval (podobne ako írsky vodný španiel). Tento charakter srsti hrá dôležitú úlohu aj dnes, pretože kerry nepĺzne, nezapácha a nezanecháva chlpy po byte. Na druhej strane táto srsť vyžaduje pravidelné prečesávanie kefou, úpravu strihom raz za 6 týždňov a používanie kvalitnej kozmetiky.
Aj keď na prvom mieste by mal byť sám chovateľ, sú dnes na Slovensku už pomerne dosť rozšírené salóny pre psov, takže aj začiatočníkom má kto pomôcť a poradiť.

Na našich odchovoch sa nezmazateľne podpísal aj trojnásobný svetový víťaz CH.Balboa El Cid, ktorého nenapodobiteľné držanie tela, pohyb a temperament mu pomohli podmaniť si aj krajinu pôvodu KBT – Írsko, kde zanechal po sebe mnoho kvalitných potomkov, ocenených najvyššími titulmi na Crufts.
Od roku 1993 do súčasnosti bolo na Slovensku zapísaných len cca 116 šteniat, vrátane importov. Náročnejšia údržba srsti našťastie nerobí toto plemeno atraktívnym pre priekupníkov so psami a zatiaľ som nezaregistrovala žiadne šteňatá bez P.P.
Rada by som spomenula aj zdravotnú stránku tohto plemena. Kerry sa zatiaľ považujú za relatívne zdravé plemeno. Kontrolujú sa kĺby na výskyt dysplázie bedrových kĺbov (zatiaľ výskyt A, B), odporúča sa kontrolovať očné pozadie (PRA). Výskyt geneticky závažných ochorení sme zatiaľ nezaznamenali. Niektoré línie sú viac predisponované na výskyt rakoviny u starších jedincov. KBT sa dožívajú v priemere 12 – 14 rokov, staršie jedince nie sú zriedkavosťou.
Rada by som sa zmienila aj o tom, pre koho KBT nie sú vhodným plemenom. Ak sa „kerríkovi“ nebudete snažiť porozumieť a nebudete ho akceptovať ako člena rodiny, nerozvinú sa jeho typické vlastnosti, pre ktoré je tak obľúbený. Nehodí sa pre celodenný pobyt vonku bez spoločnosti majiteľa. Nehodí sa pre ľudí nervóznych, pre cvičiteľov, vyžadujúcich dril a slepú poslušnosť. Takisto nie je vhodný pre majiteľov, ktorí nie sú ochotní akceptovať síce nenáročnú, ale pravidelnú starostlivosť o srsť.
A teraz ku spolužitiu s ostatnými zvieratami. Prvého kerry-blue sme kúpili ku 10 ročnému írskemu teriérovi. Zvykli si na seba bez problémov a navzájom sa tolerovali. Veľmi milý vzťah sa vytvoril medzi mladým kerry-blue a mačaťom. Neustále sa spolu hrali, mača sa vozilo zavesené na fúzoch kerríka, alebo sa nechalo prevaľovať po zemi. Priateľstvo sa, žiaľ, skončilo, keď sa kocúrik stratil. Kerrík ho dlho hľadal, dva dni neprijímal potravu a neakceptoval ani ďalšie prinesené mača ako partnera do hry. Celkom sa prestal hrať. Svoj postoj zmenil až s prvým vrhom, šteňatám sa venoval a robil im garde. Neskôr do svorky okrem kerríkov pribudla foxteriérka a sučka norwich teriéra. Najmä v porovnaní s foxteriérom je KBT distingvovaný pes, ktorý si dokáže uhájiť svoje postavenie, ale s rozumom. Norwich vykonáva funkciu vyvažujúceho prvku medzi troma dospelými KBT, foxteriérom, troma kocúrmi a príležitostnými šteňatami. Kerry má veľký zmysel pre rodinnú hierarchiu, miluje všetkých členov rodiny a drží sa v ich blízkosti. Pri práci v teréne neuteká, stále kontroluje, či ste na dohľad.
V USA sú obľúbenými psami pre agility, niektoré chovy sa odklonili od zamerania na exteriér a sú významné práve v týchto športových aktivitách. Záujemcom o plemeno by som rozhodne doporučila pozrieť si stránky Kerry-blue-foundation http://www.kerryblues.info, alebo www.uskbtc.com. Surfovaním sa môžete dostať na stránky väčšiny významných kennelov a dozvedieť sa mnoho zaujímavostí o chove, úprave, zdravotných problémoch KBT, zapojiť sa do diskusného klubu alebo sa potešiť vo fotogalérii, kde nájdete zaujímavé snímky aj z agility či pastierskej práce KBT.
Na záver mi nedá nespomenúť príhodu, ktorú mi rozprávala majiteľka jedného „kerríka“ – ináč typického gaučového psa bez osobitného výcviku. Pri jednej prechádzke už za tmy ju doslova dovliekol ku hlbokému výkopu, odmietol sa vzdialiť a kňučaním signalizoval, že niečo vo výkope je. Keď pani priviedla pomoc so svetlom, zistilo sa, že vo výkope na dne, vo vode, je zranený a podchladený psík zo susedstva, ktorému takto jej kerrík zachránil život.
Z iného pohľadu, kerry je, samozrejme, v prvom rade teriér, ktorý nikdy neustupuje z boja, ak je napadnutý a dokáže brániť nielen seba, ale aj svojho pána. Preto je dôležité poskytnúť kerríkovi aspoň základný výcvik, aby spolužitie s ním prinášalo obojstrannú radosť a potešenie a nestalo sa záťažou.
A eštejedno krédo, ktoré si osvojí takmer každý chovateľ tohto krásneho plemena: „Jedenkrát kerry – navždy kerry!“

MVDr. Zuzana Cigániková

<< späť