KATALÁNSKY OVČIAK |
Temperamentný a vytrvalý inteligent
|
 |
Začiatkom mája minulého roku. napríklad strešná. organizácia našich západných susedov ČMKU schválila zaradenie katalánskeho ovčiaka do Klubu chovateľov málopočetných plemien psov. V polovici júna bol zapísaný prvý importovaný jedinec z Francúzska, ktorý položil základný kameň chovu v Čechách. Reč je o psovi menom Virko Du Vanil Des Artses pieskovej farby z chovu Sylvie Renaud. Zhruba o mesiac neskôr bola zapísaná druhá predstaviteľka plemena plavej farby - sučka Delvideki Pasztor Aura po španielskych rodičoch. Katalánsky ovčiak je pes strednej veľkosti, plný temperamentu, inteligentný, vytrvalý, zdravý a hlavne bez genetických chýb. Človeka očarí predovšetkým svojím vznešeným výrazom a živosťou. Donedávna to bol tvor, ktorý žil po mnoho generácií v tesnom kontakte s pastiermi, niet teda divu, že nemá problém s plnením príkazov. Jeho schopnosť ovládať stádo je výnimočná hlavne tým, že využíva vlastné skúsenosti a nedovolí jedinému kusu dobytka, aby sa vychýlilo z početného stáda. Katalánski pastieri si ho obľúbili aj kvôli tomu, že ako jeden z mála psov dokázal oddeliť z ohrady kusy oviec určené na porážku, alebo na strihanie rúna. Viacero charakteristických vlastností katalánca dokazuje, že je to neobyčajne múdry pes s ladným a rýchlym pohybom. K tomu všetkému má aj veľké srdce, v ktorom je dostatok miesta pre každého člena rodiny, s ktorou prežíva. |
|
VZNIK A UZNANIE Začiatkom minulého storočia malo byť toto plemeno známe pod názvom Gos de Tura, ale táto úvaha je opäť sporná. V roku 1911 vznikla organizácia Real Sociedad Central de Fomento de las razas Caninas en Espaňa, ktorej prvoradou úlohou bolo zachovať a vyšľachtiť domáce psie plemená. V jej zväzkoch sa najprv spomína plemeno Gos de Tura a v roku 1915 už Gos d'Atura, ale ak pozorne porovnáme opisy oboch druhov, hneď je jasné, že boli v mnohom odlišné, a teda s pozíciou Gos de Tura ako predchodcu dnešného katalánskeho ovčiaka to nie je vôbec isté. Z dostupnej literatúry sa totiž dozvedáme, že pod daným označením poznali pastieri menšieho ovčiarskeho psa. Za akéhosi priameho zakladateľa plemena môžeme s určitosťou považovať psov, ktorých približne od roku 1936 opisovali pod názvom Gos d'Atura Cerda. "Gos" znamená v katalánčine pes a "d'Atura" je odvodené od práce u stád. Označenie "cerda" patrilo krátkosrstému variantu katalánskeho ovčiaka s krátkou, hustou a priliehajúcou srsťou čierneho sfarbenia s hnedými srnčími znakmi. Tento variant je však dnes zriedkavý. V súčasnosti je plemeno známe ako Gos d'Atura a dĺžka srsti sa už neuvádza, nakoľko čistokrvný chov pozná iba typ s dlhou srsťou. FCI eviduje štandard plemena pod číslom 87 (Gos d'Atura Catalan). Krajinou pôvodu je, samozrejme, Španielsko, kde bol platný originál štandardu publikovaný 26. mája 1982. Ako už bolo uvedené, skutočná povaha plemena vyniká pri dohliadaní na stádo. Pes neposlúcha iba pokyny pastiera, ale je v mnohých prípadoch schopný zasiahnuť podľa vlastného uváženia. Stádo vedie premyslene a s neuveriteľnou ľahkosťou, pričom hravo zabráni každému zvieraťu, aby sa odlúčilo od ostatných. Veľká odvaha a statočnosť priam predurčujú katalánskeho ovčiaka tiež k stráženiu. Vzhľadom k dobrej stavbe tela, peknej srsti, inteligencii (nevídaná, pozn. red.) a veľkej oddanosti pánovi patrí plemeno medzi tie, ktoré sa označujú za výborných spoločníkov.
HISTÓRIA A ZARADENIE Katalánsky ovčiak má pôvod v nehostinných pahorkoch Pyrenejí, kde sa väčšina obyvateľstva od nepamäti živila chovom oviec. Pri svojej ťažkej práci si pravidelne priberali na pomoc psov, ale dlho v tejto oblasti prevládal výskyt rôznych druhov. Objavením nevídaných schopností priamych predkov dnešného Gos d'Atura Catalan sa pastieri zamerali na týchto psov a cieleným krížením vlastne spontánne zahájili čistokrvný chov. Netrvalo dlho a na väčšine katalánskych pastvín sa objavovalo jediné plemeno, teda katalánec. Zásah profesionálnych kynológov spolčených vo vyššie zmienenej organizácii bol však pre plemeno životne dôležitý. Pastieri sa časom totiž o vývoj plemena prestali zaujímať a nebyť toho, že sa budúcnosti katalánca ujali skúsení kynológovia, pravdepodobne by bol zanikol. FCI zaradilo katalánskeho ovčiaka do I. skupiny pastierskych a ovčiarskych psov (s výnimkou švajčiarskych salašníkov) v sekcii 1. - ovčiarske psy bez pracovnej skúšky. Po tomto uznaní zo strany medzinárodnej kynologickej federácie sa katalánsky ovčiak vymanil spod bremena výhradne pastierskeho psa a chovatelia z pohraničných oblastí Španielska a Francúzska (oblasť Pyrenejí) v ňom čoraz častejšie začali objavovať aj exteriérové vlastnosti. Nemožno povedať, že máme do činenia s plemenom, ktoré by okupovalo európske výstavy hojným počtom jedincov, ale všetko je to naozaj iba otázkou času. Aj keď ide o málopočetné plemeno, nedá sa prehliadnuť množstvo pozitívnych ohlasov na jeho celkový vzhľad. Napríklad, prvý katalánec na území Čiech, spomínaný Virko Du Vanil Des Artses, sa v krátkom čase prezentoval na piatich výstavách, z ktorých si odniesol ocenenia CAJC, BOB, a k dnešnému dňu splnil tituly Juniorchampion ČR a klubový juniorchampion. Má za sebou tiež bonitáciu a dnes je už teda chovný. Sučka Delvideki Pasztor Aura sa zúčastnila jedinej výstavy, ktorá pre ňu skončila ocenením CAJC. Po krajine pôvodu a Francúzsku má najstaršie korene chov plemena v Nemecku a vo Švajčiarsku, kde sa naplno rozbehol koncom 80-tych rokov minulého storočia. V súčasnosti už Gos d'Atura Catalan nepatrí medzi klasické pastierske psy, ale je veľkou záhadou, že svoje pracovné vlohy si jedinci prirodzene uchovávajú. Mnohí kynológovia to nazývajú javom, kedy sa pes narodí jednoducho vycvičený. Dnešný katalánec sa pretvoril na šľachteného plemenného psa, ktorý sa chová podľa predstáv o kráse, ktorá bola pre katalánskych pastierov úplne nepodstatná a cudzia. V krajine pôvodu sa tejto premene príliš netešia, čomu nasvedčuje aj výrok istého chovateľa z Francúzska: "Katalánci striktne zachovávajú svoje tradície, svoju reč a svoje staré psie plemená. Nemôžeme prehliadnuť, že mnoho, čo malo niekedy tradíciu, je dnes iba prázdnou frázou. A na to sú oni veľmi hákliví. Na druhej strane treba ale uznať, že s ich ideológiou chovu by plemeno bolo iba psom Pyrenejí."
|
|
|
|
CHARAKTERISTIKA Katalánec je o čosi dlhší, než je jeho výška. Najzákladnejšími povahovými črtami sú značná zdržanlivosť a inteligencia. Zhrnuto možno povedať, že ide o psa s ušľachtilým výrazom a prostou, ale poctivou vidieckou povahou. Pri vykonávaní pastierskych povinností sa vyznačuje vždy obetavou oddanosťou zverenému stádu. Hlava: Silná, ľahko vypuklá a široká uprostred. Preto vyzerá mohutne, ale zároveň je úmerná s pomerom veľkosti tela. Vrchná časť hlavy musí mať k ňufáku pomer 4 ku 3. Horná časť hlavy je trošku dlhšia než je šírka. Nachádza sa na nej stredná ryha (stred čela). V prednej tretine je výrazne zreteľná, ale smerovaním k vrcholu sa stráca. Hrebeňová kosť je výrazná, horná plocha ľahko klenutá, v strednej časti môže mať ohraničené väčšie ploché miesto. Čelné oblúky sú v dĺžke a šírke dobre vyvinuté, očné oblúky zreteľne výrazné. Stop má byť dobre poznateľný, ale bez veľkého zdôraznenia. Tvárová časť lebky: Ňufák je rovný, skôr krátky, s podobou kužeľa so zaobleným ukončením. Pysky silnejšie, napnuté, takmer z rovnej línie rozdelené. Dolné pysky nevisia nadol. Pigmentácia vyžaduje intenzívnu čiernu farbu. Čeľuste a chrup sú zjavne silné, dobrej veľkosti, biele a zdravé. Zhryz je nožnicový. Oči má katalánsky ovčiak široko otvorené, čo mu dodáva ušľachtilý výraz a inteligenciu. Sú guľaté, tmavo jantárovej farby s načierno lemovanými očnými viečkami. Uši sú vysoko posadené, trojuholníkovitého tvaru, tenké, ukončené špičkou. Ušná chrupavka je mäkká, ale nie tlstá. Ušnice priliehajú k hlave. Pomer ich šírky k dĺžke činí 8 k 10. Pokrýva ich dlhá srsť zakončená na spôsob štetca. U pracovných psov môžu byť uši kupírované. Telo: Dominantný krk je silný a svalnatý. Kratší, ale v takej miere, že sa zachováva dobrá pohyblivosť. Je dobre vsadený do ramien. Horné línie tela sú dlhšie, pevné, svalnaté, čo svedčí o sile a pohyblivosti. Kohútik je výrazný. Línia chrbta je rovná, nie prehnutá. K zadku sa jemne zvyšuje. V každom prípade ale v rovnakej výške ako kohútik, alebo o čosi nižšie. Vďaka bohatému osrsteniu môže na prvý pohľad zadok pôsobiť vyššie, a to aj kvôli jeho robustnosti a svalnatosti s miernym sklonom. Katalánec má široký a dobre vyvinutý hrudník, ktorý siaha až po lakte. Klenuté rebrá nie sú ploché a sú uspôsobené k dobrej pracovnej výkonnosti. Dolná línia a brucho sa prejavujú ľahkým napnutím. Boky sú krátke, pevné a dobre tvarované. Chvost: Je nasadený skôr nižšie. Môže byť dlhý (mierne presahujúc pätový kĺb), alebo krátky (najmenej 10 cm). Existujú aj jedinci bez chvosta. U pracovných psov sa kupíruje. V pokoji ho pes nosí zvisle. Na dolnom konci je ohnutý, čomu sa hovorí: šabľový chvost. V pohybe je veselo zodvihnutý, ale nikdy nie zvinutý na chrbte. Pokrýva ho jemne zvlnená srsť. Končatiny: Predné sú pevné, tenké a rovné pri pohľade spredu aj z boku. Lakeť sa nachádza približne v polovici kohútikovej výšky. Ramená sú svalnaté, pevné a mierne šikmé. Uhol ramena a kosti paží je stanovený približne na 110 stupňov. Nadlaktie silné a takisto svalnaté s rovnobežne položeným lakťom. Lakte nie sú ani vybočené ani vbočené. Priliehajú dobre k telu. Uhol nadlaktia s vretennou kosťou je okolo 135 stupňov. Predlaktie kolmé, pevné, vynikajúco upotrebiteľné pre prácu. Kĺbový úpon a stred prednej nohy sú predlžené kolmicou predlaktia a sú skôr krátke. Predná tlapka má oválny tvar s čiernymi odolnými vankúšikmi. Koža medzi vankúšikmi je bohato pokrytá srsťou. Drápy sú čierne a silné. |
|
Zadné končatiny sú silné, svalnaté, dobre zauhlené. Vyjadrujú silu a pohyblivosť. Zadná packa je podobná prednej, ale má dvojité paspáriky s kôstkami, ktoré sú posadené nízko. Každý ukončuje jeden dráp. Medzi prstami sú spojené kožnou blanou. Pohyb: Plynulý, typický pre ovčiarskeho psa. Iba pri dlhšom behu pes prechádza v krátky klus. Vo výstavnom kruhu je preto typický spôsob chôdze krátky poklus. Koža: Silnejšia, na tele a na hlave priliehavá. Katalánec sa vyznačuje dobrou pigmentáciou. Srsť: Dlhá, hladká, alebo veľmi jemne zvlnená s hrubými štetinami. Podsada je hustá, obzvlášť v zadnej tretine tela. Na hlave tvorí briadku, fúzy a obočie, ktoré však neprekrýva oči. Behom výmeny srsti sa preukazuje typický fenomén rozdelený do dvoch fáz. Najprv prebieha výmena v prednej polovici tela. Srsť vypadáva a druhá polovica je tým pádom s iným kožuchom. V druhej fáze sa vymení srsť na zadnej polovici, čím sa zjednotí. Sfarbenie: Z diaľky vyzerá pes jednofarebne. Časté svetlejšie odtiene sa objavujú na končatinách (packách). Z blízka je však jasne viditeľné, že farba je zložená zo zmesi rôznych odtieňov: plavá, sivohnedá (s červenými znakmi, alebo bez nich), sivobiela a čierna. Základné sfarbenie je plavé s odstupňovaním svetlých, stredných a tmavých variantov. Výška: V kohútiku merajú psy od 47 do 55 cm. Sučky od 45 do 53 cm. |
|
|
CHYBY Každá odchýlka od vyššie uvedených proporcií musí byť považovaná za závadu, ktorá je úmerná presnému pomeru odchýlenia od popisu. Za závažnú chybu sa považuje plochá hlava, alebo neprítomnosť ryhy, svetlé oči, chýbajúce dve premoláry, prehnutý chrbát, predkus a podkus, končatiny prehnuté dovnútra alebo vytočené smerom von... Z chovu sa vylučujú v prvom rade agresívni a bojazliví jedinci, ale tiež s nedostatkom pigmentu na pyskoch, nose, riasach a dokonca aj psy s modrými očami. Biele znaky sú neprípustné. Ak sa hlava katalánskeho ovčiaka podobá hlave pyrenejského ovčiaka, chápe sa to rovnako za závažnú chybu.
VYUŽITIE V krajine pôvodu sa označuje ako vynikajúci pastier, ale v poslednej dobe ho čoraz viac opisujú ako dobrého policajného a vojenského psa. Ťažko to môžeme posúdiť, keď nejestvujú žiadne zmienky o tom, že by katalánskeho ovčiaka využívali ozbrojené zložky niektorej krajiny. Gos d'Atura Catalan sa ale stáva populárnym vo výstavnej kynológii. Veľkou mierou sa o to zaslúžili úspechy viacerých jedincov na výstavách v Španielsku, Francúzsku a Nemecku. V našich končinách je toto plemeno zatiaľ pomerne neznáme a ešte vždy nevyhľadávané. S príchodom jedincov do susedných Čiech sa to však môže v priebehu niekoľkých rokov zmeniť. Tento pes je po všetkých stránkach vhodný do rodiny, pretože má vyrovnanú povahu, a v poslednej dobe sa objavujú informácie aj o jeho čoraz častejšom využití ako vodiaceho psa. spracoval Branislav Mathe |