OD KÁVY PO KOMPAS PRE KYNOLÓGOV

Jaroslav Matyáš, medzinárodný rozhodca pre exteriér psov, riaditeľ niekoľkých výstav na Slovensku a Jaroslav Kozák, fotograf a vydavateľ – dnes vážení muži a uznávaní odborníci vo svojich profesiách – sa kedysi spoločne preháňali po tých istých martinských uliciach. Mali viac spoločných záujmov, no jeden prevýšil ostatné. Záujem o chov psov. A keďže obaja patrili k panelákovým deťom a rodičia ani jedného z nich neboli vôbec naklonení tomu, aby si domov priniesli chlpáčov, vyriešili to po svojom. O psíka sa starali u starého otca jedného z nich. Na martinskom Podháji si možno starí Martinčania spomenú na dvoch šarvancov, ktorí behali po uliciach so psom v pätách, kŕmili ho, venčili, hrávali sa s ním. Potom sa ich život rozdelil. Jaro Matyáš odišiel do Košíc, Jaro Kozák ostal v Martine. Chlapčenské zábavky postupne nahradilo štúdium, kariéra, rozvoj záľub, rodina. Aj u jedného, rovnako ako u druhého, záujem o chov psov zostal. A rozvinul sa do zaujímavej polohy.

Spomeniete si ešte na svojho prvého psa?

J. Kozák: Pravdaže, volal sa Punťo. Bola to však sučka a keďže na Podháji boli nízke ploty a k sučke, ktorá sa veľmi rýchlo naučila preskakovať ich, pribudli šteniatka, musela ísť preč. Potom som pozeral Štyroch tankistov a psa, dostal som Šarika – korgiho. No prvým mojím ozajstným psom, ktorému som sa venoval s plnou vážnosťou, bol rotvajler. Prvý v Martine, úžasne vyvinutý, sebavedomý. Postavil som mu špičkový koterec, cvičil som ho, urobil som s ním skúšky. Aj keď mal vynikajúcu poslušnosť, na verejných priestranstvách nebol nikdy bez náhubku. Keď som odchádzal na vojnu, nechcel som, aby ostal bez odbornej opatery, ponúkol som ho armáde, ktorá mala špecializovaný útvar pre chov rotvajlerov na stráženie.

J. Matyáš: Ja si skôr spomínam na to, že zvieratá odjakživa pozitívne ovplyvňovali môj život – od detstva. Preto som sa rozhodol pre strenú veterinárnu školu v Košiciach – Barci a neskôr pre VŠP v Nitre a zootechničinu. Chov hospodárskych zvierat je dodnes mojou profesiou a ako koníčka mám drobné hospodárske zvieratá, a najmä kynológiu. Tú už viac ako tridsať rokov. Pamätám si na svojho prvého čistokrvného psa – bol to malý hladkosrstý pinč. Na tejto sučke som neskôr založil aj svoju chovnú stanicu.

A teraz? Ste úspešní v podnikaní, máte vybudované svoje pracovné i rodinné zázemie. Víta vás pri návrate domov psí brechot?

J. Kozák: Pravdaže. Hoci, musel som naň trochu čakať. Podľa mňa pes musí prísť do rodiny, ktorá sa naň teší. Pretože to nie je hračka, je to zodpovednosť. Preto som počkal, kým dcéra trochu nepodrastie, nenaučí sa, čo všetko prítomnosť psa v rodine obnáša a keď sme usúdili, že je pripravená prevziať časť povinností, kúpili sme ho. Plemeno si vybrala sama. Teraz máme už druhého yorkshirského teriéra, prvý nám tragicky uhynul. Druhý – Falko, meno mu vybrala dcéra, je úžasný strážca. So smrteľnou vážnosťou chráni svoje teritórium a hoci je len takou hromádky

Jaroslav Kozák a Falko

chlpov, správa sa ako pitbull. Nikdy nezabudnem na pohľad, ktorý sa nám naskytol, keď sme ho kupovali u chovateľky v Bratislave. Doma mala vari šestnásť takýchto psíkov a keď ich zavolala a oni sa k nej rútili dolu schodmi, pripomínali jeden nádherný chlpatý pohybujúci sa koberec. Počul som, že sa s nimi nerada lúči, a tak sa jej ten „koberec“, zdá sa, predlžuje.

J. Matyáš: Už som spomenul, že kynológia je mojím koníčkom, takže psov mám okolo seba stále. Vyplýva to aj z mojej pozície riaditeľa výstav psov, ktoré organizujeme v Nitre a Trenčíne.

Dnes patrí pes takmer k povinnej výbave rodiny. Kto ho nemá, akoby ani nešiel s dobou. Je tento fenomén podľa vás zdravý?

J. Kozák: Psa majú chovať v takých rodinách, v ktorých ho chcú a v ktorých sa vedia o neho postarať. To znamená, že mu musia obetovať svoj čas. Psa treba cvičiť, aby neobťažoval susedov, treba sa oň starať, aby neochorel, treba ho po každej vychádzke umývať, ošetriť, aby sme mu mohli, ak chceme, dovoliť vyskočiť na pohovku. Treba vedieť čo s ním, ak odchádzame na dovolenku. Týchto povinností je mnoho. Rodičia často vyhovejú prianiu svojich detí len preto, aby mali pokoj a kúpený pes je potom zavretý v kúpelni v tme celé dni, lebo rodina naň nemá čas.

J. Matyáš: Pravda je, že ľudia si často kupujú psov bez ohľadu na to, aby mali hlbšie vedomosti o chove príslušného plemena a kynológii vôbec. Kúpiť psa len podľa toho, že sa mi páči – to je málo. Každé plemeno bolo vyšľachtené na iný účel a má špecifické vlastnosti i nároky. Pri obstarávaní psa treba zvážiť vlastné možnosti, chovateľský cieľ i potreby zvieraťa. Len taký pes, ktorého človek vychová s láskou a ktorého naučí priateľským kontaktom, neobťažuje okolie a nie je príčinou averzie okolia voči chovateľovi.

Ing. Jaroslav Matyáš a jeho Nera

Vaše cesty sa opäť stretli pri zaujímavom vydavateľskom počine – kynologickom kalendári. Čo vlastne motivovalo vznik tohto projektu?

J. Kozák: Po rokoch sme sa úplne náhodou stretli v Nitre na ulici. Dali sme si kávu, slovo dalo slovo, padlo rozhodnutie spojiť naše profesie. Kynologický kalendár vtedy, pred piatimi rokmi na trhu chýbal a chceli sme aj jeho prostredníctvom popularizovať a predstavovať plemená čistokrvných psov.

J. Matyáš: To bol jeden cieľ, a druhým bola potreba mať pre chovateľov na výstavách po ruke upomienkový predmet trvalejšej hodnoty. Niečo, čo pripomenie výstavu, možno úspech chovateľa. Kalendár tieto ciele spĺňal. Preto sme ho vymysleli ako pomôcku pre kynológov. Zaraďujeme do neho fotografie konkrétnych psov v ich prirodzenom prostredí, kontakty na výstavy u nás i v blízkom zahraničí, takže chovateľ si môže plánovať výstavy, na ktorých sa chce zúčastniť. Pripomína mu to celý rok kynologické dianie. Jaro Kozák zastrešuje vydavateľskú časť tohto projektu a fotografuje psíkov, ja robím výber fotografií, i keď je to niekedy veľmi problematický výber. Snažíme sa, aby snímky vyvolali v ľuďoch priaznivé emócie.

Napĺňa vás táto práca? Služobne za klientmi i fotografiami i po výstavách najazdíte stovky kilometrov. Chce to čas, zaujatie...

J. Kozák: Každá práca, ktorá má mať zmysel, za ten čas i námahu stojí. Kynológom, ale nie len im, sme chceli ponúknuť špičkový výrobok, taký, ktorý by ich aj orientoval v chove. Zatiaľ sa nám to darí.

J. Matyáš: Kladná odozva od chovateľov je možno podmienená aj tým, že sa snažíme, aby kalendár nebol len samoúčelným produktom určeným pre trh, ale aby v ňom boli zahrnuté, takpovediac, v kocke, všetky potrebné informácie pre chovateľa. To je to, čo ho odlišuje od iných na trhu a čo kynologická verejnosť vie oceniť.

Viera Herichová

<<< späť