Wanda Hrycová:

Bilbo je najlepšia antikoncepcia

Nazdar, opäť sa Vám po dlhšom čase hlási Sysa Fajdová- Čiefová. Verím, že máj, lásky čas dopadol  podľa Vašich predstáv, a že ste si našli čas aj na prečítanie Kynologickej revue. Minule som sa spoločne s Vami zamýšľala nad významom slova osobnosť. Iste, poviete si, koľko ľudí, toľko názorov a ja to plne akceptujem. Ale predsa... minulá úvaha ma posunula k tej dnešnej. A tak sa pýtam. Prečo mladý človek na Slovensku tak ťažko preráža? Prečo, keď je v niečom dobrý, má automaticky „tlačenku?“ To čarovné slovo prečo by som mohla napísať aspoň tisíckrát, ale načo. Viem, že sa tým nič nezmení. Ale predstavte si, že máte meno, ktoré každý pozná podľa rodičov, a vy pritom strašne túžite presadiť sa sám. Máte nato. Ale okolie to neakceptuje. Stále to cítite a makáte na 200%. Ale to už nevidia. Závisť funguje... Má s tým skúsenosti aj ona. Ale zvykla si a mám pocit, že sa aj celkom slušne obrnila. Odoláva, dokazuje, pracuje a venuje sa jemu. BILBOVI.
Wanda Hrycová, mladá, ale generálna riaditeľka divadla Nová scéna. Tá Wanda, o ktorej sa toľko písalo, pretože šéfuje a je dcéra Andyho Hryca.

V detstve som psa nikdy nemohla mať. Rodičia si to jednoducho neželali, a mám pocit, že mali celkom rozumný argument. Vedeli, že starostlivosť by zostala na nich a neboli ďaleko od pravdy. Tento sen som si splnila až teraz a neľutujem, cítim, že som už dostatočne zrelá na to, aby som sa oňho postarala.

V kútiku duše Vám to určite bolo ľúto...
Na jednej strane trochu áno, veď každý okolo mňa mal svojho miláčika. Ale keď som potom zbadala, ako sa tie „decká“ stále ponáhľajú domov, pretože musia vyvenčiť psa, veľmi som im nezávidela.

Prečo?
Nebola som obmedzovaná, chodila som, kam som chcela, robila som, čo som chcela. Pripúšťam, že keď sa kamaráti rozprávali o svojich psoch a ukazovali fotky z dovoleniek, bolo mi trochu ľúto. Ja som si z dovolenky na Cypre priniesla akurát tak korytnačku, to bolo moje jediné zviera.

Pes teda nepripadal do úvahy, či teda áno...
Široké spektrum záujmov. Vyskúšala som takmer všetko, od karate, cez balet, až po výtvarnú. Zo všetkého ma po istom čase vyhodili, bola som totiž strašne netrpezlivá.

Zo všetkého určite nie...
To je pravda, jediné, čo ma držalo stále, bol dramatický krúžok. Práve to sa nepáčilo otcovi, nechcel mať zo mňa herečku, no trpel to.

Mám pocit, že žiadny herec nechce, aby dieťa pokračovalo v jeho šľapajach...
Vysvetlenie je úplne jednoduché, herecký chlebíček je náročný, vyžaduje si sebazapieranie, námahu a to už nehovorím o tom, čo to znamená pre rodinu.

Rozhodnutiu mať psa predchádza zrelá úvaha. Predsa, je to zmena  a zásah do života človeka...
Keď som sa definitívne rozhodla, že ho chcem, nastal celkom iný problém. Potrebovala som nájsť rasu, ktorá je veľká, spoločenská, keďže veľa cestujem, nepotrebuje veľa pohybu atď...Kritérií bolo veľa. Som pragmatický typ človeka a k takémuto závažnému rozhodnutiu dospejem až po dôkladnom zvažovaní. V tomto prípade mi z toho všetkého vyšla len jedna jediná rasa. LABRADOR RETRIEVER a som veľmi spokojná.

Iné rasy zdá sa nezabodovali...
Mám rada veľkých psov,no pred niektorými rasami mám rešpekt. Napríklad taký doberman alebo pittbull. Sú krásne. Ale keď ich teraz stretávame na prechádzke, tak toho svojho radšej ťahám čo najďalej. Aj keď viem, že správanie psa je verným odrazom výchovy majiteľa.

Prečo je to on?
Neviem, čím to je. Stále som mala okolo seba veľa mužov, ženy by som mohla spočítať na prstoch jednej ruky.

Neveríte im?
Asi to nie je otázka dôvery, resp. nedôvery. Nemám so ženami zlé skúsenosti, je to približne vyrovnané, ale pri chlapoch sa cítim lepšie. Bolo to tak, odkedy si pamätám.

Dominantná žena=dominantný pes. Platí to?
Neviem, či práve dominantný, no niečo spoločné máme. Je to najlenivejší pes pod slnkom. Vstáva, keď ja, aj to ledva, ledva,je maznavý ako ja, keď sa potrebujem „pomojkať“, je vždy pri mne.Je to príjemný pocit.

Neviem, koľko má rokov, ale demoláciu bytu už asi máte za sebou...
Vzhľadom na to, že má 3 roky, máme už túto etapu života za sebou, aj keď človek nikdy nevie, aké prekvapenie Vám pes pripraví. Ten môj je špecialista na odpadkové koše. Naposledy zjedol pol kila masla, ktoré som vyhodila.

Aké to malo následky?
Na parketách žiadne, v jeho bruchu veľké, asi tak dva dni mu bolo zle. Ale viem, že keby tam to maslo našiel teraz, urobí to znova. Už ho radšej ani nebijem, aj keď priznávam, že som mala aj takéto vychovávacie maniere. Teraz mu verbálne vstupujem do svedomia, no tie jeho oči vždy moje výčitky akosi "zrelativizujú".

Máte pocit, že Vám rozumie?
To nie je pocit, to je istota. Rozumie všetko.Je vnímavý a empatický a vycíti každú moju náladu. Reaguje neuveriteľne.

Ešte ani raz sme nespomenuli jeho meno...
Bilbo.Meno dostal podľa Tolkienovho Hobbita, Bilba Pytlíka.

Zvádza to vyslovovať Bilbord...
Aj to už máme za sebou, keď bol ešte maličký, išla som na dovolenku a nemohla som ho zobrať so sebou. Keď som sa vrátila, zistila som, že známa, u ktorej bol, ho oslovovala Bilbord. Nezanechalo to na ňom žiadne následky, jemu je v podstate úplne jedno, ako ho oslovíte.Reaguje aj na medveď, či vysávač.

Môžete povedať,že prechovávate k nemu opičiu lásku?
To určite nie, som dobrý majiteľ. Testujem si na ňom svoju budúcu výchovu k deťom.On je najlepšia antikoncepcia na svete. Človek pri ňom príde na to, že zrazu nie je úplne slobodný, povinnosti a voľný čas si zadeľujem podľa neho.Je to zodpovednosť doteraz nepoznaná. Pôsobí to na mňa ako predohra pred materstvom.

Pes naozaj zaberie kopec času, treba ho aj vychovať...
Špeciálny výcvik nemal, ale chodil sa učiť také tie základné povely, sadni, ľahni, zostaň.A aj keď sa hovorí, že psa si musí majiteľ vychovať sám, pretože inak to nefunguje, ja som spokojná. Poslúcha na slovo a nemám s ním žiadny problém.Vlastne mám. Ale to iba vtedy, ak sa mu dostatočne nevenujem. Okamžite mi to dá pocítiť, spôsobom, ktorý už dobre poznám.Ignoruje ma a ja viem, že prišiel čas, vstúpiť si do vlastného svedomia.

Zdá sa, že Bilbo Vás pozná dokonale. Otázka je, či Vás poznajú aj Vaši zamestnanci. Čo keby niekto z nich ponúkol Bilbovi účinkovanie v hre...
Takéto čosi som okamžite zatrhla pri muzikále Cigáni idú do neba. Tam nám účinkoval živý kohút, ktorý je už teraz chvalabohu so svojimi sliepkami.Myslím si, že každé zviera má na tomto svete svoje poslanie, úlohu, a svoje miesto. Divadlo to určite nie je.Zvieratá sa totiž nemôžu slobodne rozhodnúť, čo chcú. Ľudia áno.

Tak ako inak sa Vám dostať pod kožu, ak nie cez Bilba...
(obrovský smiech) Na to neexistujú overené triky.

V poslednom čase sa rozmnožili prípady, keď pes napadol človeka...
Neviem, či som dostatočne kompetentná vyjadrovať sa k tomu, kto je za to zodpovedný.Keby áno, asi by už tento problém bol dávno vyriešený.Faktom zostáva, že napadnúť Vás môže akákoľvek rasa.Nie je to len v psovi, je to aj v majiteľovi.Kto ale posúdi alebo rozhodne, či ten alebo onen človek je schopný vychovávať aj agresívnejšiu rasu? Ja nie! Ale niekto taký by mal existovať.

Odkedy máte svojho miláčika ste určite prehodnotili niektoré svoje názory...
V prvom rade lepšie chápem debaty psíčkarov. Domáce zvieratá sú vždy vďačnou témou na rozhovor. Tomu som predtým nerozumela. Pes cíti Vašu lásku a dáva Vám ju pri každej možnej príležitosti. Je krásne mať pri sebe niekoho, kto Vám rozumie, nezradí a ešte aj od Vás závisí.

Vy sa ešte aj v tomto veku hráte s plyšovými hračkami?
To je Bilbova. Má rád plyšové hračky, keď ide so mnou do obchodu sám si vyberie tú naj. A ja ju tu mám, pretože ma to upokojuje. Okrem toho si ho sem/do kancelárie/zvyknem brať, a tak tu mám jeho kompletnú výbavu, aby, keď príde, mu nič nechýbalo.

Čo povedať na záver? Milujem túto prácu, vždy pri nej spoznám niekoho nového, občas z toho vzniknú priateľstvá na celý život. Som rada, keď mi hosť spätne zavolá a vyjadrí svoju spokojnosť. Predstavte si, že aj to sa mi v tomto čudnom svete stáva. Naposledy ma takto potešil Peťo Slivka. A tak aj teraz dúfam, že poteším nielen Vás, svojich čitateľov, ale aj Wandu? Veď čo, keď je to moja dobrá budúca priateľka? Hop!!! To asi nie...veď povedala, že má radšej „mužov“ kamošov. No nič, uvidíme... Tak nazdar o mesiac... Vaša Sysa

Sysa Čiefová-Fajdová

 

<< späť