4.10. - skupiny odchovov: 1. Winner Della Canterana,
2. Berboss Love Melody, 3. Lucifer of Janes's Home
4. 10. - chovateľská skupina:
1. Spice Twice, 2. Jankina záhrada, 3. Rus Kornels
Niet žiadnych pochybností o tom, že najväčší
prístup k informáciám ohľadne Európskej výstavy psov mali chovatelia zo
Slovenska. Nehovoriac o vplyve reklamy, ktorá sa na nás valila už v priebehu
celého roka a s blížiacim sa termínom Eurodogshow na svojej intenzite
pridávala. Človek si teda právom mohol myslieť, že to nebude len výstava pre
celý kontinent, ale aj demonštrácia sily slovenskej kynológie. Príležitosť
ukázať svoju početnosť a kvality chovov, ktorú využije každý slovenský
milovník a chovateľ psov. Nakoniec to však dopadlo práve naopak a väčšina
krajín nám jasne dala najavo, že čo do početnosti a nejakej súdržnosti sa
s nimi veru rovnať nemôžeme.
V konkurencii viac než 10 tisíc prihlásených psov bolo zo Slovenska iba takmer 1300 jedincov...
Tento počet ďaleko prevyšovalo viacero krajín, medzi nimi, samozrejme,
Taliansko, ktoré týmto jasne potvrdilo svoju pozíciu. Nie nadarmo sa tejto
krajine v poslednom čase čoraz častejšie „nadáva“ niečo v tom zmysle, že je
kynologickou veľmocou Európy.
V čom to je? Naozaj až
tak výrazne zaostávame za ostatkom kontinentu? Alebo si jednoducho nevážime
už ani podujatia takéhoto významu?! Pritom by sme si mali, obzvlášť keď sa
konajú na našom území a so všetkými príslušnými výhodami a privilégiami pre
nás! To si naozaj našinec neuvedomuje, že on musel uhradiť poplatok vo výške
smiešnych 1000,- Sk, zatiaľ čo cudzinec musel za to isté zaplatiť 80 eúr! Ak
k tomu prirátame cestovné výdaje, myslím, že každému musí byť jasné, aké
privilégiá som mal na mysli... Nechcem sa nikoho dotknúť, ale to
zvýhodňovanie domácich vystavovateľov bolo až príliš očividné. Veď jediné,
čo sme nemali lacnejšie v porovnaní s ostatnými, bola výška poplatku za
použitie centrálneho parkoviska. Vlastne ani to nie je celkom pravda,
pretože našinec sa do dejiska Európskej výstavy psov dostavil nanajvýš v deň
jej zahájenia, ale väčšina cudzincov tu už musela byť zhruba o deň skôr.
5. 10. - národné plemená: 1. Fibby Kolárov dvor, 2. Ch. Kaliovaaran
Darcek, 3. Alan z Ruženice
Best In Show: 1. ICh. Milwaukee DeNgorong-Ngorong, 2. Stablemaster'sNothern
Hope, 3. Ch. Parce Que De Menuel Galopin
A to už fakt pomlčím
o tom, že psy zo vzdialenejších kútov Európy sa po ceste stávali menšími
ašpirantmi na získanie titulu... Veď to naše Slovensko nie je zas až také
veľké, aby sa pri jeho zdolaní unavil povedzme pes z Humenného až tak, že ho
únava vyradí z boja. Alebo si neveríme a radšej svoje odchovy na
medzinárodnom poli neukážeme? Alebo, jednoducho, nemáme sa čím prezentovať?
To asi nie...
Našťastie, chovatelia
z iných krajín majú v istých otázkach pomerne jasno, takže niet divu, že
počtom svojich reprezentantov nás zatlačili do úzadia. Ono sa síce vraví, že
kvalita je prednejšia, než kvantita, ale v tomto prípade treba dané
príslovie trochu poopraviť. Musela by to byť krajina kynologických zázrakov,
v ktorej by bolo odchovaných iba pár jedincov, ale každý s prednosťami
šampióna...
Niet teda divu, že
vytúžené tituly sa ušli slovenským psom iba v ojedinelých prípadoch. Darmo,
akokoľvek nám boli rozhodcovia naklonení, tých bezmála 1300 domácich psov sa
v prisilnej európskej konkurencii vskutku stratilo. A propos, rozhodcovia...
Zbor arbitrov bol tentoraz vskutku svetový, veď pozvanie prijali aj
odborníci z rôznych (pre nás) exotických krajín. Z môjho pohľadu si však nie
som celkom istý, či tá „svetovosť“ má v tomto prípade opodstatnenie. Predsa
len sa jednalo o európsku a nie svetovú výstavu, takže pozvanie rozhodcov
napríklad z Japonska alebo Austrálie bolo istým spestrením, ale zároveň aj
zbytočným mrhaním prostriedkov, ktoré sa dali využiť inakšie. A tiež si
nemyslím, že nemáme v Európe dostatok kvalitných rozhodcov... Veď od tých z
„nekonečných“ diaľav sme sa nedočkali žiadnych prevratných posudkov, ktoré
by ich európskym kolegom poslúžili ako ponaučenie.
Ak ste od Eurodogshow
v Bratislave očakávali niečo extra, zaiste bolo pre vás sklamaním. Ak ste
túžili iba po vkusnom nadviazaní na tradíciu, spokojnosť je na mieste.
Myslím, že aj keď to nebola tá najdokonalejšia zastávka v histórii celého
podujatia, dostatočne ďaleko má aj od tých menej vydarených. Skôr sa
zaradila medzi tie organizačne lepšie. Veľkou mierou sa o to pričinili
diváci, ktorí v niekoľkotisícovom počte premenili Inchebu na prehustené
mravenisko.
Veru, divák sa tu mal
na čo pozerať. Osobne ma príjemne prekvapila prezentácia v podaní Pedigree,
ktoré svoj stánok poňalo nanajvýš originálne. So svojou spletitosťou
a poschodím pripomínal skôr hrad! Tí, čo očakávali od Pedigree v celom
Eurodogshow iba partnera, ktorý položí sponzorský dar a na viac sa nezmôže,
sa o svojom omyle mohli presviedčať na každom kroku. Celková úprava
výstavného areálu, ako aj samotných kruhov, bola esteticky na vysokej
úrovni. Za to však nepatrí uznanie iba usporiadateľom, ale aj Pedigree. Pre
mnohých bolo prekvapením aj to, že v „hrade Pedigree“ sa mohli občerstviť
nielen slovenskí a českí členovia Pedigree a Whiskas klubu, ale
z ktorejkoľvek európskej krajiny.
Dobrým dojmom pôsobil
aj stánok Eukanuba... Žiaľ, prezentácia ostatných firiem bola z môjho
pohľadu menej nápaditá a slabšia. Poniektorí význam celej akcie dosť
podcenili a ich prezentácia pôsobila zjavne nepripravene. Za to si už ale
každý musí spytovať svedomie sám.
V programovej štruktúre
bratislavskej Eurodogshow mi chýbalo zvýraznenie našich národných zvyklostí.
Netvrdím, že nebolo možné zaregistrovať v tomto smere žiadne snahy, ale
určite sa toho dalo vymyslieť a vykonať podstatne viac. Na druhej strane
však usporiadateľom nemožno odoprieť zásluhy v zabezpečení bezproblémového
priebehu celého podujatia. S výnimkou úvodného kolapsu pri registrácii psov
sa prítomní fakt nemohli sťažovať, že by ono alebo tamto nefungovalo...
O každý detail, ktorý akokoľvek súvisel s hladkým priebehom akcie, sa staral
početný tím ľudí združených v organizačnom výbore. Tým zasa asistoval ešte
početnejší tím rôznych asistentov s vopred rozdelenými úlohami. Organizačne
to bola Európska výstava psov zvládnutá na výbornú!
Sprievodné programy sú
otázkou vkusu. Niekomu sadli a pripadali atraktívne, inému zasa
neulahodili... Čo už, každému sa vyhovieť nedá. Pravdou je, že takéto
veľkolepé kynologické podujatie bolo pridelené Slovensku úplne po prvýkrát
a isté je aj to, že podobné u nás tak skoro nebude. Aj preto sme mnohí mali
nadnesené očakávania, že to celé usporiadatelia pojmú nejako extra a prinesú
celému kontinentu výstavu, o ktorej všetci budú ešte dlho hovoriť, že bola
nevídanou udalosťou. Organizátori však radšej zostali pri zemi a našu
celoeurópsku výstavnú premiéru zorganizovali s dôrazom na istotu, bez
nejakých zbytočných rizík. A tak môžeme byť všetci spokojní a kľudní, že nás
v zahraničí síce nebudú chváliť až po samotné nebesá, ale ani hanobiť
a kritizovať. Eurodogshow v Bratislave každopádne nadviazalo na pozitívnu
tradíciu tohto kynologického sviatku najstaršieho kontinentu. Spokojnosť
vystavovateľov, divákov, zástupcov prezentujúcich sa firiem a v neposlednom
rade aj vrcholných zástupcov FCI dávala tušiť, že sme po organizačnej
stránke vyhoveli očakávaniam a nespôsobili nikomu sklamanie. Dôvera, ktorú
našej strešnej kynologickej organizácii prejavila Európska sekcia FCI
poverením organizáciou Eurodogshow 2003, jednoznačne nevyšla naprázdno.
Na záver chcem za
seba vyjadriť poďakovanie aj ľuďom, ktorí mali na starosti medializovanie
celej výstavy. Vďaka ich práci a odhodlaniu sa väčšina slovenských
popredných médií (či už tlačových alebo elektronických) venovala aj tej
krajšej a príťažlivejšej stránke kynológie. Po tom množstve všakovakých
nafúknutých afér so psami, ktoré napadli človeka, to veru bola príjemná
a potrebná zmena. Z nášho pohľadu bolo Eurodogshow 2003 kvalitným spestrením
tohtoročnej výstavnej sezóny. Možno sa usporiadateľom nepodarilo prevýšiť
očakávania, ale určite sa im podarilo ich aspoň naplniť. K celej Európskej
výstave psov sa, samozrejme, ešte vrátime... Zhrnutie výňatkov zo
zahraničnej tlače, ktorá sa touto akciou zaručene bude zaoberať, našu
čitateľskú základňu určite poteší.
Peter Kováč