DOG-TREKKING

Psovod je so svojím psom pri dog-trekkingu spojený postrojom a vodítkom s amortizérom (tlmičom nárazov), aké sa používajú aj pri canicrosse - behu so psom vo voľnej prírode, alebo psa môže viesť len na vodítku. Nie je však dovolené mať svojho psieho partnera pusteného na voľno.
Dog-trekking je disciplína, ktorá by mohla priniesť mnoho zážitkov jeho novým záujemcom, milovníkom psov a milovníkom pobytu v drsnej prírode. Dog-trekkingové preteky sú obvykle dlhé okolo sto kilometrov. Pretekári sú odkázaní v celku sami na seba a pred začiatkom dobrodružnej trasy podpisujú prehlásenie, v ktorom potvrdzujú, že sa zúčastnia pretekov na vlastné nebezpečie, a že sú si vedomí plne vlastnej zodpovednosti za seba i svojho psa.

Organizátori takýchto dog-trekkingových pretekov uvádzajú vo svojich propozíciách nevyhnutnú výstroj, ktorú pretekár musí niesť od štartu až do cieľa. Ak si však chce odľahčiť svoj ruksak s výstrojom, môže časť niesť aj jeho psí pomocník vo svojom vlastnom, tzv. psom batohu, ktorý má upevnený na chrbte.
Do povinnej výstroje patria nepochybne byvakovacie potreby ako spací vak, karimatka alebo hamaka, čelové svietidlo alebo dobrá baterka, jedlo pre seba i pre psa, voda pre seba i pre psa a miska pre psa. Pri každých pretekoch dostanú pretekári od usporiadateľa itinerár (plán trasy) a prípadne i mapu trekkingovej trate. Táto povinná výstroj je kontrolovaná na každých pretekoch individuálne, buď na štarte, alebo po príchode každého pretekára do cieľa. Výstroj, ktorú vám môže organizátor doporučiť, je, napríklad, mobilný telefón, pršiplášť, náhradné oblečenie a podobne.

Pýtate sa, ako to vyzerá na takýchto pretekoch?
Konajú sa väčšinou na dva, tri alebo aj štyri dni. Ich trvanie sa určuje podľa dĺžky trasy a času, za ktorý ju majú pretekári zdolať. Obvykle sa štartuje v minútových intervaloch.
Na trati si každý pretekár volí svoje tempo, akým pôjde. Niektorí kráčajú, prípadne striedajú chôdzu s behom, iní praktizujú súvislí beh rovnomerným tempom. Závisí to, samozrejme, aj od sily, vytrvalosti a kondície pretekára, aj jeho psa.
Na takýchto pretekoch nie je predpísané, s akým psom sa chcete postaviť na štart. Neodporúčam ísť v horúcom rozpálenom slnku so psami, ktorí majú skrátený nos (anglický buldog, francúzsky buldoček a pod.), pretože títo môžu mať pri vysokej záťaži problémy s dýchaním. Avšak nie je podmienkou to, akého máte psa a netreba sa báť postaviť na štart s nemeckým ovčiakom, či krížencom.
Dúfam, že si dog-trekking v blízkej budúcnosti nájde svojich priaznivcov a organizátorov, ktorí by sa rozhodli a našli odvahu usporiadať dog-trekkingové preteky i na Slovensku, pretože slovenská príroda ponúka mnoho pekných zákutí. Tých, ktorí by mali záujem o tento atraktívny kynologický šport a mali by chuť sa zúčastniť niečoho podobného, srdečne pozývame v septembri 2004 na takéto preteky, ktoré sa uskutočnia v prekrásnej podtatranskej prírode. Bližšie informácie o tomto podujatí uverejníme v blízkej budúcnosti v mesačníku
Kynologická revue a na internetovej stránke www.dogsport.sk.

Branislav Mathe

<< späť