Pôvod tohto plemena siaha na prelom 15 - 16 st.n.l., do obdobia prvého osídlenia a
portugalskej kolonizácie Azorských ostrovov. Na týchto ostrovoch v
Atlantickom oceáne zriadila portugalská vláda niekoľko kantonov, ktorých
riadenie a osídlenie zverila svojej feudálnej šľachte. Prvým guvernérom sa
stal Goncalo Velho Cabral, ktorý sa zaslúžil najmä o zaľudnenie ostrovov
Santa Maria a Sao Miguel.
Na začiatku kolonizácie vydal Don Henrique i príkaz na import domácich zvierat,
najmä dobytka na tieto ostrovy obývané predtým len vtákmi. Postupne, ako
uvádza Gaspar Frutuoso (1522 -1591), historik zo Sao Miguel vo svojej
historickej štúdii "Saudades da Terra", chov dobytka na Azorských ostrovoch
nadobudol také rozmery, že voľne sa pasúci dobytok divočel a vracal sa do
stavu pred udomácnením. Na stráženie a zaháňanie stád bolo potrebné
importovať i typických pomocníkov dobytkárov - psov. V južných častiach
Portugalska bol v tých časoch rozšírený chov strážnych psov používaných na
ochranu stád, ktorých si prví portugalskí kolonizátori najmä z Algarve a
Alantejo priviezli so sebou i na Azorské ostrovy.
Okrem Portugalcov, zemepisná poloha Azorských ostrovov prispela k rôznorodosti
kolonizujúceho obyvateľstva, od Španielov, Flámov a Bretóncov až po
Angličanov, každý z týchto národov si so sebou priniesol i svojich psov, čo
malo za následok ich vzájomné kríženie a v priebehu niekoľkých storočí i
vznik viacerých ostrovných plemien ako sú Fila de Sao Miguel a pes z
Terciery (toto plemeno po roku 1940 zaniklo).
Ing. Francisco Borges da Silva vo svojej štúdii o ostrove vymenoval až päť
plemien psov, ktoré sa pôvodne na ostrove nachádzali, a to Fila, Terciera,
Podengos, Rafeiros, kríženci fily a podengosa. Tieto psy boli vynikajúcimi
ochrancami viníc a domova a sú predchodcovia Fily de Sao Miguel. Okrem
týchto plemien sa na ostrovoch nachádzali i rôzne lovecké psy. Vznikom
plemena Fila de Sao Miguel a najmä vďaka jej vlastnostiam chov ostatných
plemien bol postupne potlačený a fila sa stala dominantným plemenom týchto
ostrovov. Obyvatelia ostrovov si na file cenia najmä jej ostrosť a oddanosť
jednému pánovi, čo si však na druhej strane už v roku 1867 vyžiadalo vydanie
pravidiel držby a chovu tohto plemena.
Tak, ako väčšina molossov, je fila inteligentná, pozorná a zároveň je i vynikajúcim
strážnym psom, ktorý pri strážení svojho pána a jeho majetku nepozná
kompromis. Navyše Fila de Sao Miguel je pri ochrane svojho prostredia
neúnavná, nedá sa ani odlákať, ani podplatiť. Je extrémne živá, oddaná
jednému pánovi, ochotná s radosťou mu slúžiť, vďačná za jeho prítomnosť a
lásku, ale zároveň je nevšímavá až nedôverčivá k cudzím a agresívna, ak ide
o ohrozenie jej pána. Napriek tomu, že patrí medzi stredne veľké psy s
krátkou srsťou, nevyžaduje si väčšiu starostlivosť o svoj exteriér, nie je
vhodná na chov v byte, pre svoj južanský temperament je vhodnejšia pre život
v záhrade.
Po prvýkrát bolo toto národné azorské plemeno oficiálne predvedené až na
Národnej výstave psov v Ponta del Garda 7. júna 1981. Medzinárodní
posudzovatelia Dr. Antonio Cabral a Ing.Luis Pinto Texeira boli mimoriadne
nadšení kvalitou, silou a temperamentom týchto psov, ale cesta k uznaniu
plemena sa iba začala.
V júni roku 1983 na prvej národnej výstave psov vo Vila Franca do Campo posudzovali
Dr. Jose Coreira a Dr. Carla Molinari Fily de Sao Miguel pochádzajúce z
rôznych častí ostrova. Toto im umožnilo overiť si vyrovnanosť a stabilitu
exteriéru i povahy a zároveň ich podnietilo k stanoveniu prvého konceptu
štandardu tejto rasy. Riaditeľ veterinárnej správy Dr.Luis Tavares Netto de
Saqueira si uvedomil, aký záujem o Azorské ostrovy by táto rasa mohla
vyvolať u milovníkov psov a navrhol v spolupráci s hlavným veterinárom
regiónu Dr. Medeirosom, aby regionálny tajomník poľnohospodár-stva a rybolu
ustanovil pracovnú skupinu, ktorá by vypracovala štandard pre plemeno Fila
de Sao Miguel.
V decembri 1983 bola už skupina ustanovená a jej členmi sa stali: Antonio Jose Amoral -
delegát Portugalského klubu milovníkov psov, Luis Mexia de Almeida -
chovateľ, Mária de Fatma a Mendes Cabral - predstavitelia vedenia
veterinárnej správy. Táto skupina vypracovala štandard, ktorý bol o rok
19.12.1984 schválený Clubom Portugues de Canicultura - CPC. Po oficiálnom
uznaní rasy sa začala aj zo strany poľnohospodárov skutočná motivácia pre
lepší výber žíhaných psov. Od vtedy väčšina psov sprevádzajúcich stáda
dobytka zodpovedá schválenému štandardu. O chov prejavilo záujem i veľa
amatérskych chovateľov najmä pre typické vlastnosti plemena - extrémnu
vernosť pánovi a vynikajúci strážny inštinkt.
Pán Francisco Teves v mene skupiny chovateľov požiadal v júni 1991 Regionálny
sekretariát poľnohospodárstva a rybolovu o subvenciu, aby mohol vydať
publikáciu podporujúcu rozvoj tohto národného plemena. Zároveň pre zlepšenie
chovu a jeho propagácie bol 15.10.1991 paňou M.F. Mendes Cabral a pánmi F.Tevesom,
L.M de Almeirom založený klub chovateľov Fila de Sao Miguel.
Prvá samostatná výstava psov Fila de Sao Miguel sa uskutočnila na základe
iniciatívy starostu mesta Ponta Delgata dňa 31.5.1992, zúčastnilo sa jej až
70 jedincov. Predstavenie rasy zástupcovi FCI p.Mário Perriconemu pre
overenie vyrovnanosti rasy potrebnej na jej uznanie na medzinárodnej úrovni
zorganizoval CPC Portugalský klub milovníkov psov v novembri 1992 v Ponta
Delgada i v Lisabone.
CPC - Portugalský klub milovníkov psov upravil štandard podľa požiadaviek FCI a
29.10.1993 bol na zhromaždení CPC v Lisabone predložený štandard FCI. Druhá
národná výstava sa uskutočnila 11.septembra 1994 v Ponta Delgada so 46
zapísanými psami. V marci 1995 na rokovaní výboru FCI vo Viedni bolo toto
plemeno uznané na medzinárodnej úrovni. 29. novembra 1995 CPC oznámil, že
plemeno je provizórne uznané na obdobie 10 rokov. Vo Francúzsku rasu
pričlenili do klubu CAMILA v roku 1996.
Charakter a vzhľad:
V prvom štandarde bolo uvedené: "...temperament agresívny voči cudzím..."
Je to zviera veľmi neohrabané a inteligentné, je vynikajúcim strážnym psom a je
lepšie počkať na súhlas majiteľa pred vstupom do jeho priestoru, lebo
nepozná kompromis. Fila de Sao Miguel je v obrane svojho prostredia neúnavná
a nemožno ju odlákať ani maškrtou. Je extrémne živá, vždy pozorná a ochranu
rodiny a majetku si berie k srdcu.
Nezasvätení, vidiac po prvýkrát správanie sa fily si myslia, že ten pes si
nie je sám sebou istý, lebo sa nepribližuje k cudzím ľuďom ani po výzve
pískaním alebo za maškrtu. Svoju pozornosť venuje totiž iba svojmu pánovi a
všetko, čo je mimo rodinného kruhu, je v jeho očiach nevýznamné a
nezasluhuje si ani jeho pohľad. Je to vynikajúci rodinný pes, ktorý venuje
celú oddanosť svojim pánom a voči nim je dochviľný a podriadený.
Fila má širšie využitie. Je príkladný bouvier, ale je vhodná i na stráženie a
obranu. Pred viacerými rokmi bola používaná i ako posol, prinášala poštu a
jedlo svojmu pánovi, ktorý pracoval viac kilometrov od domova. Tento pes je
obzvlášť nadaný na prácu pomocníka pastiera, spoľahlivo dohliada na dobytok
a je veľmi rozhodný, v prípade potreby hryzie tak, aby neporanil kravské
vemeno. Súčasne je schopný byť oveľa viac odstrašujúci a hrýzť vyššie, ak sa
dobytok snaží utiecť. V Portugalsku je súčasťou republikánskej gardy.
Čo si človek najskôr všimne je zostrih uší, lebo len málo ovčiarskych psov má
okrúhle uši. Strih uší fily má iba funkčný, a nie estetický význam. Dôvody
otectomie sú:
1.Na Azorských ostrovoch je takmer 100%-ná vlhkosť vzduchu a otectomia tak
znemožňuje hromadenie nečistôt a chráni pred zápalom ucha.
2.Pri práci chráni pred poranením uší.
3.Orezané uši sú pohyblivejšie a umožňujú lepšiu orientáciu, za vysokej vlhkosti a v
hmle sa psy lepšie orientujú podľa zvukov.
4.Keď sa kravám zahryznú do zadných nôh, tieto kopú a keďže psy majú hlavu tesne pri
zemi, môžu dostať úder na úrovni uší. Tvar kopýt dobytka je taký, že niekedy
nechty odtrhnú časť ucha.
Okrúhly strih má pôvod v jednoduchosti úkonu, nakoľko sa ľahko realizuje po ohnutí
ucha. Tento strih siaha až do antiky, do obdobia kočovníctva a bol používaný
vo všetkých oblastiach, ktoré boli pod vplyvom Rimanov. V Turecku existujú
tri plemená s takýmto strihom, v Rusku ho má ruský ovčiak, od kaukazských (viac
ako 10 druhov) až po stredoázijských ovčiakov.
Ako každý pes, i fila túži žiť so svojím pánom, nepotrebuje veľkú
starostlivosť, ale vyžaduje si pozornosť a mnoho pohladení. V byte môže žiť
iba z lásky k pánovi, pretože je neustále aktívnym psom a pre pohodu
potrebuje pohyb v záhrade. Musí dostať rozhodnú výchovu, ktorá mu vštepí
zákazy hneď od začiatku. Chápe veľmi rýchlo, čo sa od neho vyžaduje a výučba
je o to ľahšia, čím skôr sa začne, pričom treba dodržať koherentnosť, čo
znamená, že zákaz z predchádzajúceho dňa platí a nesmie sa porušiť. Ak vás
Fila de Sao Miguel oslovila, vedzte, že budete mať dokonalého psa plného
energie. Ak ho necháte pracovať pri stáde dobytka, bude celý rád po vašom
boku, šťastný, že môže zdieľať privilegované chvíle so svojim pánom.
Milan Biroš