|
Vzhľad
Biely švajčiarsky ovčiak je silný, dobre stavaný, stredne veľký pes so
stojacimi ušami. Poznáme hrubosrstého alebo dlhého hrubosrstého bieleho
ovčiarskeho psa. Oba druhy majú stredne ťažkú stavbu kostí, vystretý postoj
a elegantný, harmonický telesný vzhľad.
Pomer medzi dĺžkou trupu (od pysku po sedací
hrb) k výške musí byť 12:10. Správaním je biely švajčiarsky ovčiak väčšinou
temperamentný, vôbec nie nervózny, pozorný a vždy ostražitý. K cudzím osobám
je však občas zdržanlivý, ale nikdy nebude bojazlivý alebo agresívny.
Hlava tohto psa je silná, jemne modelovaná a súmerná k telu. Zhora a zo
strany pôsobí formovanie klinovito. Vrchné hraničné línie lebky a papule sú
paralelné. Horná časť hlavy v súvislosti s lebkou je iba málo klenutá.
Zreteľná je stredná brázda, ktorá je síce úzko formovaná, ale viditeľne
rozpoznateľná. Tvárová časť lebky sa delí na štyri časti. Ňufák strednej
veľkosti by podľa odporúčaní mal mať čierne pigmentovanie, ale prípustný je
aj svetlejší. Papuľa musí byť každopádne mocná a v pomere s lebkou masívne
dlhá. Chrbát nosa a spodná línia sa majú spolu ľahko zbiehať. Pery sa
vyžadujú suché, dobre uložené a najlepšie úplne čierneho sfarbenia. Čeľusť
a zuby sú rovnako ako u iných plemien aj tu nesmierne dôležitým faktorom.
Vyžaduje sa silný a priliehajúci úplný nožnicový zhryz, pričom zuby stoja
v čeľusti kolmo.
Najprijateľnejšie oči majú mať tvar mandle. Vsadené sú jemne krížom a hnedej
až tmavohnedej farby. Očné viečka, ktoré musia dobre priliehať sa odporúčajú
čierneho sfarbenia.
Uši má biely švajčiarsky ovčiak zasadené vysoko, nesie ich vzpriamene.
Z predného pohľadu by mali byť vysoko vzpriamené vo forme dlhých,
zaokrúhlených trojuholníkov vo vrchnej časti.
Stredne dlhý, svalnatý a zasadený krk má harmonizovať s telom. Elegantná
šijová línia prebieha bez prerušenia od masívne vysoko nosenej hlavy až
k telu, ktoré je silné, muskulatúrne a stredne dlhé. Dominuje mu
horizontálny pevný chrbát so silne svalnatými lopatkami.
Prsia by nemali byť príliš široké. Ich rozmer by mal zaberať zhruba
polovičku výšky. Siahajú až k lakťovým oblúkom. Hrudný kôš a predhruď sú
zreteľné. Brucho a boky majú formu napnutých bočných partií, pričom brušná
línia je ľahko vtiahnutá.
Chvost je dookola husto porastený, šabľovitý, ku koncu sa zužuje. S hlbokým
zasadením siaha minimálne po lakťové kĺby. V pokoji visí alebo je ohnutý
v spodnej tretine. V pohybe je vyššie, ale nikdy nie nad úrovňou chrbta.
Údy (hmotnosť): silné, šľachovité, stredne ťažké.
Ramená zhora: v dostatočnej dĺžke silno svalnaté.
Postoj zpredu: Mierne široký, zo strany dobre viditeľné zakrivenie.
Lakte: priliehajúce.
Spodné končatiny: dlhé, priame, šľachovité.
Laba: silná, iba málo zakrivená.
Ramená: dlhé a dobre položené. Dobré zaoblenie a celá časť ramien dobre
svalnatá.
Zadný pohľad: priamy a paralelný, nie široký. Zo strany pekne zaoblený.
Predné stehná: stredne dlhé so silnou muskulatúrou.
Zadné stehná: stredne silné, šikmé s pevnými kosťami, dobre svalnaté kĺby.
Lakťové kĺby (zadné): silné a dobre zaoblené.
Laby: stredne dlhé, priame, šľachovité. Pazúry musia byť oddelené.
Paprčky: oválne, vzadu trocha dlhšie ako vpredu, palce ležiace husto vedľa
seba, dobre klenuté. Pazúry majú mať tmavú (čiernu) farbu.
Chôdza, srsť, rozmery
Biely švajčiarsky ovčiak je v pohybe rytmický. Dôležitými prvkami jeho
chôdze sú rovnomernosť, vytrvalosť, priame vystupovanie, rázny krok
a v kluse prispôsobenie sa terénu s ľahkým našľapovaním nohy.
Kožu bez záhybov
s tmavým pigmentovaním môže pokrývať výlučne biela srsť. Vlas má byť stredne
dlhý, hustý, dobre priliehajúci hrubosrstý alebo dlhý hrubosrstý, pokrytý
spodnou srsťou. Kratšie osrstenie je na papuli, tvári, ušiach a prednej
časti. Šija a chrbát sú pokryté trocha dlhším vlasom. Iba jemne zvlnená
a tvrdá srsť nie je v prípade tohto plemena chybou a je prípustná.
Veľkosťou sa psy a suky
odlišujú. U psov je prípustná v rozmedzí 60 až 66 cm, u súk 55 až 61 cm. Psy
vážia približne 30 až 40 kíl a suky 25 až 35 kg. Typizované psy však nesmú
byť vylúčené z chovu kvôli menšej nadváhe alebo podváhe.
|
|
Chyby
Každé porušenie
predpísaných štandardov sa vníma ako chyba. Pri oceňovaní sa ale zohľadňuje
stupeň porušenia vo vzťahu k závažnosti chyby. Tie sa delia do troch
kategórií na ľahké, ťažké a vylučujúce – neprípustné.
Ľahšími sú slabé divé zafarbenie, slabé žltkasté tieňovanie na špicoch
ušníc, chrbte a vrchnej prednej strane chvosta. Sem patrí aj absencia –
strata pigmentových škvŕn na ňufáku, perách alebo očných viečkach.
Kategóriu ťažkých chýb tvoria väčšinou nemotorný vzhľad, takzvaný štvorcový
– kvadratický formát. Ďalej nedostatočné pohlavné rozdiely, chýbajúce viac
ako dva PM1, visiace alebo zlomené a prevrátené uši, silne zvažujúca sa
línia chrbta. Častou chybou je okrúhly, ba až zlomený (hákový) prevrátený
chvost. Mäkké, vlnovité a kučeravé osrstenie alebo vyslovene dlhá srsť,
ktorá neprilieha k telu, je rovnako ťažkou závadou. Nevynímajúc
nepriliehajúce podložie srsti k telu. Ak je divé sfarbenie (žltkastý odtieň)
na príslušných partiách zreteľné, považuje sa to už za ťažkú chybu. Zároveň
je nutné podotknúť aj to, že M3 sa nemusia zohľadňovať.
Vylučujúcimi a neprípustnými chybami sú v prvom rade bojazlivosť a agresivita.
Výnimkou ale nie sú ani jedno alebo obidve modré oči, prípadne vystupujúce
oči, entropia, sktropia... Úplne nežiadúcimi sú predkus, podkus a skrížený
skus. |
 |
