BRAZÍLSKA FILA |
Spoločenský velikán
Samotný názov plemena prezrádza, že ide o zaoceánskeho psa. Vyznačuje sa mohutným vzrastom, čo logicky vysvetľuje jeho spolupatričnosť k dogovitým psom. Pôvodne to bol tvor využívaný predovšetkým farmármi na osamelých usadlostiach a plantážach, ale dnes už sa radí medzi popredné spoločenské plemená. A to aj vďaka tomu, že sa s ľahkosťou aklimatizuje, nemá problém prispôsobiť sa rôznym klimatickým podmienkam.
|
 |
Popredný švajčiarsky kynologický publicista Hans Räber o brazílskej file napísal, že je to nepochybne staré plemeno s mladou históriou. Do Európy sa tento pes dostal pričinením moreplavcov, ktorí sa pred stáročiami pohybovali medzi domovskými kráľovstvami a vzdialenými kolóniami. To vysvetľuje aj fakt, že sa brazílska fila vyskytla v Európe najviac na území Anglicka, Španielska, Francúzska, Portugalska a Holandska. Všetko sú to krajiny, ktoré disponovali flotilami a vlastnými kolóniami. Dilemou zostáva, či je
toto plemeno pozostatkom indiánskych psov, pretože nikdy to nikto
nepotvrdil. Ak však vezmeme do úvahy skutočnosť, že Ameriku čoby kontinent
objavili Európania a opäť Európania doniesli tohto psa do našich končín, tak
nám v zmysle dostupných vedomostí nezostáva nič iné len veriť, že máme
vskutku do činenia so psom indiánskych kmeňov. |
|
Patagonien dog (patagónsky pes) bol stredne veľký s ostrou srsťou , ktorá mohla byť krátka, ale aj dlhšia. Farba srsti mala rôzne odtiene, ale z dostupných historických materiálov môžeme usudzovať, že prevládala hnedá. Dokazujú to nákresy a poznámky samotného Darwina, ktorý sa na ceste okolo sveta zastavil v roku 1834 v ústí Santa Cruz River, kde sa stretol s Indiánmi kmeňa Teheulche a ich psami. V podobnom zmysle ako Darwin sa o patagónskych psoch zmienil o niekoľko rokov neskôr aj námorný kapitán Robert Fitzroy. Nikto však nevysvetlil, prečo nakoniec tento druh zmizol zo zemského povrchu. Prezrádzajú to až dnešné štúdie, z ktorých sa dozvedáme, že hladomor v 19. storočí takmer vyhubil pôvodné obyvateľstvo a úplne ich psov. Ľudia boli radi, že uživia samých seba a nie to ešte psov. Neoficiálne si však môžeme myslieť, že následkom hladu jednoducho svojich psov zjedli. Nakoniec statkári usídlení v Brazílii začali moreplavcov žiadať, aby im priniesli z Európy vyvezené exempláre patagónskeho psa, pretože mali vedomosť o jeho dobrom znášaní tamojšej klímy. Do akej miery je dnešná brazílska fila v príbuzenstve s patagónskym psom môžeme už len hádať. Je totiž naivné si myslieť, že moreplavci prinášali späť iba čistokrvných a žiadnych krížených jedincov. Nehovoriac o tom, že nekontrolované kríženie potom pokračovalo aj v Brazílii so psami dovezenými z Európy. Iná verzia o pôvode brazílskej fily sa opiera o psa zvaného Lebrel. Bernard Diaz dell Castillo ho opisuje vo svojich dejinách o dobití Nového Španielska: "V Yucatane (Mexiko) sa lovili hlavne jelene a králici. S jedným lebrelom sme usmrtili až 10 jeleňov a veľa králikov. Keď sme už prezreli celé územie, vrátili sme sa na loď, ale toho psa sme so sebou nevzali." Nie je však jasné, či toho lebrela Španieli priniesli so sebou už na Yucatan, alebo ho objavili na tomto území. Isté je len to, že zmienky o rôznych formách tohto psa sa objavujú vo väčšine písomností z výprav do týchto končín sveta.
|
|
AKO TO TEDA JE? Priama väzba brazílskej fily je preukázateľná na plemená alanoiov a lebrelov. Pôvod týchto plemien je však rovnako zastretý tajomstvom. Značná je však podobnosť staršieho typu brazílskej fily (známa aj ako farmársky pes) s Perro de Presa Canario a s Perro Mallorquin. Príbuznosť fily s týmito starými španielskymi bojovými psami sa nedá spochybniť. Otázne je už len to, aké iné psy sa na nekontrolovanom šľachtení podieľali. Kynolo-gická súčasnosť poukazuje na starého španielskeho alana, ktorý sa považuje za praotca súčasnej brazílskej fily. Alano bol známy už v 14. storočí a výzorom sa najviac podobal na ľahších dogovitých psov. Do Európy sa mali dostať pri sťahovaní národov vďaka Alanom zo Stred-ného Kaukazu. História dobytia Južnej Ameriky nás oboznamuje s faktom, že väčšina konkvistádorov priniesla do Nového Sveta viacero psov. Počas plavieb sa často zastavovali doplniť si zásoby na ostrovoch v Atlantiku, kde nechávali mnoho psov ako výmenu za potraviny. Následne sa tie miešali s domorodými psami, ktorých potomkovia putovali ďalej na kontinent aj do Brazílie. Pre pôvod brazílskej fily to bude najlogickejšie vysvetlenie. Samozrejme, miešanie pokračovalo aj v krajine pôvodu tohto plemena.
|
|
|
SÚČASNOSŤ V Brazílii bolo toto národné plemeno dlhú dobu v úzadí, ale situácia naberá pozitívny zvrat. Počet odchovaných jedincov z roku na rok narastá. Dnes už sa fila vo svojej domovskej krajine nepovažuje za farmárskeho psa. Donedávna ju nenávideli práve kvôli tomu, že mnohí obyvatelia mali vedomosť o ich využití proti ich predkom pracujúcim na plantážach. Nebolo zriedkavosťou, že na vzbúrených robotníkov poslal majiteľ plantáží celé svorky týchto psov. Modernizáciou spoločnosti v Brazílii sa však na tento negatívny fakt zabúda. Využitím sa fila vo svojej vlasti stala klasickým strážnym psom. Krajina futbalových Majstrov sveta je totiž pomerne známa rozšírenou kriminalitou. Každý kto tam má nejaký majetok si ho stráži všemožnými spôsobmi. Aj psami. Zatiaľ čo v Európe vnímame brazílsku filu ako jedno plemeno, doma v Brazílii ju dodnes rozlišujú na štyri odlišné druhy. Vedúce postavenie má samozrejme čistokrvná brazílska fila, za ňou nasleduje filamarquesa, čo je miešanec s nemeckou dogou, potom fila-napoli (kríženie s mastinmi) a fila mastif (kríženie s mastifmi). Na rozdiel od Starého kontinentu sa v Brazílii uznávajú všetky štyri typy, ale ich cieľom je taktiež presadenie výlučne čistokrvného variantu. Ako už však bolo spomenuté, Brazília trpí kriminalitou každého druhu, takže kynológia nemôže byť výnimkou. Falšovanie rodokmeňov tam nie je ničím zvláštnym a tak sa do USA, ale aj Európy exportuje množstvo krížencov, o ktorých si noví majitelia myslia, že sú to kvalitné fily priamo z Brazílie. POVAHOVÉ NEJASNOSTI Iróniou osudu zostáva, že svojmu vlastnému národnému plemenu urobili zlú reklamu vo svete Brazílčania. Donedávna totiž oficiálny brazílsky štandard upozorňoval rozhodcov , aby sa pri posudzovaní nedotýkali jedincov, pretože tie na nich zaútočia a ľahko ich zrania. Neskôr došlo k prepracovaniu štandardu a nová verzia už tento nezmysel postráda. Brazílska fila je v skutočnosti pes, ktorý potrebuje domov, kde jej budú rozumieť a ceniť si ju. K cudzím je zdržanlivá. Tieto psy neútočia bezdôvodne, alebo zlomyseľne, avšak ľudia mimo rodiny, v ktorej fila žije, by sa nemali púšťať do nepremyslených hier s týmto tvorom. V prípade nebezpečenstva je fila nebojácna. Štandard fily vyžaduje od psa pokojný, ušľachtilý výraz, ale pri podráždení musí byť rozhodný a sebaistý. Fily sa prispôsobujú rôznym klimatickým podmienkam, ich krátka srsť si vyžaduje malú starostlivosť. Tieto psy doslova zbožňujú členov rodiny, vrátane detí. Vyžadujú úzky kontakt a najradšej sedia pri nohách svojho pána.
|
|
Branislav Mathe |