BEARDED COLLIE |
|
Bearded collie je pastiersky pes pôvodom zo Škótska. Patrí do FCI skupiny I - pastierske psy. Už jeho pomenovanie bearded (brada, fúzy) naznačuje, že je to pes dlhosrstý, veľmi elegantný a zaujímavý. Prvé zmienky o bearded collie sa datujú začiatkom 16. storočia, kedy sa pravdepodobne dostala na Britské ostrovy do rúk pastierom oviec a dobytka nákladnými loďami z Poľska. Po rokoch sa dozvedáme, že dovezené zvieratá sa veľmi osvedčili a stali sa vyhľadávané medzi pastiermi.
|
 |
PÔVOD Je možné, že poľských psov
skrížili so škótskymi greyhoundmi alebo deerhoundmi. Určite nastalo
skríženie aj s ovčiarskymi psami. Koncom viktoriánskeho obdobia sa pomerne
často stretávame s beardie pri čriedach dobytka, ale aj na výstavách.
Problémom bolo, že neexistoval jednotný štandard, vystavované jedince sa
často odlišovali od seba veľkosťou, rozložením bielych znakov, farbou aj
typom osrstenia. Počas 1. svetovej vojny sa veľa psov stratilo a ľudia
prestali mať záujem o vystavovanie. Z dôvodu nedostatku krycích psov bola
nútená v 30-tych rokoch jedna nadšená chovávateľka vkrížiť do svojho chovu
bobtailov. V týchto rokoch vznikali aj prvé chovateľské stanice v Británii.
Po 2. svetovej vojne bola situácia veľmi zlá. Na BC sa pomaly zabúdalo. |
|
4-mesačnou Jennie stretla pani Willisová staručkého pána, ktorý cely život pracoval na salaši. Dedko ihneď spoznal bearded collie. Pani Willisová sa potešila, že má sučku tohoto zabudnutého plemena. Roku 1946 bola Jeannie (Kennel klub ju ešte nezaregistroval) nakrytá polovičnou beardie, čím sa začalo vzkriesenie plemena, čo sa úspešne podarilo. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že roku 1955 bearded collie prvýkrát vystavovali ako samostatné plemeno na Cruftovej výstave v Anglicku..
DÔLEŽITÉ PROPORCIE Štíhly, pozorný, aktívny pes. Jeho dĺžka presahuje kohútikovú výšku približne v pomere 5:4. Napriek robustnej stavbe tela by nemal pôsobiť ťažkým dojmom. (Čoraz častejšie sa stretávame v kruhu so psami kvadratickými, s malou hlavou a krátkym krkom.) Lebka je široká, kvadratická a plochá. Oči sú farebným tónom zladené so srsťou. Osrstenie je dvojité s jemnou, huňatou podsadou. Krycia srsť je hladká, tvrdá, silná a huňatá. Nesmie byť ani vlnitá, ani kučeravá. Chvost musí dosahovať minimálne po pätu. Vyskytujú sa 4 farebné rázy: čierna, hnedá, modrá a plavá s rôznymi odtieňmi. Niektoré šteňatá sa rodia ako trikolórne. Biele znaky (ktorých priestor je presne vymedzený) môžu, ale nemusia byť. Veľkosť - pes od 53 do 56 cm, suka od 51 do 53 cm. Odchýlky od výšky sú tolerované, pokiaľ pes pôsobí harmonicky. Pri posudzovaní sa kladie veľký dôraz na mechaniku pohybu, ako pri každom pastierskom psovi. BC sa pohybuje akoby plávala. Hlava, chrbát a chvost sa dostávajú v pohybe do jednej priamky. Pohyb psa je určený jeho vyváženosťou. Pes musí mať dobrý "balanc", ktorý je daný správnym nasadením lopatky.
CHARAKTERISTICKÉ VLASTNOSTI Je to typický rodinný pes so sršiacim temperamentom. Vnikne do rodinného života a chráni si svoju rodinu. Tento jav sa dá najlepšie pozorovať na prechádzkach, kde sa snaží svoju svorku sústavne držať pohromade. Tento milý pes je výnimočný priateľ človeka. Zdraví všetkých cudzích radostne a zhurta, ale len zriedka sa stane, že niekoho vôbec neznesie. V človeku vidí len to dobré, nie je plachý, ani nedôverčivý. Je radostným a ohľaduplným spoločníkom detí v ich hrách. Videla som priamo klubmi prezentované názory, že existuje BC ako "pracovný, alebo výstavný typ". Chovatelia často uvádzajú šteňatá ako "anglické, holandské typy", podľa toho, odkiaľ je importovaný otec šteniat. Žiadne typy neexistujú! BC je len jedna. Je to absolútny blud na prilákanie kupcov. "Pracovným typom" radi označujú majitelia svoje beardie, ktoré majú priemerný exteriér a na výstavách neuspeli, alebo ich držia doma ostrihané, či v horšom prípade splstnatelé, neupravené. Za príkladmi nemusím odísť zo Slovenska! Pohodlnejšie je zaradiť beardie ako "pracovnú", hoci si len párkrát prebehla dráhu agility, neurobila žiadne skúšky, alebo "cvičák" absolútne nepozná. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že vo vrhu po kvalitných rodičoch sa narodia šteňatá, ktoré majú predpoklady takpovediac ku všetkému. Je absurdné myslieť si, že keď obaja rodičia majú za sebou skvelú výstavnú kariéru, aj ich šteňatá budú automaticky behať po výstavnom kruhu ako interšampióni. Pokusy určiť vplyv dedičnosti na výkon boli veľmi systematicky bádané a táto problematika sa spája s tak slávnymi menami genetikov ako sú Charles Darwin a Francis Galton. Cunningham vo svojej štúdii o koňoch píše, že porovnávaním skupín polovičných sestier a bratov mohol lepšie dokázať vplyv dedičnosti na výkon. Inými slovami, len 35% celkového výkonu je ovplyvňovaných dedičnosťou, zostávajúcich 65% pripadá na ostatné vplyvy - teda tréning, výživu, vedenie... Práca Cunninghama je založená na štúdii koní, ale napriek tomu je dobrým základom na to, aby chovatelia pochopili, do akej miery môžu prikladať význam genetike a rodokmeňom. Záleží len na majiteľovi, akým smerom vedie svoje šteňa a do akého sa dostane prostredia. Zodpovedný chovateľ vie pozorovaním šteniat a prevádzaním stimulačných metód už od tretieho dňa života šteňaťa určiť, ktoré šteňa je akej povahy. Či ide o dominantného nebojácneho psa pre skúseného kynológa, či jemnú, nežnú sučku, ktorá bude ideálna do rodiny s deťmi. |
|
|
|
V zásade to obnáša mnoho hodín venovaných šteňatám. Chovateľ musí byť nesporne zdatný aj čo sa týka vedomostí o predkoch, stavbe tela, pohybovej mechanike atď. Skĺbením týchto poznatkov môžem zodpovedne vybrať to správne šteniatko pre nového majiteľa. Ak niekto zlyhal z tejto dvojice, bol to vždy človek, ktorý nevenoval dostatočnú starostlivosť fyzickému a psychickému vývoju šteňaťa. Možno až príliš často opakujem majiteľom mojich šteniat: obohacujte svoje šteňa o nové poznatky a zážitky, ukazujte mu svet, socializujte ho tak, ako by ste vychovávali svoje dieťa. Klasickým príkladom je, keď dvaja súrodenci vyrastajú v úplne odlišnom prostredí. Prvý žije v tichom rodinnom dome na dedine a majiteľ si myslí, že psík má všetko. Nechodí s ním na prechádzky, neučí ho chôdzi na vôdzke v naivnej predstave, že veľký trávnik psovi navždy vystačí. Druhý pes odíde síce do panelového bytu, ale majiteľ s ním chodí pravidelne každý deň na prechádzky, vodí ho pri tom na vôdzke, stretáva množstvo iných psov a ľudí, cestuje autobusom, električkou, neskôr navštevuje výstavy, či cvičisko. Tento psík je neustále v kolektíve, čo je pre beardie to najdôležitejšie. Rozhodne bude beardie číslo dva na tom psychicky oveľa lepšie ako jeho brat, ktorý zostáva "knihou nepopísanou". O rok, dva sa stretnú obaja majitelia psíkov a prvý sa diví, prečo je jeho pes "hlúpy" a všetkého sa bojí. To nie je strach - je to nevedomosť! BC je veľmi inteligentné nežné zviera, ktoré nie je bojazlivé, iba v nových situáciách opatrné.
KU KOMU SA HODÍ? Beardie sa neustále snaží byť milovaná. Kto chce mať beardie, musí vedieť, že je to priateľský, veselý chlpáč, ktorý vám chce byť nablízku v dobrom aj zlom. Dobre porozmýšľajte, či chcete takéhoto psíka na najbližších 15 rokov. BC patria medzi zdravé plemená a dožívajú sa často vysokého veku. Na zdravom psovi často nevidieť, že má 12 rokov. Nehodí sa k ľuďom, ktorí puntičkársky sledujú čistotu v dome, aute, či záhrade. Má krásnu dlhú srsť, preto po sebe zanecháva chlpy. Nadšene pobehuje a hrabe. Poviete si: "Ale od toho sa dá odnaučiť!". Áno, máte pravdu. Môžete ju naozaj odnaučiť od všetkého. Ak ju však máte radi, budete mať radosť z toho, že je veselá a už zase sa jej podarilo prejsť vám cez rozum. BC sú veľmi vynaliezavé, ak chcú niečo dosiahnuť. Nechajte svojmu miláčikovi nejaké výhody, z ktorých bude mať radosť. Odmení sa vernosťou a oddanosťou. Beardie vždy očakáva pochvalu, keď sa jej niečo podarí. Pochvala alebo pokarhanie v pravej chvíli stačia k tomu, aby ste si vychovali výborného spoločníka. Nechce sa silou-mocou stať vodcom svorky. Majiteľ BC má mať pokojnú povahu a musí byť obrnený trpezlivosťou. Vždy majte na mysli, že bearded collie má čistú dušu a je veľmi citlivá. Bojí sa kriku. Deana Zelinová, chov. stanica DEA-DRO |