Vyše 3300 prihlásených jedincov z 21 krajín, a to ešte mimo klubových výstav a špeciálok. Takto vyzerá veľmi krátka charakteristika stále rastúcej a viac obľúbenej novembrovej medzinárodky.

Takýto nárast záujmu bol istotne prekvapením aj pre samotných usporiadateľov. Ako logický následok vyplývajúci z tohto stavu je nárast počtu posúdených psov jedným posudzovateľom. Ak je však v propozíciách uvedené, že konkrétny rozhodca bude posudzovať dané plemeno, respektíve plemená, je snahou každého organizačného výboru túto skutočnosť v čo najväčšej miere aj dodržať. Pochopiteľne, nie vždy sa to dá. A ak áno, logicky to vyústi v prípade nárastu počtu prihlásených jedincov do vyššieho počtu jedincov, ktorých má jeden rozhodca posúdiť. Nuž, a tento stav, ktorý so sebou nesie najmä na začiatku výstavy „tlačenicu“ pri jednotlivých kruhoch, kratšiu dobu, ktorá zostáva na posúdenie konkrétneho jedinca, je daňou nárastu popularity podujatia, ale zároveň aj výzvou pre skúseného usporiadateľa, aby sa s touto skutočnosťou vyrovnal, a nedal tak neprajníkom šancu na kritiku, napríklad, na kynologických fórach, alebo kdekoľvek inde.

Rozhodcovský zbor tvorili výrazné osobnosti slovenskej kynológie a zo zahraničných  sme mali možnosť v kruhu zhliadnuť, napríklad, zakladateľa chovu argentínskych dog v Európe, pána Otta Schimpfa, ktorý, žiaľ, k veľkému smútku priaznivcov tohto plemena ich tohto roku neposudzoval, alebo prezidenta MEOE Andrása Kórozsa a mnohých ďalších odborníkov z Čiech, Maďarska, Ruska, Poľska a Slovinska.

Záverečné súťaže, ktoré sú bezpochyby prehliadkou najúspešnejších jedincov výstavy, sa, žiaľ, netešia takému záujmu odbornej i laickej verejnosti, akej by si zaslúžili. Ani nevieme, ako hodnotiť skutočnosť, keď majiteľka a chovateľka jedinca, ktorý pred časom získa na inej medzinárodnej výstave titul BIS, v Nitre sa umiestni v jednej zo záverečných súťaží na druhom mieste, avšak v bežnej konkurencii nezíska titul víťaza plemena, po skončení súťaže, kde získa „len“ strieborné umiestnenie, odchádza z výstavného areálu a nevyčká dekorovanie najúspešnejšieho jedinca výstavného dňa... Možno objektívne dôvody, ale... Nuž, neviem si predstaviť, napríklad, úspešného hokejistu, ktorého mužstvo vypadne v play off, aby sa prestal o dianie v hokeji zaujímať. Práve naopak, čím bližšie je finále, tým viac sa upriamuje na dianie pozornosť. Ale na výstavách v kynológii je to, žiaľ, presne naopak. Dekorovanie víťaza, prekrásneho sky teriéra FLАNАGАN ZUССHЕRINО Martiny Krišovej,  sa tak v nedeľu dialo pred nekompletným rozhodcovským zborom a azda troma desiatkami najskalnejších návštevníkov,  z časti iste priaznivcov úspešného psa.

Sú kynológovia, ktorí sa nikdy nedožijú radosti z toho, že ich odchov alebo pes v ich vlastníctve získa BIS. Je to bežné, pochopiteľne, aj v iných oblastiach, že nie každý siahne, a to napriek svojim kvalitám, na trofeje, či ocenenia najvyššie. Ak sa tak už  stane, má to byť pred početnou diváckou kulisou. Čo preto spraviť, aby sa to zmenilo? Ťažko dať jednoznačnú odpoveď a dúfajme, že tento dlhodobo pretrvávajúci stav bude dôvodom na zamyslenie pre kompetentných vrcholových funkcionárov strešného orgánu slovenskej kynológie. Alebo, že by bola podnetom na vytvorenie výstavnej komisie? Nuž, tá by mohla iste hľadať spôsoby zatraktívnenia záverečných súťaží pre divákov. A možno svoj podiel by si mohol vybrať aj rozhodcovský zbor, ktorý by mal nájsť spôsob posudzovania, ktorý by mal v sebe dynamiku a atraktivitu pre divákov. Úprimne povedané, keď rozhodca v záverečnom kruhu chce individuálne posúdiť pohyb každého jedinca a „ohmatáva“ si ich asi z dôvodov korektného posúdenia anatómie, a azda by najradšej skontroloval aj chrup každého jedinca, nielenže dehonestuje prácu kolegov pri posúdení plemien, ale na prítomných divákov pôsobí ako „uspávač hadov“. Na druhej strane je treba povedať, že sme mohli byť aj svedkami toho, akým trendom by sa malo uberať posudzovanie „záverečiek“. Ukázali to, napríklad, pán Kórozs z Maďarska, pani Ubrová z Českej republiky a z našich bola radosť pozerať sa na Dr. Gabrielu Ridarčíkovú, Milana Bíroša a Tibora Havelku. Ich pôsobenie v kruhu bolo sebaisté, rozhodné a bez zaváhania vyberali postupne najlepších z najlepších. Majiteľom týchto jedincov k získaniu titulov v mene všetkých našich čitateľov gratulujeme.

Jozef Šuster