Nachádzame sa vo svete vyspelom v oblasti počítačových technológií, výpočtovej techniky, v práci používame počítače, mnohé stroje sú riadené práve nimi. Svoj život by sme si nevedeli predstaviť bez mobilného telefónu, pripojenia na internet, večerov trávených pri televízii či rádiu. Elektroniku používame denne, ani si to neuvedomujeme. Patrí do nášho každodenného života. Ak sa vybijú batérie, sme z toho trochu vyvedení z miery, lebo nie sme v kontakte so svetom. Dokonca aj na dovolenke musíme byť zastihnuteľní, pretože súčasná doba si to od nás vyžaduje.

            Slovo PES býva mnohokrát skloňované v hocijakých témach v mnohých rodinách. Rodičia často nesúhlasia s kúpou zvieratka a je jedno, o aký druh sa jedná. So psíkom to je vždy najťažšie. Dospelý si uvedomuje, že to nie je len o hraní sa so zvieratkom, ale aj o starostlivosti, kŕmení, venčení, chodení k  veterinárovi. Jednoducho povedané, kúpa psíka je vystavená mnohým závažným otázkam, debatám a rozhodnutiam. Rodičia sa preto neraz uchýlia k inému riešeniu. Kúpia dieťaťu elektronického miláčika. Ten by podľa nich mal deťom nahradiť skutočné zvieratko. Ale vedia elektronickí „miláčikovia“ nahradiť tie skutočné chlpaté tvory, ktoré tak neskutočne ľúbime?

            Veľa ľudí túži po mäkkom chlpatom kožúšku. Veď šteniatka sú také krásne a rozkošné. Každému sa zapáčia, každý by ich chcel. Ale čo potom, keď vyrastú, a už nebudú také nádherné maličké a milučké. Bohužiaľ, preto sa niekedy ich osud končí nešťastne. Skončia nemilované na ulici, v útulku, prípadne už nezažijú východ teplých lúčov slnka, alebo tie, čo mali viac šťastia, nájdu novú rodinu. Milujúcu ich takých, akými sú. Skutočné zvieratá totiž nie sú ako hračky, ktoré vypneme a zapneme vtedy, ak sa chceme hrať. Musíme prijať zvieratko také, aké je. Či už s jeho radosťami, či starosťami. Psík vyrastie, už sa z neho nikdy nestane naspäť maličké psíča. Šteniatko nemôžeme odložiť na jedno miesto, kde nás počká, kým budeme zaneprázdnení inými aktivitami. Je ťažké vypnúť mu baterky, alebo vytiahnuť káblik zo zásuvky. Pes nie je hračka na dlhé chvíle. Každý „Dunčo“ je tvor spoločenský, potrebuje byť v blízkosti svojho majiteľa - pána, ktorý je pre neho všetkým. Ten je pre neho spoločníkom, kamarátom pri hre, tým, ktorý mu dáva každodennú poživeň. A ak sa náhodou niečo stane, nasadne rýchlo do auta, ide k veterinárovi, zariadi všetko potrebné a nutné.

            Elektronické zvieratká sú v tomto úplne iné. Nepotrebujú toľko starostlivosti. Ak sa s nimi chceme hrať, skrátka ich zapneme. Stisneme tlačidlo a zvieratko náhle ožije. A nakoniec, keď sa s ním pohráme, jednoducho stlačíme gombík a hračka sa vypne. Nepotrebuje veterinára - stačia mu iba nové batérie. Nepotrebuje jesť granule - stačí mu životodarná energia z káblika napojeného do elektriny. Nesmrdí, keď sa vyváľa v špine, nie je mokré po hustom daždi. Kúpeľ ani česanie nepozná. Netreba s ním tráviť veľa času, iba vtedy, ak MY chceme. Venujeme sa mu občas, keď sa chceme zahrať, odreagovať, oddýchnuť si. So živým psíkom to tak nie je. Ak sa na neho nahneváme, nevyberieme mu baterky. Musíme s ním žiť, aj keď vyparatí nejakú neplechu, a musíme sa naučiť poriadne odpúšťať.

            Odjakživa nás však fascinovali takéto technické veci. Ako TO všetko funguje. Človek je tvor zvedavý a často podľahne modernej technike. Vlastníme mobilný telefón, počítač s prístupom na internet. Tak prečo nevyskúšať elektronické zvieratká? Krásne blikajúce svetielka, kývanie robotickými uškami, ňufáčik studený ako naozaj, zvuky dokonale spracované - skoro ako živé. Dokonca skutočne vyzerajú ako reálne zvieratá. Majú malinké telíčko, uši, labky, chvostík.

            Avšak nikdy sa nemôže elektronika dostať na miesto teplého, cítiaceho tvora. „Elektronickí miláčikovia“ neopätujú city, nevyjadria svoje emócie a potreby. Zatiaľ čo skutočné, živé zvieratko to dokáže. Pes vie naznačiť svoje pocity rečou tela. Šťastie, smútok, bolesť, strach,... to všetko nám vie povedať. Správa sa skoro ako človek. To sa nedá predsa porovnať s technickými hračkami.

            Zavše takto chcú rodičia zistiť, či sa dieťa bude vedieť starať o skutočného psa. Kúpia mu najprv „chlpatého neživého“ maznáčika a čakajú. Tajne však dúfajú, že to dieťaťu postačí, uspokojí sa s umelým zvieratkom. Stáva sa to preto, lebo rodičia si nie sú istí, či sa v rodine nájde miesto pre chlpatú guľôčku. Niekedy to dieťaťu stačí, no a keď za pár rokov vyrastie, vtedy nastane správny čas na kúpu psa. Dieťa dospeje, vyrastie, uvedomí si, že živý pes nie je len hračka, ktorú po hre odloží. Zistí, že pes je stvorenie, ktoré má svoje potreby, ale na druhej strane je oddaný, verný a neskutočne milujúci svojho pána.

            Občas sa stane, že po chlpáčovi zatúži niekto, kto ho naozaj nemôže vlastniť zo zdravotných dôvodov - alergie, astmy, kožné ekzémy,... Vtedy je ťažko zmieriť sa so skutočnosťou, že zvieratko mať nebudeme. Tento problém sa dá vyriešiť buď zadovážením si takého takmer „skutočného“ zvieratka, alebo sa pokúsime vyhľadať plemeno, ktoré je vhodné aj pre alergikov. Samozrejme, že takéto existujú. Vo svete žijú aj psy bez srsti, poprípade s iným typom srsti, na ktorý nemusí byť každý alergický. Treba sa poradiť najmä s vlastným doktorom a s chovateľmi.

            Prirodzene, že ak niekto má rád výdobytky moderného sveta, kúpi si nereálne zvieratko len tak, pre spestrenie vlastného života. Chce vyskúšať niečo nové, priťahujú ho vymoženosti techniky, čo ponúka svet. Tu už však nejde o lásku alebo zamilovanosť do elektronického zvieratka, človek vie rozlíšiť realitu od sna. Berie to skôr ako prispôsobenie sa modernému životu. Zvieratko používa ako reproduktor k prehrávaču na hudbu a poskytuje mu nielen zábavu, ale aj praktické využitie. Ale reálneho spoločníka má neustále pri sebe, pes mu leží pri nohách a užívajú si prítomnosť jeden druhého.

            Je samozrejmé, že elektronické zvieratká nikdy nenahradia živé tvory. Hoci žijeme vo svete najmodernejších technológií, stále dávame prednosť štvornohým slintajúcim psom. Pri prechádzkach robíme niečo aj pre seba, pre svoje zdravie. Keď si vyjdeme na bicykloch, hýbeme sa aj my a náš pes šťastne beží popri nás. Tu nejde iba o radosť z pohybu. Pes sa nám dokáže odvďačiť za starostlivosť. Zavrtí chvostíkom, zastrihá ušami, zašteká. Krajší pohľad ako na radosťou rozjašeného psa neexistuje. Snaží sa opätovať nám svoje radosti i starosti. Dokáže vycítiť náladu človeka. Teší sa z každej jednej chvíle strávenej s nami. Elektronický pes toto nedokáže.

Lenka Preisingerová