Okienko juniora je rubrika, ktorú si vytvorili samotní naši mladí kynológovia. To,s akým nadšením a entuziazmom sa jej ujali, je asi zrejmé každému, kto mal to šťastie a môže z blízka každodenne pozorovať mladého človeka, ktorý je „zapálený“ pre svoju záľubu. Ten, komu tak z akéhokoľvek dôvodu súdené nie je, môže získavať teoretické vedomosti i stroho konštatovať, že „práve deti vedia byť voči sebe veľmi kruté“. Iste nikto nepochybuje o tom, že tento poznatok sa zrodil v hlavách tých, ktorí sa dlhodobo zaoberajú výchovou detí profesionálne, avšak, aby táto myšlienka mala byť súčasťou pravidiel pre kynologickú mládež, sa mi osobne nezdá byť veľmi šťastné.

K samotnému zneniu návrhu nových pravidiel sa veľmi vyjadrovať na tomto mieste nechcem, pretože by to mohlo byť kontraproduktívne. Ich schválenie pravdepodobne podlieha kompetencii Prezídia Slovenskej kynologickej jednoty, a tá možno zváži ich úpravu a zmeny. Je ale tiež možné, že ju schváli so závažnými nedostatkami tak, ako to bolo v samotnom pôvodnom návrhu prezentované. Ako sa celá záležitosť vyvinie, ukáže budúcnosť.

O tom, že žiadny systém nie je ideálny, sa iste rozpisovať nemusíme. Môžeme viesť dlhosiahle diskusie, napríklad, o tom, že výstavný poriadok má svoje nedostatky, že skúšobný poriadok IPO by mohol byť v niektorých bodoch iný a podobne. Avšak skutočnosť, že tieto poriadky sa uvedú do života až po jeho schválení, je úplnou samozrejmosťou. Týmto konštatovaním sa dostávam k jadru problému, ktorý sme načali, a to k publikovaniu nových pravidiel junior handlingu. Na prvej tohtoročnej výstave v Trenčíne sa začal junior handling posudzovať úplne novým a odlišným spôsobom, než na aký boli mladí vystavovatelia zvyknutí. Iste, nebolo by na tom nič zlého, keby tieto pravidl8 neboli šité „horúcou ihlou“, navyše s nedostatkami, ale hlavne keby by boli včas zverejnené, aby si ich mohli mladí vystavovatelia naštudovať. Citlivá a vnímavá duša mladého človeka nedokáže ešte predpokladať, že v slovenskej kynológii je možné to, aby sa súťažilo podľa pravidiel, ktoré nie sú schválené a možno budú ešte aj zmenené! Vieme si paralelu predstaviť v inej oblasti, napríklad v športe? Absurdita! Prečo to však umožnilo prezídium Slovenskej kynologickej jednoty, je naozaj veľkou záhadou. Nemáme ku dňu uzávierky tohto vydania informáciu zo strany SKJ, či už boli podmienky schválené, alebo nie, či sa urobia na nich zmeny, alebo sa tak nestane. Paradoxom však je, že sa podľa neschválených nových pravidiel súťaží aj naďalej!

Niekto si možno povie, však je to len junior handling... To, čo je životne dôležité pre mládež, sa nám, ostrieľaným veteránom, môže zdať banálne. Kto by predpokladal, že je to aj naopak, mýli sa. Kynologická mládež má naštudované chovateľské, výstavné či skúšobné poriadky, štandardy plemien, môžeme s nimi viesť diskusie o dedičnosti, inbredovej depresii, veterinárnej starostlivosti či anatómii. Práve preto, že sú budúcnosťou slovenskej kynológie, k ich potrebám musíme pristupovať nielen zodpovedne, ale aj s veľkým citom, najmä keď sa jedná o ich súťaž, v danom prípade junior handling. Nazývať týchto takmer dospelých mladých ľudí deťmi, je podľa odbornej pedagogickej terminológie iste možné, ale položme si otázku, či je to vhodné aj v kynologických pravidlách. Ani v takmer dospelých ľuďoch nemôžeme vidieť „detičky“, ktoré sa hrajú v piesku, ale novú vyrastajú mladú generáciu. Aj na toto je potrebné myslieť a takto k nim pristupovať, a to nielen pri tvorbe pravidiel súťaží, ale hlavne pri ich posudzovaní.

Keď sme poskytli v našom magazíne priestor v okienku juniora, túto rubriku nepodrobovali následne žiadnej cenzúre. Mladí tvorcovia svojej rubriky ani len vo sne nepredpokladali, že nové pravidlá junior handlingu, podľa ktorých sa už súťaží a boli zverejnené na viacerých internetových stránkach a až následne v našom magazíne, nie sú schválené, presnejšie, že ich schválenie nie je už len formálnou záležitosťou, ktorá nič na skutkovom stave nezmení. O to bolo väčšie bolo ich prekvapenie, keď sa dozvedeli, že z dôvodu uverejnenia v tlačenej forme je naše periodikum nepriamo podrobené kritike. Musíme súhlasiť s mládežou, že ak bol návrh nových pravidiel  pripravený len pre internú potrebu SKJ, nielen že sa nemal objaviť na verejnosti v akejkoľvek forme, ale hlavne sa podľa neho nemalo vôbec súťažiť, a to až do doby jeho schválenia! Možno až od ďalšej výstavnej sezóny. Pýtame sa preto kompetentných. Komu takýto urýchlený postup vyhovoval? Prospelo to niekomu? Odpovede zostanú iste navždy záhadou, pretože zo strany SKJ nie sme zvyknutí na to, aby svoje rozhodnutia výraznejšie komentovala. Pravdepodobne takýto postoj bude aj v tomto prípade.

Vraví sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Neviem však prísť na to, na čo bolo dobré všetko to, čo sa odohralo v poslednom období okolo junior handlingu na Slovensku. Azda na to, aby sa našim mladým kynológom opäť viac otvorili oči a prehupli sa do kynologickej reality, kde sa strácajú ich sny a ideály? Áno, aj vďaka junior handlingu ich už mnohí stratili. Zostáva len dúfať, že tých druhých to zocelí natoľko, že kynológia zostane ich celoživotnou láskou a vášňou. 

Jozef Šuster