Máj – lásky čas

Máj. Piaty mesiac v roku. Vo vzduchu však cítiť, že pomaly prišla jar. Všade počuť nádherný spev vtákov, ospalá príroda sa prebúdza k životu. Na stromoch začínajú rásť a pučiť kvety, tráva začína zelenieť. Kvety hýria miliónmi pestrých farieb. Príjemný vánok zvestuje príchod jari, začiatok teplých mesiacov. Zmenu cítime všetci. Slniečko sa na nás usmieva, zohrieva nás čoraz viac a viac. Dni sú čím ďalej svetlejšie, krajšie a jasnejšie. S prvými náznakmi jari sa prebúdzajú zo zimného spánku všetky zvieratá a pociťujú nastávajúcu zmenu.

Tak ako my, ľudia, tak aj zvieratá cítia príchod jari. Všetko sa opäť mení. Okrem prebúdzajúcej sa prírody sa na teplé dni pripravujú aj naši miláčikovia. Už nie je dlho tma, môžeme s nimi tráviť viac času na prechádzkach v prírode. Príroda svojich opätovných návštevníkov víta s otvorenou náručou. Okrem lepšej nálady a častejších úsmevov na tvári sa stretávame aj s obdobím, kedy sa v každom zvierati ozve základný inštinkt, a to je inštinkt postarať sa a priviesť na svet svoje potomstvo. O svoju budúcnosť sa nestarajú len lesné zvieratá a vtáky, ale potrebu byť rodičom pociťujú aj psy a sučky. Najvhodnejšie obdobie na príchod malých šteniatok je najmä jar, kedy sa celá príroda prebúdza k životu.

Pre mnohých chovateľov je príchod plánovaných šteniatok veľkým zážitkom. Tešia sa na nových spoločníkov, ktorí vyčaria úsmev na každej tvári. Ale ako v skutočnosti prebieha príprava sučky na párenie? Hádam väčšina chovateľov chce predísť neželaným „nápadníkom“ a nepozvaným návštevníkom.

Okrem ľudí aj zvieratá prechádzajú pubertou a obdobím pohlavného dospievania, nevynímajúc naše psy. Tento stav sa dá charakterizovať ako obdobie, kedy sučka dosahuje určitú úroveň hormonálnej aktivity. Vo vaječníkoch jej začínajú dozrievať vajíčka, ktoré sa pripravujú na oplodnenie.

Háranie patrí neodmysliteľne k dozrievaniu každej zdravej sučky. Prvýkrát sa háranie môže dostaviť medzi 7. a 10. mesiacom u malých plemien, pri veľkých plemenách to je vo veku 10. – 18. mesiacov. Samozrejme, že tieto skutočnosti závisia od obdobia, kedy sučka dosiahne svoju primeranú veľkosť, hmotnosť. Okrem fyziologických predpokladov svoju úlohu tu zohráva aj spôsob výživy, chovu. Na druhej strane však dosiahnutie pohlavnej zrelosti môže byť oddialené pre zlú výživu, stres, zdravotné problémy.

V podstate už pri prvom náznaku hárania môže byť sučka plodná, no nakoľko sučka ešte nie je dostatočne vyvinutá ako po fyzickej, tak aj po psychickej stránke, nakrytie sa neodporúča. Je potrebné ochrániť ju pred „nápadníkmi“ a počkať si na lepšiu, vhodnejšiu chvíľu, na druhé, či dokonca tretie háranie. Celková doba samotného hárania sa pohybuje v rozpätí 14 – 23 dní, avšak závisí od zdravotného stavu psa, typu plemena.

Obvykle po prvom háraní začínajú sučky reagovať na príchod jari a jesene práve signálmi rozmnožovania najčastejšie, teda dvakrát do roka. Zaujímavé však je, že sučky malých plemien hárajú bežne dva až tri razy do roka, zatiaľ čo sučky veľkých plemien môžu hárať iba jedenkrát ročne. Časový interval medzi jednotlivými háraniami býva zvyčajne stabilný. S pribúdajúcim vekom, zhoršením zdravotného stavu, prípadne s predchádzajúcou graviditou sa môže stať, že sa tento interval predlžuje.

Cyklus samotného hárania sa dá rozdeliť do niekoľkých štádií:

·         proestrus (predrujová fáza) – obvykle 1. – 10. deň hárania. Na počiatku na základe vonkajších príznakov ide o objavenie krvavého výtoku, ktorý je po čase nahradený pripravenosťou k páreniu. Okrem iného dochádza k zdureniu vonkajších pohlavných orgánov sučky.

Na začiatku tejto fázy sa sučka stará o svoju hygienu, dôkladne sa čistí. Ak majiteľ pozná svojho psa, dokáže danú situáciu rýchlo spozorovať a patrične sa zariadiť, pretože práve v tomto období sa sučka stáva atraktívna a zaujíma psov akejkoľvek veľkosti a plemena. Spočiatku na psov sama nereaguje, no môže byť neposlušná a trpieť nechutenstvom. Práve v tejto fáze je sučka pasívna k opačnému pohlaviu. Ku koncu tejto fázy sa však charakter výtoku mení na svetlejší a dokonca až tmavožltý. Nasleduje tak ďalšia fáza hárania.

·         estrus (samotná ruja) – 11. – 23. deň hárania, avšak vlastná ruja sučky trvá 5 až 9 dní. Sučky už nie sú k psom pasívne, naopak. Sú povoľnejšie a schopné párenia, nakoľko sú pre psov ešte atraktívnejšie ako v prvej fáze. Sučky dokonca vyhľadávajú spoločnosť psov, samy ich pobádajú k páreniu, nastavujú sa im a dávajú chvost na stranu. Vo vrcholnej fáze samotnej ruje dochádza u sučky k ovulácii, čo je proces uvoľnenia vajíčka z vaječníkov do vajíčkovodov. Tam vajíčka dozrievajú a čakajú na oplodnenie. Pokiaľ dôjde k nakrytiu, vajíčka sú oplodnené vo vajíčkovode. Životaschopnosť vajíčok sa pohybuje okolo 40 hodín. Na konci tohto obdobia výtok slabne, mení svoju farbu na hnedú. Sexuálna aktivita fenky slabne, prestáva byť pre psov atraktívna a sama získava stratenú rovnováhu.

·         obdobie po háraní (metestrus) je sprevádzané návratom pohlavných orgánov sučky do pôvodného stavu. Pokiaľ však došlo k nakrytiu a úspešnému oplodneniu, túto fázu ukončuje pôrod a narodenie šteniatok. Práve v tomto období je sučka absolútne neatraktívna pre psy, dokonca je často na psy agresívna.

·         obdobie pohlavného pokoja (anestrus) je obdobím, ktoré je charakterizované ako medziobdobie medzi jednotlivými háraniami.

V niektorých prípadoch sa stane, že sučka trpí falošnou graviditou. V tejto situácii sa sučka správa tak, akoby čakala šteniatka. Znáša si do pelechu hračky, stará sa o ne ako o skutočné šteniatka. Niektoré sučky kňučia, zavýjajú, sú veľmi prítulné alebo naopak agresívne. Ďalším znakom falošnej ruje sú naplnené mliekom mliečne žľazy. Už na základe týchto vzniknutých problémov je potrebné danú situáciu riešiť s veterinárom. Ten sučke pomôže liekmi, prípadne homeopatikami.

Príchod nových šteniatok na svet je určite v živote každej sučky veľkou udalosťou. Stáva sa matkou a zanecháva na svete svojich potomkov. Najmä o toto v samotnej prírode ide. No pre chovateľov ide aj o vznik možných problémov, pokiaľ si neprajú, aby ich sučka práve v určitom období priviedla na svet šteniatka. Najlepšia je prevencia, pretože dodatočné kántrenie či vyhodenie malých psíkov na ulicu nie je riešením.

Majiteľ sučky, ktorá je chovaná v byte, má situácii uľahčenú. Do bytu sa mu samovoľne psy nedostanú, takže jediným problémom, je hygiena a čistota v byte. Niektoré sučky sú čistotné, hneď „po sebe poupratujú“ a človek sa nemusí obávať o zašpinenie podlahy či stien. Ak však chce zabrániť špineniu podláh, môže kúpiť háracie nohavičky, ktoré by však mali byť vzdušné, aby nebránili sučke v čistení sa. Samozrejme, že tieto nohavičky neslúžia ako ochrana pred nechceným nakrytím a následne nechceným potomstvom.

Na druhej strane majiteľ sučky, ktorá je chovaná vo výbehu na záhrade, má situáciu trochu komplikovanejšiu. Je možnosť „presťahovať“ psa na dva týždne do domu, no problém je, pokiaľ sučka nie je zvyknutá tráviť čas v dome, lebo jej to nevyhovuje z rôznych dôvodov. Tu musí majiteľ vykonať určité ochranné opatrenia, zabezpečiť plot, skontrolovať koterec, prípadne použiť odpudzovacie spreje. Človek by ani neveril, ako dokážu byť niektoré psy vynaliezavé a v období hárania práve vašej sučky šikovné. Ak chceme predísť nechcenému nakrytiu, je treba dávať na sučku pozor, nakoľko aj ona môže ujsť z dvora a vyhľadávať nápadníkov.

 Ďalšou možnosťou ako sa vyhnúť problému neželaného potomstva je kastrácia. Práve kastráciou sa môže majiteľ sučky, ktorá trpí falošnou graviditou, vyhnúť riziku nádoru mliečnej žľazy. Problémom, ktorý však môže vzniknúť pri kastrácii, je možnosť neskoršieho úniku moču, ktorý vzniká ako dôsledok anatomických zmien v malej panve. Okrem toho sa môžu vyskytnúť hormonálne zmeny, ktoré sa dajú upravovať podávaním liekov. Po kastrácii môžu niektoré sučky začať priberať na váhe, preto je potrebné, ak sa už rozhodneme pre kastráciu, aby sme dodržiavali správnu výživu a dostatočný pohyb psa.

Nech sa už chovateľ, majiteľ rozhodne akokoľvek, v prvom rade by mu malo ísť o zdravie svojej sučky. Pokiaľ mu ide o zachovanie zdravého potomstva po výborných rodičoch, či už výstavných alebo pracovných šampiónoch, všetko je v poriadku. Ale existujú aj takí chovatelia, ktorým ide len o množenie a predávanie šteniatok. Zo sučiek má iba tvory na množenie a nevenuje im pozornosť v iných smeroch. Sučka je živý tvor, a preto by sa s ňou nemalo zaobchádzať ako so strojom na rodenie šteniatok. Mnoho z nich si to ani neuvedomuje a koná vo vlastnom presvedčení, že je to správne. Často však opak býva pravdou.

Je tu máj, lásky čas. Čas, kedy sa všetko prebúdza do nových dní. Keď sa nakoniec rozhodneme pre šteniatka, treba si následky riadne zvážiť, poriadne sa na ne pripraviť a vytvoriť im životný priestor pre prvé mesiace života. Pre sučku budú jej šteniatka to najcennejšie, čo bude kedy v živote mať. Pokiaľ však usúdime, že ešte nenastal ten správny čas, venujme dostatočnú prevenciu a ochranu počas hárania našej sučky. Ona to pochopí, a keď jej budeme venovať dostatok pozornosti, budeme ju hladiť a šepkať nežné slová do uší, porozumie, že jej čas ešte len príde.

LENKA PREISINGEROVÁ