Najskôr sa asi vrátim o rok späť, kedy som sa po prvýkrát dozvedela, že som to práve ja, kto zvíťazil v mladšej kategórii Junior handlingu na Slovensku, a k tomu ešte i obdržal titul TOP JUNIOR HANDLER SR 2006. V našej krajine to bolo druhý raz, čo „handler“ s týmto titulom mal možnosť reprezentovať svoju krajinu na najprestížnejšej výstave psov na svete – CRUFT´S.

Tak, ako by to isto prežíval snáď každý na mojom mieste, tešila som sa. Na to, že sa stretnem s najlepšími mladými vystavovateľmi na svete, i na to, že uvidím to, čo každý „psíčkar“ ospevuje.  Cruft´s... Toto slovo ešte pred pár rokmi pre mňa znamenalo nesplnený sen, no sen sa akoby mávnutím čarovného prútika zmenil na realitu. Nebola to však žiadna kúzelná palička, ktorá mi ho splnila, ale súťaž Junior handling a Slovenská kynologická jednota. Vďaka SKJ som sa mohla na túto krásu pozerať vlastnými očami. Nie nadarmo sa nazýva „CRUFT´S – najprestížnejšia výstava psov na svete“.  Výstavné haly, nespočetné množstvo ľudí a psov, stánkov...

História sa, na moje šťastie, opakovala. Ako bolo spomenuté v predminulom vydaní nášho mesačníka, i tento rok som si vybojovala prvenstvo, no pre zmenu v staršej kategórii. Najväčšou radosťou pre mňa bolo, že sa opäť stanem jednou z tých, ktorí uvidia tento chovateľský, a predovšetkým vystavovateľský raj v Anglicku, a už po druhýkrát sa zúčastním súťaže International Junior Handler Final,  kde som reprezentovala, ako inak, Slovensko.

Vo chvíli, keď som sa o tomto radostnom fakte dozvedela, začala sa dilema. Čo budem vystavovať?  Táto otázka znela v mojom podvedomí veľmi dlho. Kým som na ňu nenašla odpoveď, snívali sa mi nočné mory. Bola som zúfalá. Plemien je síce veľmi veľa, ale takých, ku ktorému má človek vzťah, je málo. Toto bol dôvod, prečo som sa rozhodla pre plemeno, ktoré vystavujem od mojich piatich rokov, aj keď to boli v tom čase iba šteniatka - pre boxera.

Asi si poviete: „Tej preskočilo!“ Nebránim sa, možno máte pravdu. Ale lepšie som si vybrať nemohla.

Pár ľudí si myslelo, že to robím pre mojich najbližších, keďže práve boxerov chová naša rodina od roku 1985. No s čistým svedomím viem povedať, že to tak nebolo. Vždy je ponechaný výber plemena na mňa, či ide o reprezentáciu, alebo nie. Myslím si však, že v kútiku duše boli radi. No pre mňa je hlavne skvelý pocit, že som potešila nielen ich, ale i veľkú časť „boxerkárskeho sveta“, ktorý nás, teda našu rodinu, veľmi dobre pozná. Dokonca i chovatelia boxerov v Anglicku boli milo prekvapení a potešení, že si niekto z medzinárodných junior handlerov, ktorí istotne majú skúsenosti už s rôznymi inými plemenami, vybral boxera netypického pre junior handling ako taký, nie to ešte pre svetové finále.

V istých chvíľach som mala pochybnosti, či bolo moje rozhodnutie správne, no keď som uvidela Abby - sučku boxera, ktorú som vystavovala, všetko pominulo. Začala som si nadávať, ako som mohla byť na vážkach, hlavne ak ide o toto plemeno.

Keď sa ma pomerne dosť kamarátov vystavovateľov opýtalo prekvapene, prečo práve boxer, odpovedala som s úsmevom: „I want to be different“ – teda, že chcem byť iná. A podarilo sa! Po odvystavovaní za mnou prišla zakladateľka Junior handlingu vo Veľkej Británii, s ktorou som sa rozprávala v piatok na slávnostnej večeri, kde zistila, čo vystavujem, a držala mi veľmi palce, pretože vraj boxeri v Anglicku začínajú byť tak isto „pojašení“, ako v Európe. S úsmevom mi povedala, že to bolo perfektné.

Veľmi povzbudzujúce bolo aj zistenie, že návrat domov predstihol e-mail s blahoželaním za skvelé odvystavovanie boxera od bývalého junior handlera a doposiaľ aktívneho chovateľa boxerov z Grécka. Preto nie je najdôležitejšie umiestniť sa na prvých troch miestach, aj keď, povedzme si úprimne, kto by nechcel. Ale omnoho dôležitejšie je získavanie nových skúseností, ktoré si menia navzájom všetci reprezentanti svojich krajín. Takto vzniká aj veľmi veľa nových priateľstiev, na ktoré sa len tak ľahko nezabúda, hlavne z princípu, keď medzi sebou handleri udržujú kontakt, alebo sa stretnú na nejakej výstave.

A to pre mňa znamená veľa! Takmer všetko! Či už spomenutý email, alebo priateľstvá.  Za toto všetko musím, a hlavne chcem, poďakovať všetkým tým, ktorí mi pomáhali, a bez ktorých by som asi nedosiahla to, čo mám. No v prvom rade ďakujem mojim rodičom, ktorí ma podporovali od malička v tom, čo ma baví. Ďalej mi nedá nespomenúť Mgr. Janku Janekovú, ktorá ma dostala do sveta junior handlingu v dobe, keď som poriadne ani nevedela, čo táto súťaž je. Začala som so psami práve z chovateľskej stanice welshspringer španielov Jankinej rodiny.  Medzi tých, ktorým chcem vysloviť slová vďaky, patrí aj známa chovateľka bearded collie Deana Zelinová. I keď už nie je na Slovensku, vždy robí všetko preto, aby mi pomohla.  Je to práve ona, ktorá mi prednedávnom vytvorila webovú stránku a naozaj, vďačím jej za veľa. Keby som však mala menovať všetkých, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli, tak asi neskončím. Preto moja veľká vďaka patrí aj všetkým kynológom, ktorí mi kedykoľvek požičali svojho psa do tejto súťaže, vystavovateľom, ktorí ma učili mnohé drobnosti, ako, napríklad, junior handlerka Terka Šubertová z Českej republiky. Osobitne chcem poďakovať rozhodcom, vďaka ktorým sa snažím neustále zdokonaľovať, a v neposlednej rade vďaka patrí SKJ.  Ďakujem aj všetkým tým, ktorí mi neverili, pretože aj oni ma nepriamo donútili neustále sa  zlepšovať a dostať sa na Cruft´s.

Dominika Šusterová