Nepoznám okolo seba človeka, ktorý by nevedel o existencii tohto veľmi populárneho plemena. Svojím  zjavom, správaním a charakteristickou hravosťou spojenou s nevyčerpateľnou energiou si musí podmaniť skoro každého. Spája sa v ňom krása a elegancia pohybu, ktorou vyniká medzi španielmi, všestrannosť, ktorá mu je daná vďaka jeho inteligencii, ale aj tvrdohlavosť, ktorou si vás vie podmaniť. Avšak pre jeho milú povahu sa stal ideálnym prírastkom do mnohých rodín, ktoré vie obdariť láskou a“ milou spoločnosťou. 

Pôvodný anglický kokeršpaniel bol obľúbený už v časoch dávno minulých  ako poľovný pes, ktorý sprevádza  sokoliara  chytajúceho  zver do sietí – tzv. terasovanie. S nástupom zbraní  vášnivo rád aportoval zver  buď  z nízkeho  porastu, alebo z vody. Pre tieto jeho  pracovné schopnosti hlavne pri love vtáčej zveri a výborné vlastnosti spoločníka  písali o ňom už  v  14. storočí počas kraľovania Henricha IV. Geoffrey Chancer (1340-1400) vo svojich „Canterburských poviedkach a Count Gaston de Foix /1931/ v „Knihe o love“ – 1387.

Rokmi utvrdzované vlastnosti mu ostali dodnes, a preto je  zaradený medzi poľovné plemená, a s jeho prácou sú spokojní v nejednom poľovnom združení, hoci už dnes sa využíva o niečo menej. Vyniká hlavne v ochote stopovať zver a hlasito ju vyháňať z húštin.

Názor „koker„ po prvýkrát použili na výstave psov v anglickom Birminghame v roku 1859. Dovtedy ich nazývali priliehavo „plašiče“ a vystavovali ich pod názvom „poľné španiely“. Bolo tak tomu až do roku 1892, kedy sa rozdelili na kokre a špringre. V 30-tych rokoch minulého storočia sa stal najobľúbenejším psom vo Veľkej Británii.

Dalo by sa povedať, že zakladateľom moderného chovu „kokra“ je pán James Farrow, ktorý vlastnil čierneho kokeršpaniela  menom OBO (nar.1879). Tento pes je prítomný vo všetkých zakladateľských líniách a odvodzujú sa od neho všetky súčasné kokeršpaniely. Významnú mieru na úprave pracovných vlastností kokeršpaniela má majiteľ chovnej stanice kokešpanielov RIVINGTON pán C. A. Philips.

V roku 1893 bol kokeršpaniel uznaný ako samostatné plemeno a v roku 1902 bol založený Cocker Spaniel Club a vypracovaný štandard. Až v tridsiatych rokoch minulého storočia boli vytvorené ďalšie dve varianty – jednofarebný a viacfarebný. Dnes poznáme „kokra“ vo viacerých farebných variantoch – jednoliate farby zlatá  a čierna, modrý beloš, oranžovo-biela, hnedo-béžová, trojfarebná, čierno-biela.

Podľa štandardu FCI č. 5 je to pes strednej veľkosti, milého výzoru, má mať okolo12-15 kg, dosahovať výšku pes 39 - 41 , sučka 38 - 39 cm. Má priliehavú, hodvábnu, nikdy nie hrubú srsť. Je pevný a svalnatý. Hlava je s mäkkými obrysmi, nemá nijaké ostré uhly, ale výrazný stop s miernymi vráskami. Chrbát sa mierne zvažuje smerom k jemne zaoblenému zadku. Chvost je nesený vodorovne, ale vždy pohotovo v akcii. Má zaoblené a relatívne široké bedrá s veľkou hybnosťou a svalovou silou. Laby pevné, okrúhle, s hrubými vankúšikmi, dobre osrstené medzi prstami. Uši nízko nasadené na úrovni nosa a blízko k lebke, oči posadené ďaleko od seba, strednej veľkosti, tmavohnedé, mierne oválne priliehajúce viečka.

Starostlivosť o hustú, lesklú, vode odolná, na dotyk mäkkú srsť ako u všetkých plemien s dlhšou srsťou musí byť pravidelná a dôkladná. Od nej sa odvíja výstavný úspech, ale aj množstvo chlpov v koberci. Denné prečesávanie zabráni splstnateniu srsti, čistenie uší, pravidelná úprava srsti strihaním, trimovaním je nutnosťou, ak má byť váš „koker“ krásny a spokojný, hoci on sám nepohrdne mlákou s dobrým blatom...

Ako už bolo spomenuté, kokeršpaniel je „vrecko plné energie“. Pokiaľ si ju nevybije prirodzeným spôsobom – teda pri poľovnej práci – čo je však dnes už v mnohých prípadoch nemožné – alebo alternatívnou činnosťou – aportovanie, agility, dlhé  prechádzky, nahromadenú energiu si vybíja inak. Preto čas a energia Vami vynaložená na tieto aktivity sa vám bohato vráti. Vychovaný pes bude potešením nielen pre vás, ale aj pre ostatných.

Čo dodať záverom? Napriek svojim mimoriadnym povahovým vlastnostiam je  kokeršpaniel najznámejší výstavný pes.  Viackrát sa na anglickej Cruftsovej výstave umiestnil na prvom mieste.