|
Moje skúsenosti nielen z výcviku psa
(11.
časť)
Ján
Sudimák
>>> PDF VERZIA <<<
Už som
spomenul, že cvik donášania aportu je dôležitý, a najmä pri
medzinárodných skúškach tvorí bodové hodnotenie až 40% disciplíny
poslušnosť.
Ak sme správne
postupovali pri výchove šteňaťa, zaradíme pri nácviku aportovania
ľahkú drevenú aportovaciu činku. Stále kontrolujeme donášanie na 3
až 5 metrov dlhom vodítku. Keď pes reaguje a radostne prináša aport,
učíme ho predsadať a odovzdávať ho. Po odhodení aportu dáme psovi
povel „aport“ alebo „prines“, vybehneme s ním a po uchopení začneme
cúvať povelom “ku mne“. Ak je pes v tesnej blízkosti, vykročíme
proti nemu s povelom “sadni“. Ľavou rukou mu ľahko podchytíme spodnú
čeľusť a jemne ju nadvihneme a pravou rukou ho hladíme od čela ku
krku, chválime ho a kontrolujeme pevný úchyt aportu. V prípade snahy
prekusovať ho mierne potiahneme za kožu na krku s karhavým povelom
“nie“, následne „drž“, a pochválime.
Teraz už
mladého psa učíme prebehovať pomedzi rozkročené nohy. Samotný
začiatok učím s pamlskami. Ak je pes tesne pred nohami, rozkročím sa
a hodím pamlsok tak, aby pes prebehol pomedzi rozkročené nohy. Tento
postup je dôležitý pre osovo presné zaradenie sa pred psovoda. Ak
pes reaguje na „podbiehanie“ na pamlsky, kombinujem to s loptičkou,
ktorú hodím, ak je pes tesne pred do mnou, a to tak, aby ma nemohol
obehnúť. Ak pes ochotne a rád „podbeháva“, pri príchode „ku mne“ mu
ukážem loptičku na šnúrke tak, že ju držím v ruke za chrbtom, a pes
ju vidí vo výseku trojuholníka, ktorý vytvára psovod v rozkročenom
postoji. Ak zvládne cvik podbiehania s loptičkou, zopakujem to
s činkou s tým, že hneď po odhodení a následnom uchopení ho
privolám, pochválim a po krátkom držaní mu aport odoberiem
a pochválim ho. Nasleduje povel „k nohe“ a po zaradení ho z ľavej
zdvihnutej ruky odmením motiváciou. Ak má pes snahu zaradzovať sa „k
nohe“ sám bez povelu, striedavo sa priradím k psovi a odoberiem mu
činky v sede pri ľavej nohe. Všetko robím nenásilne a motivačne.
Pri prekonávaní
prekážok je pri mladom psovi treba brať do úvahy vývoj kostry
a nezaťažovať ho vysokými prekážkami. Skôr dbáme na radostné a bezdotykové
skoky s hodením motivácie. Tam psíkovi dáme povel „hop“, on odpovedá
uchopením. Nasleduje pochvala, povel“ hop“, a prekonanie prekážky. A
opäť pochvala s predsadnutím a zaradením „k nohe“. Prekonávanie
kladiny už pes pozná z predprípravy. U mladého psa začínam
s pokladaním pamlskov po celej dĺžke kladiny. Ak sa napriek tomu pes
snaží zbehnúť rýchlo dole, zacloním mu dlaňou oči. Pri skúškach SVV-
1 tento cvik nadväzuje na cvik „štekanie na povel“, preto vždy po
prekonaní kladiny posadím psa k nohe a s ukázaním motivácie mu dám
povel „štekaj“ a následne ho odmením. Cvik štekanie na povel
vzbudzuje u psa aktivitu, a preto ho pri nácviku poslušnosti
používam častejšie, najmä po útlmových cvikoch. Dôležitým aspektom
je aj štekanie pri telesnej námahe, najmä za teplého počasia.
|
