Vonkajšie a vnútorné parazity psov
– Ako sa proti nim chrániť?
>>> PDF VERZIA <<<
Prítomnosť
parazitov u psoch je jedným z najčastejších problémov, s ktorými sa
majiteľ zvieraťa stretáva. Parazity žijúce v črevách a vo vnútornom
prostredí psa označujeme ako vnútorné parazity (endoparazity) a
parazity, ktoré sa nacházajú na koži a v srsti psa nazývame
vonkajšie parazity (ektoparazity).
Vnútorné parazity
Z vnútorných
parazitov majú najväčší význam: škrkavky – oblé červy, pásomnice –
ploché červy a protozoá – jednobunkové organizmy (giardie, kokcídie).
Škrkavky, u psov je to
Toxocara canis,
sú aj v dnešnej dobe napriek odporučeným odčervovacím programom v
populácii psov, a najmä šteniat, veľmi rozšírené. Je to spôsobené
podceňovaním týchto odporúčaní chovateľmi, ale aj špecifickým
spôsobom vývojového cyklu a prenosu tohto parazita. Pes sa nakazí
zožratím vajíčka, z ktorého sa v čreve vyliahne larva. Tá preniká
cez črevo a migruje v tele psa. U šteniat do 3 mesiacov larvy putujú
krvou do pľúc, odtiaľ sú vykašľané a znovu prehltnuté, v čreve
dospejú a trusom sa dostávajú von. V truse ich vidíme ako biele oblé
červy dlhé 6 až 15 cm. U dospelých psov sa niektoré larvy pri
migrácii v orgánoch opuzdria a ostávajú tam. U gravidných súk sa
vplyvom hormónov aktivujú a prenikajú cez placentu do ešte
nenarodených šteniat a tiež môžu migrovať do mliečnej žľazy a
mliekom sa dostávajú do cicajúcich šteniat. Práve z týchto dôvodov
musíme prísne dodržiavať odčervovací program šteniat spolu s matkou.
U šteniat sa toto ochorenie môže prejaviť hnačkou, ktorá sa
častokrát strieda so zápchou. Pri silnej invázii môžeme pozorovať
zväčšené brušká a toxíny červov môžu spôsobiť aj nervové príznaky.
Pásomnice, u psov
najčastejšie
Dipilidium caninum
, majú
dlhé a ploché článkované telo. V truse psov ich môžeme vidieť ako
bielo-ružové články podobné uhorkovým kôstkam. Dospelé jedince sa
prichytia na stenu čreva a zadné články obsahujúce vajíčka sa
oddeľujú a vylučujú trusom von. Na vývoj potrebujú jedného alebo
dvoch medzihostiteľov (blcha, malý hlodavec, človek).
Pre napadnutie
jednobunkovými parazitmi je charakteristická chronická hnačka s
prímesou hlienu, prípadne krvi. Je pri nej typické striedanie
hnačkového obdobia a obdobia normálneho formovaného trusu.
Pri neliečenej
parazitárnej hnačke môže dôjsť k dehydratácii, anémii, vychudnutiu
až smrti. V praxi nemusia prebiehať príznaky jednotlivých hnačiek
typickým spôsobom a často môžu byť parazity spúšťačom ich ďalších
príčin. A preto pravidlom číslo 1 pri objavení sa akejkoľvek hnačky,
je skontrolovať odčervovací program a najlepšie je u hnačkujúceho
psíka odčervenie zopakovať! Odčervenie kvalitným kombinovaným
antiparazitárnym prípravkom je najlepšou a jedinou možnou prevenciou
aj liečbou endoparazitóz. Odčervovacie tablety alebo pasty sú
dostupné u veterinárneho lekára alebo v lekárni. Je ich viac druhov,
väčšinou s kombináciou účinných látok fenbendazol, pyrantel a
praziquantel (napr. prípravok Caniverm tbl.).
Odčervovací program:
-
Gravidnú suku odčervujeme prvýkrát tesne pred krytím, druhýkrát 2
týždne pred termínom pôrodu a tretíkrát súbežne s prvým odčervením
šteniat.
-
Šteňatá odčervujeme od 2.-3. týždňa veku opakovane každé 2 týždne až
do veku 3 mesiacov.
-
Dospelé psy odčervujeme 4 × ročne.
Väčšina
odčervovacích prípravkov je na jednorazové použitie, ale keď po
odčervení nájdeme v truse psa parazity, je potrebné odčervenie
zopakovať. Aby bolo odčervenie účinné, je taktiež dôležité použiť
dávku podľa váhy psa.
Nezanedbateľným
opatrením voči endoparazitózam je okrem pravidelného odčervovania aj
dobrá hygiena chovu, najmä pri väčšom počte zvierat.
Netreba zabúdať, že koterec alebo iné chovné zariadenie je
dôležité nielen dôkladne mechanicky očistiť, ale aj vydezinfikovať a
pozornosť venovať aj deratizácii. Výrazný vplyv má posilňovanie
imunity zvierat kvalitnou výživou a starostlivosťou o celkový
zdravotný stav. Pri takomto spôsobe chovu sa dá riziko endoparazitóz
znížiť na minimum.
Vonkajšie parazity
Najčastejšími
vonkajšími parazitmi, s ktorými sa stretávame u psa sú blchy a
kliešte. Medzi menej časté patria vši, svrabovce a roztočíky.
Blcha psia je
najčastejším parazitom u psov. Je nebezpečná nielen tým, že sama na
psovi cudzopasí, ale je tiež medzihostiteľom pásomnice psej. Blcha
psia síce dáva prednosť cudzopaseniu na psoch, ale dokáže po
obmedzenú dobu žiť i na inom hostiteľovi. Pokiaľ je pes silne
napadnutý blchami, môžu tieto prejsť i na človeka. Blcha dráždi
pokožku psa svojim pohybom v srsti, a tiež ju poškodzuje nabodávaním
pri nasávaní krvi. Pohyb i nasávanie, pri ktorom blcha vypúšťa do
ranky sliny, ktoré obsahujú látky brániace zrážaniu krvi, spôsobujú
psovi silné svrbenie. Pes sa škriabe a svrbiace miesta hryzie. U
psov často vzniká alergia na blšie pohyznutie spojená s vypadávaním
srsti a vážnou infekciou kože. Pri silnom napadnutí blchami môže
dôjsť k anémii a chorobnej vychudnutosti zvieraťa.
S kliešťami sa
stretávame v letnom období. Nachádzajú sa vo vrstve zelene cca 0,5 –
1 m nad zemou, kde nachádzajú potrebnú vlhkosť. Vyskytujú
sa vo vhodných biotopoch, najmä v zmiešaných a listnatých lesoch a v
terénoch s krovinami. Nájdeme ich aj v mestských parkoch.
Najväčšia aktivita kliešťov je v teplom období roku (jar, leto) ale
postupným otepľovaním a čoraz teplejším priebehom zimy, sa kliešte
stávajú celoročným problémom. Takže kliešte sa u nás vyskytujú už
marca až do októbra. Krivka výskytu má väčšinou
dva vrcholy – jarný
a jesenný.
Kliešte na území
nášho štátu môžu prenášať a šíriť závažné infekčné ochorenia, ako sú
borelióza, babezióza, piroplazmóza, rickettsióza a vírusová
encefalitída. Pokiaľ je pes silne napadnutý kliešťami, môže dôjsť až
k chudokrvnosti a celkovému zhoršeniu zdravotného a kondičného stavu
zvieraťa.
Antiparazitárne
prípravky, ktoré ničia, prípadne odpudzujú vonkajšie parazity,
môžeme rozdeliť do viacerých skupín:
Spot-on
– pipetky s tekutinou, ktorá sa aplikujú priamo na kožu psa (chlpy
sa musia odhrnúť) za krk, prípadne aj na niekoľko miest pozdĺž línie
chrbta až po koreň chvosta. Vo všeobecnosti nie je vhodné kúpať psa
2 dni pred a 2 dni po aplikácii účinného prípravku. Účinnou látkou v
prípravkoch typu spot on býva permetrín, fipronil a iné. Kupujú sa
podľa váhy psíka a účinkujú proti blchám 1 až 3 mesiace a proti
kliešťom asi 1 mesiac. Predávajú sa len v lekárni alebo
u veterinárneho lekára. Podľa účinnej látky niektoré majú aj
repelentný účinok na všetky ektoparazity, vrátane lietajúceho hmyzu.
Výhodou tejto formy ochrany je vysoká účinnosť, bezpečnosť
a jednoduchá aplikácia.
Antiparazitárne
obojky –
sú medzi nimi veľké rozdiely podľa účinnej látky a doby účinnosti.
Kvalitné antiparazitírne obojky s obsahom propoxuru a flumetrínu
účinkujú aj 4-6 mesiacov proti blchám aj proti kliešťom, čo je ich
nespornou výhodou. Účinná látka sa z obojku postupne uvoľňuje do
hornej vrstvy kože a do srsti a postupne sa rozptýli po celom
povrchu tela. Tiež je potrebné dodržiavať podmienku nekúpať psa dva
dni pred a aj dva dni po nasadení obojku. Aby bol obojok účinný,
staráme sa o jeho čistotu (aby sa póry na obojku neupchali a účinná
látka sa mohla nepretržite uvoľňovať) a nedávame ho psovi dole po
celú dobu účinku (ani pri kúpaní alebo na noc). Obojky majú väčšinou
špecifický pach, čo môže byť ich určitou nevýhodou pre majiteľov,
ktorí chovajú psíka v byte. Výhodou je jednoduchá aplikácia, dlhší
účinok, v dôsledku čoho je táto forma ochrany lacnejšia.
Spreje
– je veľmi dôležité dodržiavať presné dávkovanie podľa hmotnosti psa
a rovnomerné rozptýlenie prípravku do srsti, od toho závisí účinok
prípravku. Väčšina z nich však zahubí len blchy prítomné na zvierati
a neúčinkuje na parazity dlhodobo. Dĺžka ich účinku proti blchám sa
pohybuje, v závislosti od druhu prípravku, od 2 do 12 týždňov (
proti kliešťom 1 až 4 týždne). Je možné ich použiť aj na ošetrenie
okolia zvieraťa. Ich určitou nevýhodou je náročnejšia aplikácia,
potrebná vyššia dávka u dlhosrstých psov a pre mnoho psov nepríjemný
zvuk spreja.
Antiparazitárne
šampóny
- majú krátkodobý účinok na blchy aj na kliešte. Ničia len
parazity, ktoré sú prítomné na tele zvieraťa. Keďže väčšina bĺch
žije v okolitom prostredí, šampóny sú všeobecne menej účinné. Ich
výhodou môže byť, že sú jemnejšie a niektoré sa dajú použiť aj u
veľmi mladých šteniat.
Na trhu je mnoho
účinných ale aj menej účinných prípravkov, z ktorých si majitelia
psov môžu vybrať. Každý má svoje výhody aj nevýhody, líšia sa svojim
zložením, či koncentráciou účinných látok. Je mnoho faktorov, ktoré
môžu ich účinok ovplyvniť, a aj po ich aplikácii môže dôjsť
k ojedinelému prisatiu parazita (najmä kliešťa). Nemusí to byť
dôkazom zlého účinku prípravku, pretože blchy a kliešte sú veľmi
odolné organizmy, ktoré sa vedia prispôsobiť. Taktiež sa účinok
prípravkov znižuje postupom času od prvého ošetrenia, nadmerným
kúpaním a šampónovaním psa (v lete plávanie), zlým používaním
obojkov (obojok nedostatočne obopína krk psa, je nadmerne znečistený
alebo ho majiteľ v niektorých situáciách psovi dáva dole) alebo
nevhodnou aplikáciou spot-on-ov (aplikácia menšej dávky ako je
uvedené v návode alebo sa prípravok aplikuje na srsť a nie na kožu).
Na používanie
týchto prípravkov netreba zabúdať, pretože chránia Vášho psa a tým
aj Vás pred nepríjemnými a nebezpečnými ochoreniami.
VETSERVIS s r.o.
Poradenstvo pre
chovy hospodárskych a spoločenských zvierat
Kontakt: tel.0907
723 667, e-mail:
salajova@bioveta.sk,
www.vetservis.sk
|