Talianske šoky
alebo medzinárodná výstava psov v Padove 2. - 3. 2. 2008
>>> PDF VERZIA <<<
Prvýkrát sme
sa rozhodli ísť na výstavu do Talianska... Pravdupovediac, mali sme
strach, ako to všetko dopadne. Najväčšie starosti nám robilo, či
zvládneme nájsť výstavisko, veď nemáme bežnú výbavu mnohých áut,
navigačné zariadenie. Hneď od diaľnice pred Padovou až po hlavný
vchod bolo často a výrazne vyznačované slovíčko FIERRA – teda
výstavisko. Prvý dobrý dojem bol, že sme trafili aj bez „pomocníka“.
Prvý stres
z hľadania sa nekonal. I keď sme očakávali, že pri vstupe na
parkovisko budeme stáť dlho, opak bol pravdou. Netrvalo ani minútu
a už nám dávali parkovací lístok. Odhadovali sme cenu za parkovné
a platili sme 10-eurovou bankovkou, predpokladajúc, že to bude bežná
taxa. Nikto na nás nebral ohľad na to, že sme cudzinci, a 7 Eur nám
vydali... Parkovné stálo neuveriteľné 3 Eurá, a keď organizátori
zistili, že nie sme znalí pomerov, bolo nám oznámené, kde máme
hľadať výstavnú kanceláriu. Zaparkovali sme, mimochodom, hneď pri
výstavných halách, a išli sme sa pozrieť, kde máme kruhy. Prístupné
boli dve obrovitánske haly, ktoré sa nachádzali vedľa seba. Keďže
nebolo najlepšie počasie, tieto haly prepájal stan, aby
vystavovatelia nezmokli pri prechádzaní z jedného do druhého.
Vo výstavnej
kancelárií to mali tiež výborne zabezpečené. Obálky s katalógovými
číslami boli uložené podľa abecedného poradia priezvísk
vystavujúcich. I výstavné poplatky boli priam ohromujúce - za troch
psov, dvoch vystavovateľov, sme zaplatili len 96 Eur.
Takmer každý
rozhodca mal na posúdenie maximálne 50 psov, čo sa nám, i všetkým
s ktorými sme sa o tom rozprávali, veľmi páčilo. Posudzovaniu sa
mohli venovať inak ako keď im usporiadateľ „nadelí“ 130 – 150...
Tak, ako to
býva zväčša na každej výstave, aj na tejto nastala u istého plemena
zmena rozhodcu. Bolo to však z dôvodu veľkého množstva prihlásených
jedincov u tohto plemena. Organizačný výbor požiadal iného rozhodcu,
ktorý tu neposudzoval, aby posúdil len toto jedno plemeno. Aj toto
bol ďalší zo šokov, ktoré sme zažili na výstave pod značkou „Made in
Italia e Padova“. 36 jedincov plemena si zaslúži podľa kompetentných
špecialistu... Nie, nepochádzala z druhej strany zemegule, ale
z blízkeho okolia Padovy, ale myslím, že všetkým to bolo v tej
chvíli úplne jedno.
Ďalšou
skutočnosťou, ktorá nás veľmi milo prekvapila, boli veľké
priestranné kruhy a koberce po celých halách, nie iba v kruhoch.
Kto by si bol
pomyslel, že ani nie v tak ďalekom Taliansku sa stretnete so známymi
chovateľmi a vystavovateľmi z Maďarska či iných našich susedných
štátov. Boli sme veľmi milo prekvapení, ale nedalo nám neopýtať sa,
prečo sa viac stretávame na výstavách v zahraničí ako u nás na
Slovensku alebo v Maďarsku. V podstate sa všetci zhodli na jednom,
keď jeden z našich spolubesedníkov práve z Maďarska nám na to
povedal: „To vieš, táto výstava je pre nás oveľa lacnejšia ako
medzinárdoka na Slovensku a pre Vás zase ako tie naše v Maďarsku...“
Myslím, že trafil klinec po hlavičke.
Počet
prihlásených psov hovorí za všetko. Na to, aké veľké množstvo
medzinárodných výstav je v Taliansku, je počet okolo 2000 jedincov
veľmi slušné číslo. A tento rok sme mohli v Padove stretnúť aj
slovenských vystavovateľov. Podarilo sa nám vystihnúť aj okamih, keď
známa slovenská osobnosť Mgr. Janka Janekovú predvádzala
welshspringer španiela RALF Jankina záhrada, a tento získal svoj
prvý taliansky CACIB. Nuž, a Janka sa tu cítila iste ako doma, veď
jej špičková znalosť taliančiny jej dáva k tomu ďalší predpoklad.
Neviem ako iní,
ale my si túto výstavu na severe Talianska plánujeme do svojho
kalendára akcií už aj na budúci rok. Je zaznačený aj v našom
výstavnom kalendári, pretože pre nás talianske šoky bola pohoda,
kľud a perfektná organizácia i milý prístup všetkých
zainteresovaných.
Grazie Padova!
Jozef Šuster
|