| 
             
            
            Talianske šoky  
            
            
            alebo medzinárodná výstava psov v Padove 2. - 3. 2. 2008 
              
            
            
            >>> PDF VERZIA <<< 
              
            Prvýkrát sme 
            sa rozhodli ísť na výstavu do Talianska... Pravdupovediac, mali sme 
            strach, ako to všetko dopadne. Najväčšie starosti nám robilo, či 
            zvládneme nájsť výstavisko, veď nemáme bežnú výbavu mnohých áut, 
             navigačné zariadenie. Hneď od diaľnice pred Padovou až po hlavný 
            vchod bolo často a výrazne vyznačované slovíčko FIERRA – teda 
            výstavisko. Prvý dobrý dojem bol, že sme trafili aj bez „pomocníka“.
             
            Prvý stres 
            z hľadania sa nekonal. I keď sme očakávali, že pri vstupe na 
            parkovisko budeme stáť dlho, opak bol pravdou. Netrvalo ani minútu 
            a už nám dávali parkovací lístok. Odhadovali sme cenu za parkovné 
            a platili sme 10-eurovou bankovkou, predpokladajúc, že to bude bežná 
            taxa. Nikto na nás nebral ohľad na to, že sme cudzinci, a 7 Eur nám 
            vydali...  Parkovné stálo neuveriteľné 3 Eurá, a keď organizátori 
            zistili, že nie sme znalí pomerov, bolo nám oznámené, kde máme 
            hľadať výstavnú kanceláriu. Zaparkovali sme, mimochodom, hneď pri 
            výstavných halách, a išli sme sa pozrieť, kde máme kruhy. Prístupné 
            boli dve obrovitánske haly, ktoré sa nachádzali vedľa seba. Keďže 
            nebolo najlepšie počasie, tieto haly prepájal stan, aby 
            vystavovatelia nezmokli pri prechádzaní z jedného do druhého. 
            Vo výstavnej 
            kancelárií to mali tiež výborne zabezpečené. Obálky s katalógovými 
            číslami boli uložené podľa abecedného poradia priezvísk 
            vystavujúcich. I výstavné poplatky boli priam ohromujúce - za troch 
            psov, dvoch vystavovateľov, sme zaplatili len 96 Eur. 
            Takmer každý 
            rozhodca mal na posúdenie maximálne 50 psov, čo sa nám, i všetkým 
            s ktorými sme sa o tom rozprávali, veľmi páčilo. Posudzovaniu sa 
            mohli venovať inak ako keď im usporiadateľ „nadelí“ 130 – 150... 
            Tak, ako to 
            býva zväčša na každej výstave, aj na tejto nastala u istého plemena 
            zmena rozhodcu. Bolo to však z dôvodu veľkého množstva prihlásených 
            jedincov u tohto plemena. Organizačný výbor požiadal iného rozhodcu, 
            ktorý tu neposudzoval, aby posúdil len toto jedno plemeno. Aj toto 
            bol ďalší zo šokov, ktoré sme zažili na výstave pod značkou „Made in 
            Italia e Padova“. 36 jedincov plemena si zaslúži podľa kompetentných 
            špecialistu... Nie, nepochádzala z druhej strany zemegule, ale 
            z blízkeho okolia Padovy, ale myslím, že všetkým to bolo v tej 
            chvíli úplne jedno.  
            Ďalšou 
            skutočnosťou, ktorá nás veľmi milo prekvapila, boli veľké 
            priestranné kruhy a  koberce po celých halách, nie iba v kruhoch. 
            Kto by si bol 
            pomyslel, že ani nie v tak ďalekom Taliansku sa stretnete so známymi 
            chovateľmi a vystavovateľmi z Maďarska či iných našich susedných 
            štátov. Boli sme veľmi milo prekvapení, ale nedalo nám neopýtať sa, 
            prečo sa viac stretávame na výstavách v zahraničí ako u nás na 
            Slovensku alebo v Maďarsku. V podstate sa všetci zhodli na jednom, 
            keď jeden z našich spolubesedníkov  práve z Maďarska nám na to 
            povedal: „To vieš, táto výstava je pre nás oveľa lacnejšia ako 
            medzinárdoka na Slovensku a pre Vás zase ako tie naše v Maďarsku...“ 
            Myslím, že trafil klinec po hlavičke.  
            Počet 
            prihlásených psov hovorí za všetko. Na to, aké veľké množstvo 
            medzinárodných výstav je v Taliansku, je počet okolo 2000 jedincov 
            veľmi slušné číslo. A tento rok sme mohli v Padove stretnúť aj 
            slovenských vystavovateľov. Podarilo sa nám vystihnúť aj okamih, keď 
            známa slovenská osobnosť Mgr. Janka Janekovú predvádzala 
            welshspringer španiela RALF Jankina záhrada, a tento získal svoj 
            prvý taliansky CACIB. Nuž, a Janka sa tu cítila iste ako doma, veď 
            jej špičková znalosť taliančiny jej dáva k tomu ďalší predpoklad.
             
              
            Neviem ako iní, 
            ale my si túto výstavu na severe Talianska plánujeme do svojho 
            kalendára akcií už aj na budúci rok. Je zaznačený aj v našom 
            výstavnom kalendári, pretože pre nás talianske šoky bola pohoda, 
            kľud a perfektná organizácia i milý prístup všetkých 
            zainteresovaných.  
            Grazie Padova! 
              
            Jozef Šuster 
               |