|
Moje skúsenosti
nielen z výcviku psa (8.časť)
Ján Sudimák
Jeden
z vynikajúcich motivačných faktorov je naučiť psa loviť steblá
trávy. Už s malým šteňaťom skúšam pri prechádzkach či nejaví záujem
o hru, chytanie trsov trávy.
V začiatkoch
hádžem trsy trávy tak, že zahodím jeden trs vľavo. Pes za ním
vybehne hneď ako ho uchopí, zavolám naň menom a hodím trs vpravo.
Túto hru zopakujem 6- 7 krám, respektíve ukončím ju, ak je pes
v maximálnom nasadení. Ak pes pri ďalších prechádzkach javí čoraz
väčší záujem, môžem tento spôsob motivácie ďalej rozvíjať, ak nie
hľadám iný spôsob motivácie. Motivácia trsom trávy má obrovskú
výhodu, tráva je skoro všade a oproti iným druhom motivácie ako sú
lopta, pešek, koža alebo pamlsok, výcvik nie tak často prerušovaný.
Cvičil som
suku, ktorá za steblo trávy, ktoré som držal v ruke dokázala
dychtivo sledovať a chodiť pri nohe dlhé minúty. Okrem cvikov
poslušnosti ho s úspechom ho používam pri revíre a vyštekávaníach
pri bočných doprovodoch. Ak pes reaguje na odhodenie trsu začínam
s privolaním. Po odhodení trsu a vybehnutí psa, dám povel “ku mne“ a
ukážem mu trs, ktorý držím v ruke. Ak pes rýchle pribehne a
predsadne odhodím mu trs a hru niekoľkokrát zopakujem. V ďalšej fáze
kombinujem cvik privolanie so zaradením psa k nohe. Je veľmi
dôležité dbať na to aby pes predsadal a prisadal korektne, prípadne
nepresnosti nenásilne korigujem. Privolanie je cvik , ktorému
venujem veľkú pozornosť , lebo najmä v skúškach IPO a SchH ho
použijeme minimálne v polovici cvikov.
Osvedčená
metóda rýchleho privolania, ktorú začínam s mladým psom.
Pomocník
pridrží psa , utekám do vzdialenosti 15- 20 m. Zastavím sa ukážem mu
motivačný predmet loptu, pešek, pamlsok alebo spomínaný trs trávy po
príchode nasleduje odmena. Tento spôsob niekoľkokrát zopakujem, ak
pes nemá problém s motiváciou striedam uvedené spôsoby motivácie čo
zvyšuje u psa záujem a efektivitu cviku. Prečo je tak dôležitá
správna motivácia, aby bol cvik rýchly presný a radostný? Uvediem
jednu skúsenosť. Pri návšteve majstrovstiev Nemecka som sa ponáhľal
na štadión, stretol ma priateľ a hovorí mi: “neponáhľaj sa, nič tam
zaujímavé nie je“. „Ako to Yy môžeš vedieť, ?..viem lebo štadión
rozpráva. a netlieska. Naozaj na „pľaci“ bol jedinec , ktorý so
svojím psovodom „predvádzal“ pomalú a nezáživnú poslušnosť. Hneď na
to nastúpila dvojica s výnimočným výkonom a hrobové ticho sa
striedalo s búrlivým potleskom. Aj pre tento aspekt, ale aj pre
vlastné potešenie si musíme osvojiť filozofiu výcviku, ktorej
výsledkom je radostné, rýchle a presné vykonávanie cvikov.
|
