Plemeno Bostonského teriéra
zažíva momentálne v Európe obrovský vzrast na popularite, a tým aj
rozšírenie. Jedným z najúspešnejších a najvýznamnejších zástupcov
tohoto plemena je toho času „1. Club für Boston-Teriér in
Deutschland e. V.“ (1. CBD) v Nemecku. Preto sme sa rozhodli formou
rozhovoru s prezidentom tohto klubu priblížiť našim čitateľom jednak
samotný klub, a jednak plemeno bostonského teriéra. 1. CBD vedie od
jeho založenia 1988 náš krajan pán Miloš Caban, majiteľ chovnej
stanice „Cabanterra“ a špeciálny rozhodca pre plemeno - bostonského
teriéra a francúzskeho buldoga. Ďalším dôvodom, prečo sme oslovili
túto osobnosť, je bezpochyby aj skutočnosť, že pán Miloš Caban
pochádza zo Slovenska.
Redakcia: Prvú otázku by sme
chcel obrátiť na Vašu osobu. Pán Caban, ako ste sa dostali ku
kynológii?
M. Caban: Už v mojom detstve,
býval som vtedy v Bratislave, vlastnili moji rodičia nemeckého
ovčiaka, s ktorým som začal chodiť na výcvik do Zväzarmu. Časom už
ako mladík som dokonca robil figuranta a neskoršie výcvikára pre
začiatočníkov. K druhému ovčiakovi mi potom pribudol aj nemecký
boxer. Túto záľubu som praktizoval ešte aj popri štúdiu veteriny v
Brne a v Košiciach. No prišiel rok 1968 a moje aktivity ako
v kynológii, tak v štúdiu boli radikálne prerušené mojím presídlením
do NSR. Až v roku 1982 bolo pre mňa možné sa zase venovať mojej
záľube a kúpil som si môjho prvého bostonského teriéra, čo nebolo
tak jednoduché, lebo v tom čase existovali snáď piati chovatelia v
celom Nemecku, ktorí chovali toto plemeno v Klube pre teriérov.
Redakcia: A prečo práve
bostonský teriér?
M. Caban: Nuž, keď človek dlhé
roky vlastní boxera, je akosi zafixovaný na jeho charakter, a tiež
na jeho nezvyčajný tvar hlavy. V tej dobe však bol boxer na moje
miestne pomery príliš veľký, a tak som sa obzeral po niečom podobnom
ale menšom. Do úvahy prichádzali bostonský teriér a francúzsky
bulldog. Nakoniec sme sa, moja manželka a ja, rozhodli pre
bostonského teriéra, pretože on sa najviac podobá alebo približuje
ako svojou anatómiou, tak povahou aj temperamentom boxerovi, len je
menší, a tým pre život v meste praktickejší. Skoro rok sme vtedy
museli čakať, kým sme toto prvé šteniatko bostona dostali.
Redakcia: Odkiaľ bol Váš prvý
bostonský teriér?
M. Caban: Náš prvý bostonský
teriér bol z nemeckého chovu “Ch. Larry von der Bismarckhöhe”, s
ktorým sme mali veľké šťastie. Larry bol po všetkých stránkach
absolútne špičkový pes. Ako na výstavách, tak aj ako plemenník. Na
výstavách získal okrem iných titulov napríklad: INT + D + A + CH + B
+ L-šampióna. Napriek vtedajšej malej chovnej základni zanechal vyše
70 šteniat nielen v NSR, ale aj v iných európskych krajinách. Aj
celý československý chov je prakticky založený na Larrym. Skoro
všetky bostonské teriéry v 80-tych a 90-tych rokoch v Čechách a na
Slovensku ho majú, resp. mali v rodokmeni.
Redakcia: Kedy ste vy začali
chovať?
M. Caban: Našu prvú sučku “Ch.
Dschini von Medici” sme kúpili v roku 1984 a náš prvý vrh v chovnej
stanici “Cabanterra” sa narodil r. 1987. V roku 2007, po 20-tich
rokoch, sme sa dopracovali až k písmenu „Z“.
Redakcia: Ako vznikol Váš
klub?
M. Caban: V roku 1988 sa na môj
podnet hŕstka entuziastov rozhodla, že založíme špeciálny klub pre
bostonského teriéra, pretože sme videli, že v Klube pre teriérov,
ktorý v tom čase okrem bostona zastupoval ešte asi 26 iných
teriérskych plemien, nemá toto plemeno budúcnosť. Bostonský teriér
sa síce volá teriér, ale v podstate to žiadny teriér nie je. Má snáď
v sebe maximálne 20 % teriéra - tak akurát jeho temperament. Ale
ináč je to skôr dogovitý alebo bulldogovitý typ psa, ktorému,
napríklad, úplne chýba lovecký pud. Preto Boston nepatrí do klubu
pre teriérov. 1. CBD bol založený 4. septembra 1988 a v nasledujúcom
roku 1989 nemeckou úniou (VDH) uznaný a prijatý. V roku 2008 slávime
naše 20-ročné jubileum.
Redakcia: Ako ste začínali v
klube?
M. Caban: Začínali sme asi s 20
členmi. Do prvej chovnej knihy, ktorú sme vydávali k 31.12.1989,
bolo zapísaných 10 chovných staníc, 6 vrhov a 21 šteniat. V dnešnej
dobe máme asi 200 členov a v roku 2006 bolo do chovnej knihy
zapísaných 59 chovných staníc, 29 vrhov a 80 šteniat. V roku 2007
budeme mať, ako to momentálne vyzerá, asi 40 vrhov a viac ako 100
šteniat.
Redakcia: Mohli by ste nám
charakterizovať povahu bostonského teriéra?
M. Caban: Bostonský teriér je
jeden z najlepších a najpríjemnejších rodinných psov, akého si
môžete želať, a to ako veľkosťou, tak povahou. Má všestranné
vlastnosti, čím sa vie veľmi dobre prispôsobiť jednotlivým životným
situáciám a rôznym ľudským povahám. Je prívetivý k ľudom, miluje
deti, s ktorými sa vie pohrať, a nie je v podstate agresívny voči
iným psom. Spriatelí sa aj s mačkami alebo inými domácimi
zvieratami. Keď mu to umožníte, behá a hrá sa rád v záhrade alebo
niekde na lúke. Chodí rád na prechádzky a vandrovky, alebo vás
sprevádza pri joggingu. Keď máte športové ambície bude s vami rád
behať agility. A keď to nejde, tak si tiež rád pospí na gauči, a
medzi nami, tiež sa rád mazná. Ale v žiadnom prípade nelezie na
nervy, keď na neho nemáme v danej chvíli čas.
Redakcia: Ako to vyzerá u
tohto plemena po zdravotnej stránke?
M. Caban: Zdravotne je bostonský
teriér na dnešnú dobu ešte veľmi “zdravé” plemeno. Dožíva sa v
priemere 13 až 14 rokov. Naším najväčším problémom sú ešte stále
pôrody. Asi 50 % pôrodov prebieha u bostonov cisárskym rezom. Náš
klub pracuje na tom, a to hlavne výberom chovného materiálu, aby sa
tento problém čo najskôr zmenšil.
Redakcia: Pán Caban, Vy ste od
roku 1996 aj špeciálnym rozhodcom pre bostonského teriéra. Ako
vieme už ste posudzovali toto plemeno na špeciálnych výstavách
rôznych klubov nielen v Nemecku, ale aj v Kanade, v USA, v Južnej
Afrike, v Austrálii, na Novom Zélande, v Hollandsku, vo Švajčiarsku,
v Anglicku a v Čechách. Ktorá z týchto výstav bola pre vás najväčším
zážitkom?
M. Caban: Samozrejme, že pre
špecialistu, ako je to v mojom prípade, je tým najväčším úspechom a
uznaním, keď dostane pozvanie na posudzovanie do krajiny pôvodu
tohto plemena, do USA. V roku 2004 som mal tú česť posúdiť klubovú
výstavu “Boston Teriér Club New York”, kde mi bolo predstavených 58
bostonov. Najväčší počet bostonov som posudzoval v Anglicku (79) a v
Kanade (69).
Redakcia: Čo by ste odkázali
na záver Vašim kolegom - chovateľom bostonského teriéra na
Slovensku?
M. Caban: Napriek tomu, že sa
toto plemeno v súčasnej dobe rapídne rozširuje, je jeho chovná
základňa ešte stále dosť malá, hlavne málo rôznorodá. Preto
doporučujem a prosím všetkých chovateľov bostonského teriéra, aby
viac medzi sebou spolupracovali, a to nielen v rámci jednotlivých
štátov, ale aj ďaleko za hranicami, aby venovali väčšiu pozornosť
pri výbere chovného materiálu. Každý seriózny chovateľ si je určite
vedomý toho, aká škodlivá je úzka príbuzenská plemenitba. Krátkodobo
môže síce eventuálne priniesť úspechy, čiže pekných jedincov, ale
z pohľadu dlhodobejšieho horizontu je veľmi nebezpečná. Tak isto
sústavné opakovanie spojenia tých istých jedincov neprinesie
celkovému chovu vôbec nič. Je veľmi dôležité stále sa obzerať po
nových prameňoch na vylepšenie vlastného chovu.
Redakcia: Pán Caban, ďakujeme
za rozhovor a prajeme Vám aj naďalej veľa úspechov ako v chove, tak
i ako rozhodcovi a aj pre Váš klub.
M.Caban: Ďakujem za prianie
a pozdravujem týmto všetkých kynológov na rodnom Slovensku.
